291
ZÁKON
z 21. októbra 2025,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie
minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín
a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024
Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín
podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. ab) sa za slovo „vlastník“ vkladá čiarka a slová „ktorý je referenčným
subjektom“.
2.
V § 2 písm. ac) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ktorý je referenčným subjektom“.
3.
§ 2 sa dopĺňa písmenom bs), ktoré znie:
„bs)
referenčným subjektom základný subjekt, ktorý je vlastníkom a ktorý je vo vlastníckej
štruktúre prvým vlastníkom nad testovaným subjektom, ktorý
1.
nie je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, alebo
2.
je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ak je zároveň hlavným materským subjektom
a subjekt uvedený v prvom bode neexistuje.“.
4.
V § 6a ods. 4 úvodnej vete sa slová „Vlastník kvalifikovaného“ nahrádzajú slovami
„Priamy vlastník kvalifikovaného“.
5.
V § 6b odseky 6 až 8 znejú:
„(6)
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet
na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného
príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou
hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere
podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej
hodnoty (ďalej len „zisk z použitia daňového zápočtu“).
(7)
Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet,
zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja
zisk alebo stratu z tohto predaja. Zisk alebo strata z predaja daňového zápočtu sa
vypočíta tak, že od súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového
zápočtu sa odpočíta suma použitej časti daňového zápočtu a takto vypočítaný výsledok
sa odpočíta od predajnej ceny daňového zápočtu.
(8)
Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia,
nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu
v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu. Táto strata sa vypočíta tak, že od
súčtu kúpnej ceny daňového zápočtu a zisku z použitia daňového zápočtu sa odpočíta
suma použitej časti daňového zápočtu.“.
6.
V § 14 ods. 1 písm. b) sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a to v rozsahu
vlastníckeho podielu hlavného materského subjektu v subjekte s prvkom daňovej transparentnosti“.
7.
V § 14 ods. 4 sa za slová „jeho vlastníkmi“ vkladajú slová „a ktoré sú referenčnými
subjektmi“.
8.
V § 17 ods. 7 sa za číslo „4“ vkladajú slová „okrem dane z príjmov zo zdrojov na
území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu8)“ a číslo „9“ sa nahrádza slovami „ods. 9“.
9.
V § 18 ods. 1 písmeno b) znie:
„b)
nenárokovaným nákladom na odloženú daň z príjmov zvýšenie odloženého daňového záväzku
vykázaného vo finančných výkazoch základného subjektu za príslušné účtovné obdobie,
1.
pri ktorom sa neočakáva, že bude vysporiadaný v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa
na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa § 42 ods. 3 nezahŕňa do sumy upravenej
odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie; toto rozhodnutie sa prijíma
s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku 10,
2.
ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa § 42 ods. 2 nezahŕňa
do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie; toto rozhodnutie
sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku
10 písm. b) alebo písm. c),“.
10.
§ 18 sa dopĺňa odsekmi 10 až 16, ktoré znejú:
„(10)
Na účely odseku 7 sa odložené daňové záväzky základného subjektu sledujú
a)
jednotlivo,
b)
na základe samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k jednému
súvahovému účtu hlavnej knihy, alebo
c)
na základe agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k súhrnu
dvoch alebo viacerých súvahových účtov hlavnej knihy, ktoré v súlade s účtovou osnovou
používanou na účely § 5 patria pod ten istý syntetický účet alebo analytický účet;
to neplatí pre odložené daňové záväzky z
1.
neodpisovaného nehmotného majetku vrátane goodwillu,
2.
odpisovaného nehmotného majetku s účtovnou dobou odpisovania dlhšou ako päť rokov,
3.
pohľadávok a záväzkov voči závislým osobám.
(11)
Agregovaná kategória odložených daňových záväzkov nezahŕňa
a)
účet hlavnej knihy, ku ktorému sa vzťahujú len odložené daňové pohľadávky,
b)
účet hlavnej knihy s aktívnym zostatkom alebo pasívnym zostatkom, na základe ktorého
sa ako zostatok vykazuje odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka.
(12)
Do samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórie
odložených daňových záväzkov sa nezahŕňajú odložené daňové záväzky súvisiace s položkami
vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.
(13)
Ak samostatná kategória odložených daňových záväzkov alebo agregovaná kategória odložených
daňových záväzkov obsahuje odložené daňové záväzky podľa odseku 9, suma opätovne zahrnutého
odloženého daňového záväzku sa určí pre celú kategóriu odložených daňových záväzkov
vrátane odložených daňových záväzkov podľa odseku 9.
(14)
Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa odseku 7, ak na základe objektívnych
skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených
daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú
do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali. Na tento účel
môže agregovaná kategória odložených daňových záväzkov zahŕňať aj odložené daňové
pohľadávky.
(15)
Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa na účely odseku 10 písm.
b) alebo písm. c) vypočíta podľa § 18b.
(16)
Ak sa hodnota majetku alebo záväzku základného subjektu vykázaná vo finančnom účtovníctve
odlišuje od hodnoty majetku alebo záväzku základného subjektu určenej na účely výpočtu
jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, suma odloženej daňovej pohľadávky
alebo odloženého daňového záväzku základného subjektu sa vypočíta porovnaním hodnoty
jeho majetku alebo záväzku určenej na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej
straty a hodnoty tohto majetku alebo záväzku určenej podľa osobitného predpisu8) a podľa podmienok príslušného účtovného štandardu.“.
11.
Za § 18a sa vkladá § 18b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§18b Postup pre opätovné zahrnutie odloženého daňového záväzku
(1)
Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie
a)
nevyrovnaným zostatkom súčet sumy ročných čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených
daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo k viacerým súvahovým účtom hlavnej
knihy za účtovné obdobia, počnúc prechodným rokom,
b)
maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu súčet čistých prírastkov odložených
daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej
knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,
c)
maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy posledného vstupu kladný súčet čistých prírastkov
a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým
súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné
obdobia,
d)
neoprávneným zostatkom kladný rozdiel medzi nevyrovnaným zostatkom a maximálnou oprávnenou
sumou podľa metódy prvého vstupu alebo podľa metódy posledného vstupu za bežné účtovné
obdobie,
e)
medziročným pohybom v neoprávnenom zostatku rozdiel medzi neoprávneným zostatkom
za bežné účtovné obdobie a neoprávneným zostatkom za predchádzajúce účtovné obdobie,
f)
podobným trendom vysporiadania úplné vysporiadanie odložených daňových záväzkov v
agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov v rámci dvojročného obdobia od
seba.
(2)
Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa podľa metódy prvého vstupu
alebo metódy posledného vstupu rovná kladnému medziročnému pohybu v neoprávnenom zostatku.
(3)
Pri zápornom medziročnom pohybe v neoprávnenom zostatku sa postupuje podľa § 18 ods.
3 písm. b).
(4)
Základný subjekt môže použiť metódu prvého vstupu na
a)
samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov,
b)
agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky majú
podobný trend vysporiadania,
c)
agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky nemajú
podobný trend vysporiadania, ale základný subjekt preukáže, že použitím tejto metódy
sa zaistí opätovné zahrnutie odložených daňových záväzkov v rozsahu, v akom ich trend
vysporiadania presahuje päť účtovných období.
(5)
Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového
záväzku metódu prvého vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods. 1 odložené
daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok odložených
daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým záväzkom,
ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky odložených
daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.
(6)
Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového
záväzku metódu posledného vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa § 44 ods.
1 odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok
odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým
záväzkom, ktoré vznikli v období od prechodného roku a následne odloženým daňovým
záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky
odložených daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.
(7)
Od účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt prestal spĺňať podmienky podľa §
18 ods. 14, je základný subjekt povinný postupovať podľa § 18 ods. 7, pričom pri výpočte
sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa metódy prvého vstupu alebo
metódy posledného vstupu sa zostatok odloženého daňového záväzku posúdi obdobne ako
odložené daňové záväzky vzniknuté v období pred prechodným rokom.
(8)
Ak základný subjekt uplatnil rozhodnutie o nenárokovanom náklade na odloženú daň
z príjmov podľa § 18 ods. 1 písm. b) pre samostatnú kategóriu odložených daňových
záväzkov alebo agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov a súčasťou tejto
kategórie sú odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom,
prvý čistý úbytok odložených daňových záväzkov sa posúdi ako vysporiadanie odložených
daňových záväzkov, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, a príslušná suma
sa zohľadní pri výpočte sumy upravenej odloženej dane z príjmov.“.
12.
V § 19 ods. 4 sa za slová „hybridným subjektom“ vkladajú slová „alebo reverzným hybridným
subjektom“ a za slová „hybridného subjektu“ sa vkladajú slová „alebo reverzného hybridného
subjektu“.
13.
§ 19 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
„(10)
Zahrnuté dane podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 sa priraďujú spôsobom uverejneným na webovom
sídle ministerstva financií.
(11)
Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že predmetom priradenia
zahrnutých daní podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 nebude odložená daň z príjmov. Suma odloženej
dane z príjmov sa na základe tohto rozhodnutia vylúči z výpočtu sumy upravených zahrnutých
daní hlavného subjektu alebo základného subjektu, ktorý je vlastníkom. Toto rozhodnutie
sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike.“.
14.
V § 21 ods. 3 sa slová „investičnými poisťovacími“ nahrádzajú slovami „poisťovacími
investičnými“.
15.
V § 30 ods. 10 sa slová „investičný poisťovací“ nahrádzajú slovami „poisťovací investičný“.
16.
§ 32 sa dopĺňa odsekmi 10 až 12, ktoré znejú:
„(10)
Do zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov sa pri vysporiadaní
odložených daní nezahŕňajú, ak odsek 11 neustanovuje inak,
a)
náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe rozhodnutia o poskytnutí
daňového zápočtu alebo inej formy daňovej úľavy vydanej po schválení vládou Slovenskej
republiky, ak sa toto rozhodnutie vydalo alebo zmenilo po 30. novembri 2021 a základný
subjekt by bez tohto rozhodnutia nemal na daňový zápočet alebo inú formu daňovej úľavy
nárok,
b)
náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe oprávnenia základného
subjektu spätne zohľadniť transakciu alebo zmeniť posúdenie transakcie zohľadnenej
pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré
sa daňové priznanie podalo alebo za ktoré určil daň správca dane,
c)
náklady z odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku vyplývajúce
z rozdielu medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou
hodnotou majetku alebo záväzku, ak sa daňový základ alebo daňová hodnota majetku alebo
záväzku určili na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu
prijatého v období po 30. novembri 2021 a pred začiatkom prechodného roku, pričom
príslušný štát nemal pred týmto obdobím zavedený systém dane z príjmov právnických
osôb.
(11)
V sume zjednodušených zahrnutých daní sa môže pri vysporiadaní odloženej daňovej
pohľadávky zohľadniť náklad na odloženú daň z príjmov vo výške 20 % pôvodne vykázanej
odloženej daňovej pohľadávky; táto suma sa uplatňuje pri sadzbe dane podľa osobitného
predpisu12) alebo pri minimálnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia.
(12)
Odsek 11 sa nevzťahuje na
a)
rozhodnutia podmienené schválením vládou Slovenskej republiky vydané alebo zmenené
po 18. novembri 2024,
b)
rozhodnutie základného subjektu o spätnom zohľadnení transakcie alebo zmene posúdenia
transakcie zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu prijaté
po 18. novembri 2024,
c)
rozdiely medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou
hodnotou majetku alebo záväzku určené na základe systému dane z príjmov právnických
osôb príslušného štátu prijatého po 18. novembri 2024.“.
17.
V § 39 sa slová „oznamovacie obdobie“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „oznamované
účtovné obdobie“ v príslušnom tvare.
18.
V § 39 ods. 2 tretia veta znie: „Formulár na podanie oznámenia s informáciami na
určenie dorovnávacej dane podľa Oddielu IV Prílohy VII smernice Rady 2011/16/EÚ z
15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice
77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011) v platnom znení uverejní Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle.“.
19.
V § 39 ods. 6 druhá veta znie: „Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní
podať oznámenie elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia
s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 na tlačive, ktorého vzor
určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle.“.
20.
V § 39 ods. 6 sa na konci pripája táto veta:
„Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
b)
označenie hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho
sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú
dohodu príslušných orgánov, v rozsahu
1.
názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,
2.
identifikačné číslo hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,
3.
obchodné meno alebo názov a adresa sídla hlavného materského subjektu alebo určeného
podávajúceho subjektu,
c)
označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo
veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so
sídlom na území Slovenskej republiky, ak je daňovník podávajúci toto oznámenie miestne
určeným subjektom podľa odseku 4, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
obchodné meno alebo názov a adresa sídla,
d)
miesto na osobitné záznamy daňovníka.“.
21.
V § 39 ods. 7 druhá veta znie: „Hlavný materský subjekt je povinný podať oznámenie
elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami
na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 na tlačive, ktorého vzor určí finančné
riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou
tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie
podľa odseku 1 za oznamované účtovné obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento
určený podávajúci subjekt.“.
22.
V § 39 ods. 7 sa na konci pripája táto veta:
„Toto oznámenie obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý je hlavným materským subjektom a podáva oznámenie, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,
b)
označenie určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská
republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov,
v rozsahu
1.
názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,
2.
identifikačné číslo určeného podávajúceho subjektu,
3.
obchodné meno alebo názov a adresa sídla určeného podávajúceho subjektu,
c)
označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo
veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so
sídlom na území Slovenskej republiky, v rozsahu
1.
daňové identifikačné číslo,
2.
obchodné meno alebo názov a adresa sídla,
d)
miesto na osobitné záznamy daňovníka.“.
23.
V § 42 ods. 2 sa za slová „§ 12b“ vkladá čiarka a slová „§ 18 ods. 1 písm. b) druhého
bodu, § 19 ods. 11“.
24.
V § 42 ods. 3 sa za slová „§ 18 ods. 1 písm. b)“ vkladajú slová „prvého bodu“.
25.
V § 46 ods. 3 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak § 46b neustanovuje inak“.
26.
Za § 46a sa vkladá § 46b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§46b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. decembra 2025
(1)
Ustanovenie § 32 ods. 11 sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa
§ 32 ods. 10 písm. a) alebo písm. b) za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2024
do 31. decembra 2025 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2027.
(2)
Ustanovenie § 32 ods. 11 sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa
§ 32 ods. 10 písm. c) za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra
2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.“.
27.
Doterajší text prílohy č. 2 sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý
znie:
„2.
Smernica Rady (EÚ) 2025/872 zo 14. apríla 2025, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ
o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2025/872, 6. 5. 2025).“.
Čl. II
Zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení zákona č. 359/2015 Z.
z., zákona č. 300/2016 Z. z., zákona č. 43/2017 Z. z., zákona č. 305/2019 Z. z., zákona
č. 250/2022 Z. z. a zákona č. 200/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
7.
Príloha č. 2 sa dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9.
Smernica Rady (EÚ) 2025/872 zo 14. apríla 2025, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ
o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L, 2025/872, 6. 5. 2025).“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2025 okrem čl. II bodov 1 a 3 až 6, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. januára 2026, a čl. II bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára
2028.
Peter Pellegrini v. r.
Richard Raši v. r.
Robert Fico v. r.
Richard Raši v. r.
Robert Fico v. r.
