Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov 2025

300/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2025
300
VYHLÁŠKA
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
zo 14. júla 2009,
ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška podrobnejšie upravuje
a)
záväzné geodetické systémy,
b)
správu geodetických základov, zriaďovanie a aktualizáciu bodov geodetických základov, bodov podrobného polohového bodového poľa, geodetických bodov štátnych hraníc a hraničných znakov,
c)
spravovanie informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „informačný systém“) a spôsob poskytovania údajov z informačného systému,
d)
popis údajov spravovaných v informačnom systéme metaúdajmi,
e)
postup pri štandardizácii geografického názvoslovia,
f)
postup pri vykonávaní kartografických činností,
g)
postup pri vykonávaní geodetických činností,
h)
postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
i)
spôsob autorizačného a úradného overovania vybraných geodetických a kartografických činností,
j)
postup pri vydávaní preukazu geodeta,
k)
evidovanie údajov o rodinnom dome, bytovom dome a byte v bytovom dome, ktoré sa zapisujú do informačného systému.

PRVÁ ČASŤ | ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ REFERENČNÉ SYSTÉMY A ICH PLATNÉ REALIZÁCIE

§2
(1)
Názvy a kódy záväzných geodetických referenčných systémov sú:
a)
Európsky terestrický referenčný systém 1989 s alfanumerickým kódom ETRS89, kódom EPSG::4937 pre 3D – φ, λ, h, kódom EPSG::4936 pre 3D – X, Y, Z a kódom EPSG::4258 pre 2D – φ, λ,
b)
Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom S-JTSK a kódom EPSG::2065,
c)
Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv a kódom EPSG::8357,
d)
Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,
e)
Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.
(2)
Definície a parametre záväzných geodetických referenčných systémov sú:
a)
Európsky terestrický referenčný systém 1989 je definovaný na základe rezolúcie č. 1 Technicko-riadiacej skupiny subkomisie Európskeho referenčného rámca (EUREF TWG) prijatej na mítingu konanom v roku 1990 vo Florencii. Rezolúcia definuje ETRS89 ako systém, ktorý je stotožnený s Medzinárodným terestrickým referenčným systémom (ITRS) v epoche 1989.0 a ktorý je fixovaný na stabilnú časť Eurázijskej tektonickej platne. Týmto ETRS89 nesie všetky vlastnosti a charakteristiky ITRS:
1.
geocentricita – počiatok systému sa nachádza v ťažisku hmôt celej Zeme vrátane oceánov a atmosféry,
2.
jednotkou dĺžky je meter (sústava SI) a mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3.
orientácia systému je definovaná orientáciou BIH(*) v epoche 1984.0,
4.
vývoj orientácie v čase je zabezpečený použitím podmienky „sieť bez rotácie“ (NNR – z anglického no net rotation) s ohľadom na horizontálne pohyby tektonických platní celej Zeme.
Súradnice Európskeho terestrického referenčného systému 1989 sa vyjadrujú buď v pravouhlých karteziánskych súradniciach XYZ, alebo v elipsoidických (geodetických) súradniciach φλh, kde „φ“ je elipsoidická (geodetická) šírka, „λ“ elipsoidická (geodetická) dĺžka a „h“ elipsoidická (geodetická) výška. Elipsoidické (geodetické) súradnice ETRS89 sú vztiahnuté na elipsoid Geodetického referenčného systému 1980 so základným poludníkom Greenwich a s konštantami a=6 378 137 m a f=298,257222101, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ sploštenie, ktoré je vypočítané z konštánt GM = 3 986 005 × 108 m3.s-2, J2 = 108 263 × 10-8 a ů = 7 292 115 × 10-11 rad.s-1, kde „GM“ je geocentrická gravitačná konštanta, „J2“ je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a „ω – omega“ je uhlová rýchlosť rotácie Zeme.
b)
Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je definovaný
1.
Besselovým elipsoidom 1841 so základným poludníkom Ferro nachádzajúcim sa 17o40` západne od poludníka Greenwich a s parametrami a = 6 377 397,155m a f = 1: 299,152 8128, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ je sploštenie,
2.
Křovákovým zobrazením popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom elipsoide 1841. Křovákove zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov: zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, z transformácie zemepisných sférických súradníc na sférické kartografické súradnice na guľovej ploche, zo zmenšenia guľovej plochy a jej konformného zobrazenia na dotykový kužeľ vo všeobecnej polohe a z rozvinutia plochy dotykového kužeľa do roviny, pričom os x pravouhlého rovinného súradnicového systému smeruje na juh a os y na západ. Konštanty vystupujúce v zobrazovacích rovniciach Křovákovho zobrazenia sú φ0 = 49o30`, λ = 42o30`, α = 1,000 597 498 372, k = 1,003 419 164, a = 30o17`17,30311``, k1 = 0,9999 a Š0=78o30`, kde „φ0“ je hodnota zemepisnej šírky základnej neskreslenej rovnobežky na Besselovom elipsoide, „λ“ je zemepisná dĺžka kartografického pólu na Besselovom elipsoide definovaná od základného poludníka Ferro, „α“ a „k“ predstavujú parametre charakterizujúce konformné zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, „a“ je pólová vzdialenosť kartografického pólu na guľovej ploche, „k1“ je koeficient zmenšenia guľovej plochy a „Š0“ je základná kartografická šírka na guľovej ploche,
c)
Baltský výškový systém po vyrovnaní je kinematický výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte. Baltský výškový systém po vyrovnaní používa normálne výšky, t. j. pri výpočte výšok bodov vyrovnaním sa uplatňujú normálne korekcie v zmysle Molodenského teórie na namerané prevýšenia získané meraniami v nivelačných sieťach,
d)
Európsky vertikálny referenčný systém je kinematický vertikálny referenčný systém. Definícia Európskeho vertikálneho referenčného systému je založená na štyroch konvenciách:
1.
vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný W0 = W0E = konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame – Normaal Amsterdams Peil,
2.
jednotka dĺžky je meter (sústava SI), jednotka času je sekunda (sústava SI), mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3.
výškové zložky predstavujú rozdiely ΔWP medzi potenciálmi WP tiažového poľa Zeme prechádzajúcimi bodmi P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny Európskeho vertikálneho referenčného systému. Rozdiel potenciálu – ΔWP je označovaný aj ako geopotenciálna kóta cP, takže platí – ΔWP = cP= W0E – WP. Normálne výšky sú ekvivalentné s geopotenciálnymi kótami za predpokladu, že je špecifikované referenčné tiažové pole,
4.
Európsky vertikálny referenčný systém je nulový slapový systém, čo je v súlade s IAG rezolúciami č. 9 a 16 prijatými v Hamburgu v roku 1983,
e)
Gravimetrický systém je kinematický referenčný systém definovaný geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohy bodov a fyzikálne parametre definujú charakteristiky tiažového poľa Zeme vztiahnuté k týmto bodom.
(3)
Realizácia ľubovoľného geodetického systému predstavuje určenie požadovaných parametrov, ako sú súradnice, výšky alebo tiažové zrýchlenia v zmysle definície systému, ktoré sa vzťahujú na fyzické body stabilizované na zemskom povrchu pre konkrétny (definovaný) okamih. Takáto výsledná množina bodov s určenými parametrami predstavuje referenčný rámec geodetického systému a označuje sa často názvom totožným s názvom geodetického systému, pričom sa niekedy písmeno S znamenajúce systém v kóde názvu systému nahradzuje písmenom F znamenajúcim rámec (z anglického frame = rámec). Na odlíšenie jednotlivých realizácií geodetických systémov, resp. jednotlivých referenčných rámcov sa používa pripojenie dvojčísla alebo štvorčíslia k názvu referenčného rámca geodetického systému, pričom tento číselný údaj predstavuje rok výpočtu parametrov alebo rok zavedenia realizácie geodetického systému. V prípade, že dochádza k zmenám určovaných parametrov v jednotlivých realizáciách geodetických systémov, resp. v referenčných rámcoch, ktoré je možné matematicky vyjadriť napríklad pohybovými rovnicami v prípade polohových súradníc, označujeme jednotlivé realizácie, resp. referenčné rámce aj epochou. Epocha realizácie reprezentuje presný dátum, na ktorý sa vzťahuje vypočítaná realizácia, resp. referenčný rámec a vyjadruje sa v jednotkách kalendárneho roka na tri desatinné miesta.
(4)
Realizácia Európskeho terestrického referenčného systému 1989 predstavuje súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík presností vybraných bodov Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS, spracovaných k určitému dátumu pomocou množiny staníc EUREF permanentnej siete postupom definovaným v EUREF smerniciach, na ktoré sú naviazané ostatné body ŠPS. Jej názov je Slovenský terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyyyy a ten zodpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétne zvolenej epochy Európskeho terestrického referenčného rámca s alfanumerickým kódom ETRFyyyy a epochou yyyy.yyy. Súradnice a charakteristiky presností ostatných bodov ŠPS sú určené vo väzbe na realizáciu SKTRFyyyy, a tým preberajú jej charakteristiky z pohľadu ETRFyyyy a epochy yyyy.yyy. Národnou realizáciou ETRS89 je realizácia SKTRF2022, ktorá zodpovedá ETRF2000 a epoche 2008.5. Kód EPSG národnej realizácie ETRS89 pre 3D φ, λ, h je EPSG::4937, pre 2D φ, λ je EPSG::4258 a pre 3D X, Y, Z je EPSG::4936.
(5)
Realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje
a)
súbor rovinných súradníc bodov Štátnej priestorovej siete s jednoznačne definovaným vzťahom k národnej realizácii ETRS89; označuje sa JTSK03 a má kód EPSG::8352 (základný poludník je Greenwich, os x smeruje na juh a os y na západ) alebo kód EPSG::8353 (základný poludník je Greenwich, os x smeruje na východ a os y na sever a súradnice sú záporné),
b)
súbor rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete; označuje sa JTSK a má kód EPSG::2065 (pre základný poludník Ferro, os x smeruje na juh a os y na západ), EPSG::5513 (pre základný poludník Greenwich, os x smeruje na juh a os y na západ) alebo EPSG::5514 (pre základný poludník Greenwich, os x smeruje na východ a os y na sever a súradnice sú záporné).
(6)
Realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní predstavuje súbor normálnych výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním opakovaných nivelačných meraní vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov a označuje sa alfanumerickým kódom Bpvyy. Normálna výška základného nivelačného bodu alebo základných nivelačných bodov je určená vo väzbe na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote reprezentujúcej nulu morského vodočtu v Kronštadte. Realizáciou Baltského výškového systému po vyrovnaní je Bpv z roku 1957 a má kód EPSG::8357.
(7)
Realizácia Európskeho vertikálneho referenčného systému predstavuje súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov určených v rámci medzinárodného vyrovnania vyšších rádov nivelačných sietí európskych štátov. Národnú realizáciu EVRS nazývame Slovenský vertikálny referenčný rámec a označujeme ju alfanumerickým kódom SKVRFyyyy, pričom SKVRFyyyy zodpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétnej realizácie Európskeho vertikálneho referenčného rámca označeného alfanumerickým kódom EVRFyyyy. Realizáciou EVRS je SKVRF2024, ktorý zodpovedá EVRF2019 s kódom EPSG::9390.
(8)
Realizácia Gravimetrického systému predstavuje súbor tiažových zrýchlení a charakteristík presností vybraných bodov geodetických základov určených z národného vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní vykonaných v Štátnej gravimetrickej sieti. Realizácia Gravimetrického systému sa označuje alfanumerickým kódom S-Gryy. Realizáciou Gravimetrického systému je S-Gr95.
(9)
Na transformovanie súradníc bodov medzi realizáciou Európskeho terestrického referenčného systému 1989 a realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používa globálny transformačný kľúč vyjadrujúci vzťah medzi elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 a Besselovým elipsoidom 1841 a zobrazovacie rovnice Křovákovho konformného kužeľového zobrazenia bodov z Besselovho elipsoidu 1841 do roviny. Globálny transformačný kľúč je platný pre celé územie Slovenska. Globálny transformačný kľúč reprezentujúci vzťah medzi realizáciou ETRF2000 a JTSK03 predstavuje sedem transformačných parametrov vypočítaných priestorovou podobnostnou transformáciou Burša-Wolfovým modelom. Parametre tohto globálneho transformačného kľúča sú
Smer transformácie S-JTSK (JTSK03) → ETRS89 (ETRF2000) s kódom EPSG::8367
Translácia v smere osi X: tx = 485,021 m,
Translácia v smere osi Y: ty = 169,465 m,
Translácia v smere osi Z: tz = 483,839 m,
Rotácia osi X: rx = −7,786342",
Rotácia osi Y: ry = −4,397554",
Rotácia osi Z: rz = −4,102655",
Parameter zmeny mierky: m = 0,000000 ppm.
Smer transformácie ETRS89 (ETRF2000) → S-JTSK (JTSK03) s kódom EPSG::8365
Translácia v smere osi X: tx = –485,014055 m,
Translácia v smere osi Y: ty = –169,473618 m,
Translácia v smere osi Z: tz = –483,842943 m,
Rotácia osi X: rx = 7,78625453",
Rotácia osi Y: ry = 4,39770887",
Rotácia osi Z: rz = 4,10248899",
Parameter zmeny mierky: m = 0,000000 ppm.
(10)
Rezortná transformačná služba medzi realizáciami záväzných geodetických systémov ETRS89 a S-JTSK je záväzná pre vybrané geodetické a kartografické činnosti podľa § 6 zákona, ktorých výsledky sa preberajú do informačného systému katastra nehnuteľností, a je dostupná na webovom sídle úradu.
(11)
Na prevod normálnych výšok určených v realizácii Baltského výškového systému po vyrovnaní a elipsoidických výšok určených v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989, definovaných nad elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 sa používa digitálny výškový referenčný model s alfanumerickým kódom DVRM05.
(12)
Na prevod normálnych výšok určených v národnej realizácii EVRF2019 a elipsoidických výšok určených v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989, definovaných nad elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 sa používa fitovaný digitálny model kvázigeoidu Slovenska s alfanumerickým kódom DMQSK2024-E.
Geodetické základy
§3
(1)
Pasívne geodetické základy tvoria geodetické body, ktorých parametre sú určené aspoň v jednom záväznom geodetickom systéme. Parametre geodetických bodov geodetických základov sa určujú v týchto špecializovaných sieťach:
a)
Štátna priestorová sieť s alfabetickým kódom ŠPS,
b)
Štátna trigonometrická sieť s alfabetickým kódom ŠTS,
c)
Štátna nivelačná sieť s alfabetickým kódom ŠNS,
d)
Štátna gravimetrická sieť s alfabetickým kódom ŠGS.
(2)
Aktívne geodetické základy tvoria služby, ktoré umožňujú získavať výsledky v záväzných geodetických systémoch alebo údaje medzi nimi transformovať, medzi ktoré patria
a)
permanentná lokalizačná služba označená ako Slovenská priestorová observačná služba s alfabetickým kódom SKPOS; stanice SKPOS sú prevádzkované na vybraných bodoch Štátnej priestorovej siete a
b)
rezortná transformačná služba s alfabetickým kódom RTS.
(3)
SKPOS je referenčná služba na presné určovanie polohy objektov a javov pomocou globálnych navigačných satelitných systémov, umožňujúca korektne pracovať v záväzných geodetických referenčných systémoch ETRS89 a S-JTSK v realizácii JTSK03.
(4)
Súčasťou geodetických základov sú aj referenčné modely, ktoré vyjadrujú vzťah medzi realizáciami geodetických systémov.
§4
(1)
Geodetické základy zriaďuje a spravuje právnická osoba zriadená úradom (ďalej len „správca“).
(2)
Správou geodetických základov je
a)
výkon geodetických činností pri budovaní, obnove a údržbe geodetických bodov geodetických základov, geodetických bodov štátnych hraníc a hraničných znakov,
b)
zabezpečenie geodetického určenia a kontroly geodetických bodov geodetických základov, realizácií záväzných geodetických systémov,
c)
zabezpečenie a prevádzkovanie SKPOS,
d)
rozhodovanie o zriadení, odstránení a premiestnení geodetického bodu geodetických základov,
e)
evidencia hlásení a žiadostí týkajúcich sa geodetických bodov geodetických základov,
f)
predkladanie zoznamov geodetických bodov geodetických základov okresným úradom na zápis formy ochrany do katastra nehnuteľností,
g)
navrhovanie lokality chránených území geodetického bodu geodetických základov úradu,
h)
zabezpečenie a prevádzkovanie informačného systému geodetických základov,
i)
vedenie dokumentácie a poskytovanie údajov a informácií o bodoch geodetických základov a službách SKPOS,
j)
tvorba a poskytovanie referenčných modelov,
k)
zabezpečenie a prevádzka rezortnej transformačnej služby.
§5
(1)
Nedostatky zistené na bodoch geodetických základov alebo ohrozenie bodov geodetických základov oznamuje osoba vykonávajúca geodetické a kartografické činnosti, vlastník nehnuteľnosti, na ktorej je bod umiestnený, alebo iná oprávnená osoba správcovi geodetických základov v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b)
opis zisteného nedostatku, ako je nesúlad s geodetickým údajom, zničenie, poškodenie alebo ohrozenie geodetického bodu alebo jeho ochranného zariadenia, prípadne fotodokumentáciu,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt oznamovateľa alebo názov a sídlo oznamovateľa.
§6
(1)
Žiadosť o premiestnenie, odstránenie alebo vykonanie opatrenia na ochranu bodu geodetických základov predkladá osoba správcovi.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 sa predkladá v listinnej podobe alebo elektronickej podobe a obsahuje
a)
označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b)
odôvodnenie,
c)
návrh termínu, do ktorého treba opatrenie vykonať,
d)
polohopisný náčrt priestoru dotknutého výstavbou pri žiadosti o premiestnenie z dôvodu výstavby,
e)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.

DRUHÁ ČASŤ | INFORMAČNÝ SYSTÉM GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA

§7
(1)
Spravovanie informačného systému spočíva v tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov a informácií.
(2)
Informačný systém geodetických základov s alfabetickým kódom ISGZ a základná báza údajov pre geografický informačný systém s alfabetickým kódom ZBGIS sú aktualizované na centrálnej úrovni priebežne.
(3)
Informačný systém katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom ISKN je spravovaný
a)
na miestnej úrovni okresným úradom a aktualizovaný priebežne,
b)
na centrálnej úrovni právnickou osobou zriadenou úradom a aktualizovaný prenosom vybraných súborov a ich kontrolným spracovaním.
(4)
Podkladom na aktualizáciu údajov tvoriacich informačný systém sú výsledky geodetických a kartografických činností, úkony súvisiace s právami k nehnuteľnostiam a údaje poskytované inými subjektmi podľa § 20a písm. b) a c) zákona.
(5)
Údaje na aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sa poskytujú podľa § 20a písm. b) a c) zákona.
§8
(1)
Informačný systém geodetických základov tvoria súbory textových, číselných a grafických údajov o bodoch geodetických základov vrátane metaúdajov. Súčasťou informačného systému geodetických základov je aj SKPOS.
(2)
Informačný systém katastra nehnuteľností tvorí
a)
súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SGI KN,
b)
súbor popisných informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SPI KN,
c)
súbor registrov katastrálnych konaní s alfabetickým kódom SRKK.
(3)
Základnú bázu údajov pre geografický informačný systém tvoria
a)
referenčné priestorové údaje ZBGIS, definované KTO ZBGIS, vrátane geografického názvoslovia administratívneho členenia a bodov geodetických základov,
b)
ortofotosnímky,
c)
digitálny výškový model územia,
d)
ostatné priestorové údaje,
e)
generalizované údaje, definované KTO ZBGIS, vrátane geografického názvoslovia a administratívneho členenia,
f)
základné štátne mapové dielo podľa § 12 ods. 4,
g)
kartografické diela tvorené právnickou osobou zriadenou úradom.
(4)
Súčasťou informačného systému sú aj, digitálny model reliéfu, rastrové ekvivalenty mapového diela a ortofotosnímky územia.
(5)
Informačný systém je vedený v záväzných geodetických systémoch.
§9
(1)
Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú získanie alebo vytvorenie podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových údajov o objektoch základnej bázy údajov pre geografický informačný systém.
(2)
Výsledný operát geodetických činností budovania a aktualizácie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém obsahuje
a)
technickú správu,
b)
sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c)
súbory priestorových údajov, ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou),
d)
metaúdaje.
(3)
Výsledný operát geodetických činností sa odovzdá právnickej osobe zriadenej úradom (ďalej len „prevádzkovateľ“).
(4)
Prevádzkovateľ potvrdí prevzatie výsledného operátu.
(5)
Prevádzkovateľ posúdi technickú a kvalitatívnu spôsobilosť priestorových informácií do 30 dní od prevzatia výsledného operátu.
(6)
Prevádzkovateľ po posúdení technickej spôsobilosti priestorových údajov vyhotoví sprievodný záznam o kontrole technickej spôsobilosti.
(7)
Prevádzkovateľ výsledok posúdenia technickej spôsobilosti priestorových údajov oznámi elektronickou formou spracovateľovi.

Evidovanie údajov o stavbe, byte a nebytovom priestore

§9a
(1)
O stavbe, byte a nebytovom priestore sa na základe dokladu o kolaudácii a jeho príloh zapisujú údaje o
a)
výmere zastavanej plochy stavby, podlahovej ploche stavby, podlahovej ploche bytu alebo nebytového priestoru;1) uvádza sa v m2 na dve desatinné miesta bez zaokrúhľovania,
b)
počte nadzemných podlaží a podzemných podlaží vrátane prízemia;1a) uvádza sa celým číslom od 1, ak odsek 5 neustanovuje inak,
c)
počte obytných miestností a neobytných miestností; uvádza sa celým číslom od 1,
d)
tom, či je v bytovom dome alebo ostatnej budove výťah,
e)
stave nehnuteľnosti,
f)
materiálnej konštrukcii stavby; uvádza sa numerickým kódom podľa prílohy č. 2,
g)
dátume právoplatnosti dokladu o kolaudácii; uvádza sa v tvare „dd.mm.rrrr“, kde „dd“ je deň, „mm“ je mesiac a „rrrr“ je rok.
(2)
Zastavaná plocha stavby je pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti stavby, pričom sa do zastavanej plochy nezapočítava prečnievajúca časť strešnej konštrukcie stavby.
(3)
Podlahová plocha stavby je tvorená vnútorným priestorom stavby okrem zvislých konštrukcií, ktorého svetlá výška medzi úrovňou podlahy a stropom alebo strešnou konštrukciou dosahuje najmenej 1,3 m. Do výmery podlahovej plochy stavby sa započítava plocha arkierov a výklenkov, ak sú súčasne najmenej 1,2 m široké, 0,3 m hlboké a 2 m vysoké od podlahy. Do výmery podlahovej plochy stavby sa započítava plocha zabratá vykurovacími telesami, inštalačnými predmetmi, technickým zariadením, strojovým vybavením alebo kuchynskou linkou. Za podlahovú plochu stavby sa po splnení parametrov uvedených v prvej až tretej vete považuje aj podlahová plocha podkrovia ako vnútorný priestor stavby prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený podlahou a konštrukciou krovu alebo ďalšími stavebnými konštrukciami. Do výmery podlahovej plochy stavby sa nezapočítava podlahová plocha výťahovej šachty, schodiska vrátane plochy medziposchodia, balkónu, lodžie, terasy bez presklenia a šachty s rozvodmi.
(4)
Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.
(5)
Viacpodlažný byt v bytovom dome sa označí slovom mezonet. Ak ide o podlažie, ktoré má aspoň jednu tretinu podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujú na šikmú strešnú konštrukciu alebo stropnú konštrukciu, označí sa slovom podkrovie. Byt na medziposchodí sa označí slovom mezanín.
(6)
Novostavbou je stavba, od kolaudácie ktorej neuplynulo viac ako 10 rokov.
(7)
Informácia o tom, či ide o kompletnú rekonštrukciu, čiastočnú rekonštrukciu alebo pôvodný stav stavby, bytu alebo nebytového priestoru vychádza z dokladu o kolaudácii a jeho príloh.
(8)
Údaje o stavbách, bytoch a nebytových priestoroch pre bezpečnosť štátu, údaje o stavbách, bytoch a nebytových priestoroch pre obranu štátu a údaje o inžinierskych stavbách sa nezapisujú.
(9)
Údaje podľa odseku 1 sa aktualizujú na základe ďalšieho dokladu o kolaudácii. Údaje a ich zmena sa zapíšu v deň ich vzniku alebo v deň, kedy zmena nastala.
§10
(1)
Údaje z informačného systému geodetických základov poskytuje prevádzkovateľ
a)
prostredníctvom internetového portálu,
b)
prostredníctvom webových služieb,
c)
vo forme geodetických údajov,
d)
vo forme parametrov bodov geodetických základov napríklad súradníc, výšok a tiažového zrýchlenia.
(2)
Správca poskytuje údajové súbory z SKPOS elektronickou formou prostredníctvom internetového portálu a štandardizované korekcie z SKPOS v reálnom čase prostredníctvom internetu.
(3)
Údaje z informačného systému sa poskytujú
a)
prostredníctvom webových služieb a internetového portálu,
b)
ako údajové súbory,
c)
ako tlačové výstupy.
(4)
Údajové súbory v digitálnej forme sa poskytujú vo výmenných formátoch ako
a)
vektorové alebo rastrové súbory priestorových údajov,
b)
textové súbory.
§11 Metaúdaje
(1)
Informačný systém obsahuje metaúdaje určené zoznamom metaúdajov.
(2)
Zoznam metaúdajov je vytváraný v súlade s osobitným predpisom.1ab)
(3)
Metaúdaje obsahujú informácie o
a)
identifikácii údajov,
b)
geografickej polohe objektov,
c)
kvalite a platnosti údajov,
d)
použitom záväznom geodetickom systéme,
e)
subjektoch zodpovedných za tvorbu, spravovanie, uchovávanie a distribuovanie údajov,
f)
podmienkach a obmedzeniach prístupu k údajom a ich použitiu,
g)
opisných údajoch k metaúdajom.

TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNE MAPOVÉ DIELO

§12 Základné štátne mapové dielo
(1)
Základné štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému.
(2)
Základné štátne mapové dielo sa poskytuje v obsahovej úrovni objektov zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela.
(3)
Základné štátne mapové dielo vytvorené v mierke väčšej ako 1: 5 000 je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou.
(4)
Obsah základného štátneho mapového diela v mierke 1: 5 000 a menšej je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov kartografického modelu pre príslušnú mierku.
(5)
Údaje základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú záväzné pre tvorbu štátnych mapových diel v mierke menšej ako 1: 5 000.
§13
(1)
Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému pridaním tematického obsahu.
(2)
Pri správe, rozširovaní a poskytovaní údajov tematického štátneho mapového diela sa postupuje primerane podľa § 25 až 27 a § 36.
(3)
Tematickým štátnym mapovým dielom sú aj mapy územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorých vydavateľom je úrad.

ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠTANDARDIZÁCIA GEOGRAFICKÉHO NÁZVOSLOVIA

§14 Názvy geografických objektov
(1)
Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona a ktoré nemajú charakter územnej správnej jednotky, sú názvy skupín kategórií objektov v rozsahu katalógu tried objektov
a)
vôd a vodných stavieb,
b)
chránených území,
c)
útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu,
d)
špecifických sídelných objektov,
e)
historických, kultúrnych, účelových objektov,
f)
geomorfologických jednotiek,
g)
jednotlivých typov vegetácie.
(2)
Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona, sú názvy
a)
štátov, závislých území, oceánov, morí, podmorských útvarov a antarktických útvarov, ktoré nepatria pod suverenitu žiadneho štátu,
b)
chránených objektov, jaskýň, jazier, miest, močiarov, morí, mysov, oblastí, ostrovov, paniev, plošín, pobreží, pohorí, polostrovov, preliačin, prielivov, prieplavov, púští, riek, sediel, úžin, vodných nádrží, vodopádov, vrchov, zálivov.
§15 Postup pri štandardizácii geografického názvoslovia
(1)
Návrh na štandardizáciu geografického názvoslovia sa predkladá úradu v papierovej forme a obsahuje
a)
podobu názvu geografického objektu, ktorá je navrhovaná na štandardizáciu, doterajšiu podobu názvu, zdôvodnenie návrhu,
b)
stručný opis geografického objektu a jeho lokalizáciu na mape vhodnej mierky,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.
(2)
Návrhy názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu na základe stanoviska názvoslovného zboru okresného úradu.
(3)
Návrhy názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu.
(4)
Názvoslovná komisia úradu pri posudzovaní návrhov názvov geografických objektov dbá na to, aby názov zodpovedal skutočnosti, aby bol vecne a jazykovo správny, spoločensky vhodný a prakticky použiteľný.
(5)
Okresný úrad po prerokovaní navrhovaných názvov v názvoslovnom zbore zasiela úradu podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona písomné stanovisko v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.
(6)
Zmeniť štandardizovaný názov geografického objektu možno na základe odôvodnenia a postupom podľa odsekov 1 a 5.
§16
Súbory štandardizovaných názvov nesídelných geografických objektov zverejňuje úrad prostredníctvom webových služieb internetového portálu.
§17 Dokumentácia štandardizácie
(1)
Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k okresu, obci, katastrálnemu územiu, súradnice a dátum štandardizácie.
(2)
Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia mimo Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k štátu, svetadielu, súradnice a dátum štandardizácie.

PIATA ČASŤ | VYBRANÉ GEODETICKÉ A KARTOGRAFICKÉ ČINNOSTI

§18
(1)
Výsledky vybraných geodetických a kartografických činností, ktoré sa preberajú do štátnej dokumentácie, sa odovzdávajú v záväzných geodetických systémoch v nadväznosti na aktívne geodetické základy alebo pasívne geodetické základy. Ak ide o výsledky vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 zákona, ktoré sa preberajú do informačného systému katastra nehnuteľností, odovzdávajú sa v záväzných geodetických systémoch v nadväznosti na aktívne geodetické základy v realizácii JTSK s kódom EPSG::5513.
(2)
Výsledný operát geodetických a kartografických činností sa označuje názvom použitého geodetického systému a jeho realizácie.
Geodetické činnosti na pozemkové úpravy
§19
Geodetické činnosti na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav sú:
a)
určenie hranice obvodu projektu pozemkových úprav,
b)
účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav,
c)
aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a mapa hodnoty pozemkov,
d)
vyhotovenie registra pôvodného stavu,
e)
vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu,
f)
vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne v obvode projektu pozemkových úprav,
g)
vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním.
§20
(1)
Priebeh hranice obvodu projektu pozemkových úprav3) sa určí meraním, prípadne vytýčením a následne jej trvalou stabilizáciou, ak je v teréne nezreteľná. Hranica obvodu projektu pozemkových úprav sa zobrazí do máp katastra nehnuteľností.
(2)
Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav predstavuje zameranie skutočného stavu prvkov polohopisu a druhov pozemkov v teréne so zistením zmien druhov pozemkov medzi skutočným a evidovaným stavom v katastri nehnuteľností a zameranie aktuálneho výškopisu.
(3)
Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav je podkladom na aktualizáciu máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, projektovanie spoločných zariadení a opatrení a návrh nových pozemkov.
(4)
Aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek je podkladom na spracovanie mapy hodnoty pozemkov, ktorá slúži ako podklad na stanovenie hodnoty pôvodných pozemkov v registri pôvodného stavu a hodnoty nových pozemkov v registri nového stavu.
(5)
Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne sa vykoná pre vybrané lomové body hraníc nových pozemkov.
(6)
Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním je technickým podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností.3) Formu spracovania rozdeľovacieho plánu určuje okresný úrad.
§21
Dokumentácia projektu pozemkových úprav sa odovzdá okresnému úradu na zápis údajov projektu do katastra nehnuteľností. Dokumentáciu projektu pozemkových úprav tvorí
a)
rozhodnutie o schválení vykonania projektu,
b)
výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu,
c)
výsledný operát registra pôvodného stavu,3)
d)
výsledný operát registra nového stavu,
e)
výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu3) vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,
f)
elektronická časť projektu, ktorej súčasťou je aj porovnávacie zostavenie údajov registra pôvodného stavu a registra nového stavu.
§22
(1)
Odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich údajov v operáte katastra nehnuteľností zabezpečí okresný úrad na základe žiadosti zhotoviteľa projektu pozemkových úprav alebo správneho orgánu.4)
(2)
Čísla záznamov podrobného merania zmien a parcelné čísla novovytváraných parciel prideľuje na požiadanie okresný úrad zhotoviteľovi projektu pozemkových úprav.
Zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov
§23 Zriaďovanie a aktualizácia bodov geodetických základov
(1)
Geodetické body tvoriace geodetické základy zriaďuje správca podľa § 15 zákona a aktualizuje správca podľa § 4 až 6.
(2)
Výsledný operát zo zriaďovania bodov geodetických základov obsahuje
a)
technickú správu,
b)
výpočtový protokol,
c)
zoznam parametrov bodov geodetických základov.
(3)
Referenčné modely ako súčasť geodetických základov vyjadrujú vzťah medzi realizáciami geodetických referenčných systémov a sú určené konvenčne alebo prostredníctvom identických bodov geodetických základov v dvoch geodetických referenčných systémoch.
(4)
Výsledný operát k tvorbe referenčných modelov obsahuje
a)
technickú správu,
b)
výpočtový protokol,
c)
popis a parametre referenčných modelov.
(5)
Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. d) zákona pri zriaďovaní a aktualizácii geodetických bodov geodetických základov sa preberajú do informačného systému geodetických základov.
§24 Zriaďovanie a aktualizácia bodov podrobného polohového bodového poľa
(1)
Podrobné polohové bodové pole eviduje okresný úrad.
(2)
Bod podrobného polohového bodového poľa je bod, ktorý má určené súradnice v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej podľa § 2 ods. 5 transformované Rezortnou transformačnou službou do JTSK a zároveň môže mať určenú výšku v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň priestorové súradnice v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989. Zariadenie bodu podrobného polohového bodového poľa tvorí meračská značka.
(3)
Charakteristikou presnosti určenia súradníc bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná súradnicová chyba σxy. Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia súradníc v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej neprekročila hodnotu σxy = 0,04 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia súradníc k bodom Štátnej trigonometrickej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty σxy.
(4)
Charakteristikou presnosti určenia výšok bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná výšková chyba σH.Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia výšky neprekročila hodnotu σH = 0,06 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia výšky k bodom Štátnej nivelačnej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty σH.
(5)
Osoby zriaďujúce geodetické body podrobného polohového bodového poľa vypracujú dokumentáciu o ich zriadení vo forme „Výsledného operátu zriadenia bodov podrobného polohového bodového poľa“ (ďalej len „výsledný operát“). Výsledný operát sa odovzdá okresnému úradu a obsahuje:
a)
zoznam súradníc a prípadne výšok bodov podrobného polohového bodového poľa, ak boli určené,
b)
geodetické údaje o bodoch podrobného polohového bodového poľa,
c)
technickú správu.
Podrobnosti o vyhotovení a obsahu výsledného operátu sú uvedené v prílohe.
§24a Zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov štátnych hraníc a hraničných znakov
(1)
Zriaďovanie a aktualizáciu geodetických bodov štátnych hraníc a hraničných znakov vykonáva právnická osoba zriadená úradom so súhlasom správcu štátnych hraníc.4b)
(2)
Výsledky geodetických a kartografických činností uvedených v odseku 1 sa preberajú do hraničného dokumentárneho diela, ktoré spravuje správca štátnych hraníc.
§24b Umiestňovanie meračskej značky bodu geodetických základov na nehnuteľnosti
(1)
Meračská značka bodu geodetických základov (ďalej len „meračská značka“) sa umiestňuje
a)
na pozemku tak, aby boli dodržané technické požiadavky na geodetické body; na umiestnenie meračskej značky na poľnohospodárskom pozemku sa nevzťahuje ochrana poľnohospodárskej pôdy,
b)
na plochách komunikácií a iných stavbách slúžiacich na prevádzku vozidiel alebo na chôdzu v úrovni povrchu alebo v šachte pod povrchom s krytom v úrovni povrchu, po predchádzajúcom prerokovaní podľa § 15 ods. 2 zákona,
c)
do zvislej alebo vodorovnej konštrukcie stavby tak, aby nevyčnievala z konštrukcie viac ako 70 mm,
d)
do zvislej stavebnej konštrukcie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky4c) tak, aby nevyčnievala z konštrukcie o viac ako 50 mm; tvar, farba ani spôsob umiestnenia meračskej značky nesmie narušiť vzhľad nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, ak nie je dohodnuté inak.
(2)
Meračská značka sa umiestňuje tak, aby neohrozila stabilitu stavby, neobmedzovala užívanie stavby a aby boli rešpektované povinnosti podľa osobitného predpisu.4d)
(3)
Používajú sa druhy meračských značiek v rozsahu najmenej podľa technickej normy4e) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími požiadavkami.
Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou
§25 Meranie a zobrazenie objektov
(1)
Meranie a zobrazenie objektov merania preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva v rozsahu najmenej podľa technických noriem5) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými požiadavkami alebo prísnejšími požiadavkami.
(2)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a)
technickú správu,
b)
meračské náčrty, záznamy z merania, prehľad kladu meračských náčrtov a zoznamy súradníc podrobných bodov,
c)
súbor údajov obsahujúci polohopis a popis, prípadne výškopis, ak sa vyhotovil.
(3)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0,025 km2 sa odovzdá okresnému úradu okrem výsledkov merania a zobrazenia objektov pred začatím výstavby, ktoré sa touto výstavbou zmenia.
(4)
Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. e) zákona sa preberajú do základného štátneho mapového diela s veľkou mierkou formou aktualizácie údajov informačného systému.
§26 Digitalizácia a zobrazenie objektov
(1)
Digitalizácia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva skenovaním s hustotou skenovania najmenej 400 dpi.
(2)
Pred začatím skenovania požiadajú osoby vykonávajúce digitalizáciu a zobrazenie predmetov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou rezortné skenovacie pracovisko o posúdenie vhodnosti skenera na digitalizáciu základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou. Žiadosť obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov a sídlo žiadateľa,
b)
účel použitia,
c)
základné snímacie technické údaje skenera.
(3)
Výsledok posúdenia skenera spolu s hodnotením vhodnosti pre potreby katastra nehnuteľností sa uvedie v protokole.
(4)
Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a)
technickú správu,
b)
kópiu protokolu z posúdenia vhodnosti skenera,
c)
georeferencovaný obraz mapy v rastrovej forme,
d)
údaje o transformácii.
(5)
Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0,025 km2 sa odovzdá okresnému úradu okrem výsledkov digitalizácie a zobrazenia objektov pre projektovú dokumentáciu stavieb, ktoré sa touto výstavbou zmenia.
Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou
§27
(1)
Tematické mapové dielo s veľkou mierkou je technická mapa mesta, základná mapa závodu, technické mapy pre dopravnú infraštruktúru (základná mapa diaľnice, jednotná železničná mapa, základná mapa letiska). Za tematické mapové dielo sa považuje aj geodetická dokumentácia územia s tematickým obsahom, najmä geodetická dokumentácia vodných tokov, pasporty komunikácií, chodníkov, parkovísk, stromov, zelene, inžinierskych sietí, vektorové priestorové modely budov a iných objektov vzťahujúcich sa k povrchu, výškopisné priestorové modely terénu alebo povrchu, ortofotomozaika a geodetické podklady na prípravu projektovej dokumentácie stavby.
(2)
Výsledný operát tematických máp veľkých mierok obsahuje
a)
technickú správu,
b)
protokol o kontrole kvality údajov,
c)
súbory priestorových údajov,
d)
metaúdaje.
(3)
Výsledný operát geodetických a kartografických činností pri tvorbe tematických mapových diel sa odovzdáva objednávateľovi.
§28 Poskytovanie podkladov
(1)
Podklady zo štátnej dokumentácie na zobrazenie objektov tematických štátnych mapových diel s veľkou mierkou v analógovej alebo digitálnej forme sa poskytujú na základe písomnej zmluvy.
(2)
Podklady zo štátnej dokumentácie na účely zobrazenia objektov tematických mapových diel s veľkou mierkou poskytuje
a)
okresný úrad,
b)
právnická osoba zriadená úradom v rozsahu svojej pôsobnosti.
Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území
§29
(1)
Geodetickými a kartografickými činnosťami pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území sa rozumie meranie, digitalizácia, modelovanie, zobrazovanie územia a objektov (priestorové údaje o území) vrátane tvorby popisných atribútov k nim. Súčasťou činností je aj transformovanie priestorových údajov medzi rôznymi geodetickými referenčnými systémami a hodnotenie kvality priestorových údajov.
(2)
Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii informačných systémov o území obsahuje
a)
technickú správu,
b)
protokol o kontrole kvality údajov,
c)
súbory priestorových údajov,
d)
metaúdaje.
(3)
Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii informačných systémov o území sa odovzdá objednávateľovi.
§30
Geodetické a kartografické činnosti súvisiace s prípravou, zhotovením a užívaním priemyselných objektov a technologických zariadení
Na výkon geodetických a kartografických činností súvisiacich s prípravou, zhotovením a užívaním priemyselných objektov a technologických zariadení (napríklad montážne a výrobné linky, kolónie, reaktory, rotačné pece, výťahy, žeriavy alebo žeriavové dráhy, generátory, turbíny, komíny, chladiace veže, signalizačné a zabezpečovacie zariadenia) sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.6)

ŠIESTA ČASŤ | VYKONÁVANIE KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ

§36
(1)
Každá rozmnoženina vydaného kartografického diela obsahuje názov diela, mierku, názov a sídlo vydavateľa, dátum, ku ktorému kartografické dielo vykazuje stav, rok vydania a doložku o ochrane autorských práv. Ochranná doložka sa vyznačí symbolom „©“ s uvedením vydavateľa a roku prvého vydania.
(2)
Každá rozmnoženina kartografického diela vydaného na podklade iného kartografického diela obsahuje okrem údajov podľa odseku 1 doložku o ochrane autorských práv k použitému podkladu.

SIEDMA ČASŤ | POSTUP PRI VYDÁVANÍ OSVEDČENIA O OSOBITNEJ ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI

§37
(1)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, rozsah požadovaného oprávnenia, doklad o vzdelaní a potvrdenie o dĺžke odbornej praxe fyzickej osoby, ktorá alebo pre ktorú sa vydanie osvedčenia žiada. Žiadosť sa podáva úradu.
(2)
Potvrdenie o odbornej praxi obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, ktorá potvrdenie vydáva,
b)
meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt žiadateľa,
c)
údaje o vykonanej odbornej praxi,
d)
prehľad výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonaných žiadateľom počas odbornej praxe,
e)
vyjadrenie o odborných znalostiach a skúsenostiach na overovanie výsledkov činností, pre ktoré žiadateľ chce získať oprávnenie.
(3)
Potvrdenie o odbornej praxi môže byť nahradené čestným vyhlásením žiadateľa v prípade, ak právnická osoba zanikla alebo fyzická osoba potvrdenie o odbornej praxi žiadateľovi nevydala, alebo ak žiadateľ vykonával geodetické a kartografické činnosti vo vlastnom mene.
§38
(1)
Kvalifikačná skúška na získanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu.
(2)
Pôsobnosť, zloženie a organizáciu činnosti skúšobných komisií stanovuje štatút a rokovací a skúšobný poriadok.
§39
Kvalifikačnú skúšku podľa § 38 ods. 1 možno opakovať. Žiadosť o opakovanie skúšky možno podať najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa neúspešného vykonania skúšky.

ÔSMA ČASŤ | AUTORIZAČNÉ A ÚRADNÉ OVERENIE VÝSLEDKOV VYBRANÝCH GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ

§40
(1)
Autorizačné overenie výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonáva autorizovaný geodet a kartograf.8) Autorizovaný geodet a kartograf pred autorizačným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností preskúma ich náležitosti, presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác a dodržanie kvalitatívnych podmienok určených všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(2)
Autorizovaný geodet a kartograf vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, dátum a odtlačok okrúhlej pečiatky autorizovaného geodeta a kartografa. Ak je výsledný operát vyhotovený v elektronickej podobe, je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu autorizovaného geodeta a kartografa.
(3)
Zamestnanec rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť, autorizačne overí výsledný operát na všetkých prvopisoch doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko a podpis zamestnanca, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, rozsah oprávnenia podľa § 6 zákona, na ktoré je osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané úradom, dátum a odtlačok riadkovej pečiatky. Riadková pečiatka obsahuje názov rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a poradové číslo vydanej riadkovej pečiatky. Ak je výsledný operát vyhotovený v elektronickej podobe, je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou.
(4)
Pri výkone znaleckej činnosti9) sa vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 6 písm. b) až j) zákona doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, podpis, dátum a odtlačok pečiatky znalca. Ak je výsledný operát vyhotovený v elektronickej podobe, je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu znalca.
§41
Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. a), c), d), e), f), j) zákona je výsledný operát, záznamy podrobného merania zmien, meračské náčrty a protokoly o vytýčení hraníc pozemkov.
§42
Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. b) zákona sú výsledné elaboráty a operáty geodetických činností podľa § 19 písm. a) až g), záznamy merania, meračské náčrty a protokoly o vytýčení hraníc nových pozemkov.
Úradné overenie
§44
(1)
Výsledný elaborát geometrického plánu sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu.
(2)
Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 21 písm. b), d) až f) sa predkladajú na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledných elaborátov a operátov zostáva v dokumentácii okresného úradu.
(3)
Výsledný operát zriaďovania a aktualizácie geodetických bodov podrobného polohového bodového poľa sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledného operátu zostáva v dokumentácii okresného úradu.
(4)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou, sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledného operátu zostáva v dokumentácii okresného úradu.
§45
(1)
Okresný úrad pred úradným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. a), b), d) a e) zákona preskúma súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra nehnuteľností a informačného systému geodetických základov ku dňu overenia. Okresný úrad preskúma súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami a dodržanie kvalitatívnych podmienok určených technickými predpismi vydanými úradom.
(2)
Okresný úrad pred úradným overením geometrického plánu preskúma najmä:
a)
či predložený operát geometrického plánu obsahuje súčasti podľa osobitného predpisu,11)
b)
vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu,
c)
súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra,
d)
súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami,
e)
súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami,
f)
súlad čísel novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa s pridelenými číslami,
g)
či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch sú použiteľné na aktualizáciu údajov,
h)
či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa osobitného predpisu.12)
(3)
Kontrolu podkladov na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch vykoná okresný úrad automatizovaným spôsobom.
(4)
Pri zistení nesúladov okresný úrad vyhotoví protokol o kontrole.
§46
(1)
Úradné overenie vykoná osoba poverená katastrálnym úradom doložkou „Úradne overené podľa § 9 zákona o geodézii a kartografii“, doplnenou menom, priezviskom, podpisom osoby oprávnenej na úradné overovanie, dátumom a odtlačkom okrúhlej pečiatky okresného úradu so štátnym znakom. Ak je výsledný operát vyhotovený v elektronickej podobe, je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu osoby oprávnenej na úradné overovanie.
(2)
Geometrický plán úradne overí okresný úrad do siedmich pracovných dní odo dňa predloženia; geometrický plán s počtom parciel nového stavu alebo dielov parciel väčším ako 25 a výsledky podľa § 44 ods. 3 a 4, ktoré podliehajú úradnému overeniu, overí okresný úrad do štrnástich pracovných dní odo dňa predloženia.
(3)
Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav overí okresný úrad do dvadsiatich pracovných dní odo dňa predloženia. Predmetom úradného overenia je výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu pozemkových úprav, výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním a záznamy merania.
(4)
Ak výsledný operát vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 44 nie je spôsobilý na úradné overenie, okresný úrad ho bez úradného overenia vráti navrhovateľovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3.
§46a Preukaz geodeta
(1)
Preukaz geodeta sa vydá na základe žiadosti a po zaplatení správneho poplatku. Žiadosť o vydanie preukazu geodeta sa zasiela úradu. Vzor žiadosti o vydanie preukazu geodeta je uvedený v prílohe č. 3.
(2)
Pred vydaním preukazu geodeta sa vykoná kontrola náležitostí žiadosti a preukázanie spôsobilosti žiadateľa vykonávať geodetické a kartografické činnosti podľa § 5 zákona. Ak je žiadateľ už zapísaný v Centrálnom registri geodetov, nie je potrebné preukazovať spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti.
(3)
Ak nie je preukázaná spôsobilosť žiadateľa vykonávať geodetické a kartografické činnosti, preukaz geodeta sa nevydá.
(4)
Po vydaní preukazu geodeta sa osoba zapíše do Centrálneho registra geodetov.
(5)
Po skončení platnosti preukazu geodeta sa osoba vyčiarkne z Centrálneho registra geodetov.

DEVIATA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§47 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.
§47a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 15. februára 2014
Na body podrobného polohového bodového poľa zriadené a evidované do 14. februára 2014 sa pri využívaní uplatňujú podmienky ako na body podrobného polohového bodového poľa po 15. februári 2014.
§48 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2009.
Štefan Moyzes v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
Prevziať prílohu - príloha
Príloha č. 2
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
Materiálna konštrukcia stavby
1
Iná konštrukcia
2
Betónová konštrukcia
3
Oceľová konštrukcia
4
Spriahnutá oceľobetónová konštrukcia
5
Drevená konštrukcia
6
Murovaná konštrukcia
7
Geotechnická konštrukcia
8
Konštrukcia odolná proti zemetraseniu
9
Hliníková konštrukcia
Príloha č. 3
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
Prevziať prílohu - Príloha č. 3 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
1)
§ 2 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 205/2023 Z. z.
1a)
§ 12 ods. 4 a 5 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
1ab)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o metaúdaje (Ú. v. EÚ L 326, 4. decembra 2008).
3)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
4)
§ 5 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
4b)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc v znení neskorších predpisov.
4c)
§ 2 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.
4d)
§ 4 až 6 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4e)
Napríklad STN ISO 4463-2. Metódy merania v stavebníctve. Vytyčovanie a meranie. Časť 2: Meračské značky (73 0423).
5)
Napríklad STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Účelové mapy. Kreslenie a značky (01 3410).
6)
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 209/2025 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postavení a činnosti geodeta pri príprave, zhotovovaní stavby a užívaní stavby a o výkone geodetických a kartografických činností vo výstavbe.
8)
§ 6 ods. 14 a 15 a § 7 ods. 5 a 6 zákona č. 487/2021 Z. z. o Komore geodetov a kartografov.
9)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 50 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.
12)
§ 57 vyhlášky č. 461/2009 Z. z.