Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaného Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, a Protokolu k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovanému Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii 2006

Znenie účinné: od 26.10.2006
Časové verzie:
2006
572/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 26.10.2006
572
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 29. mája 2000 bol v Bruseli prijatý Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, a 16. októbra 2001 bol v Luxemburgu prijatý Protokol k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovanému Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii.
Národná rada Slovenskej republiky s prístupom k dohovoru a k protokolu vyslovila súhlas svojím uznesením č. 2146 z 15. marca 2006 s uplatnením vyhlásení a výhrady Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky listinu o prístupe podpísal 31. mája 2006. Listina o prístupe bola uložená 3. júla 2006 u generálneho tajomníka Rady Európskej únie, depozitára dohovoru a protokolu.
Slovenská republika urobila pri prístupe k dohovoru tieto vyhlásenia a výhradu:
„Slovenská republika v súlade s článkom 24 ods. 1 vyhlasuje, že vo vzťahu k uplatňovaniu dohovoru sú okrem orgánov príslušných podľa vyhlásení k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach príslušné nasledujúce orgány:
– v súlade s článkom 6 ods. 2 je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky príslušným ústredným orgánom, ktorému sa zasielajú žiadosti o právnu pomoc,
– v súlade s článkom 6 ods. 5 je v konaní podľa článkov 12 a 14 príslušný prokurátor,
– v súlade s článkom 6 ods. 5 je v konaní podľa článku 13 príslušná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
– v súlade s článkom 6 ods. 8 písm. a) je príslušným ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
– v súlade s článkom 6 ods. 8 písm. b) je príslušným ústredným orgánom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
– v súlade s článkom 20 ods. 4 písm. d) je kontaktným miestom Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa Interpol, Račianska 45, 812 72 Bratislava, tel. +421 –(0)9610 50318, fax +421 –(0)9610 59002.
Slovenská republika v súlade s článkom 9 ods. 6 vyhlasuje, že pred uzavretím dohody o dočasnom odovzdaní osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na účely vyšetrovania bude vyžadovať súhlas tejto osoby s odovzdaním.
Slovenská republika si v súlade s článkom 6 ods. 7 vyhradzuje právo nebyť viazaná prvou vetou odseku 5 a odsekom 6 článku 6.“
Dohovor nadobudol platnosť 23. augusta 2005 v súlade s článkom 27 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. októbra 2006 v súlade s článkom 28 ods. 4. Protokol k dohovoru nadobudol platnosť 5. októbra 2005 v súlade s článkom 13 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. októbra 2006 v súlade s článkom 14 ods. 4.“.
K oznámeniu č. 572/2006 Z. z.
DOHOVOR
o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY tohto dohovoru, členské štáty Európskej únie,
S ODVOLANÍM SA na akt Rady potvrdzujúci Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie,
SO ŽELANÍM, aby sa zlepšila justičná spolupráca v trestných veciach medzi členskými štátmi únie bez toho, aby boli dotknuté pravidlá na ochranu osobnej slobody,
ZDÔRAZŇUJÚC spoločný záujem členských štátov o zabezpečenie toho, aby sa vzájomná pomoc v trestných veciach medzi členskými štátmi poskytovala rýchlym a účinným spôsobom zlučiteľným so základnými zásadami ich vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj v súlade s osobnými právami a so zásadami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950,
VYJADRUJÚC svoju dôveru v štruktúru a fungovanie svojich právnych systémov a v schopnosť všetkých členských štátov zaručiť spravodlivý súdny proces,
SÚC ROZHODNUTÍ doplniť Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 a ďalšie dohovory platné v tejto oblasti o dohovor Európskej únie,
UZNÁVAJÚC, že ustanovenia uvedených dohovorov sa použijú na všetky záležitosti, na ktoré sa tento dohovor nevzťahuje,
BERÚC DO ÚVAHY, že členské štáty kladú dôraz na posilňovanie justičnej spolupráce pri neustálom uplatňovaní zásady proporcionality,
ODVOLÁVAJÚC SA na to, že tento dohovor upravuje vzájomnú pomoc v trestných veciach na základe zásad dohovoru z 20. apríla 1959,
KEĎŽE sa však článok 20 tohto dohovoru vzťahuje na niektoré špecifické situácie, ktoré sa týkajú odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, bez toho, aby to malo akékoľvek dôsledky na iné takéto situácie, na ktoré sa dohovor nevzťahuje,
UZNÁVAJÚC, že sa tento dohovor netýka výkonu povinností uložených členským štátom vzhľadom na zachovanie práva a poriadku a na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti a že je záležitosťou každého členského štátu určiť v súlade s článkom 33 Zmluvy o Európskej únii, za akých podmienok sa zachová právo a poriadok a zabezpečí vnútorná bezpečnosť,
DOHODLI SA NA TÝCHTO USTANOVENIACH:
HLAVA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Vzťah k iným dohovorom o vzájomnej pomoci
1.
Účelom tohto dohovoru je doplniť ustanovenia a uľahčiť medzi členskými štátmi Európskej únie uplatňovanie
a)
Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 (ďalej len „Európsky dohovor o vzájomnej pomoci“),
b)
Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci zo 17. marca 1978,
c)
ustanovení o vzájomnej pomoci v trestných veciach Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom odstraňovaní kontrol na spoločných hraniciach (ďalej len „schengenský vykonávací dohovor“), ktoré nie sú zrušené podľa článku 2 ods. 2,
d)
kapitoly 2 Zmluvy o vydávaní a vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi Belgickým kráľovstvom, Luxemburským veľkovojvodstvom a Holandským kráľovstvom z 27. júna 1962, zmenenej a doplnenej Protokolom z 11. mája 1974 (ďalej len „Beneluxská zmluva“), vo vzťahoch medzi členskými štátmi Hospodárskej únie Beneluxu.
2.
Týmto dohovorom nie je dotknuté použitie priaznivejších ustanovení dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi, alebo ako je ustanovené v článku 26 ods. 4 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci, dojednaní v oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach dohodnutých na základe jednotných právnych predpisov alebo na základe osobitného systému vzájomného používania opatrení o vzájomnej pomoci na ich územiach.
Článok 2
Ustanovenia súvisiace so schengenským acquis
1.
Ustanovenia článkov 3, 5, 6, 7, 12 a 23 v rozsahu relevantnom pre článok 12, článkov 15 a 16 v rozsahu relevantnom pre články v nich uvedené a článku 1 predstavujú opatrenia, ktorými sa menia alebo dopĺňajú ustanovenia uvedené v prílohe A k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis.1)
2.
Týmto sa zrušujú ustanovenia článku 49 písm. a) a článkov 52, 53 a 73 schengenského vykonávacieho dohovoru.
Článok 3
Konania, v súvislosti s ktorými sa tiež poskytne vzájomná pomoc
1.
Vzájomná pomoc sa poskytne aj v konaniach, ktoré začali správne orgány o skutkoch, ktoré možno potrestať podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúceho alebo dožiadaného členského štátu alebo obidvoch z dôvodu, že sú porušením právnych noriem, ak rozhodnutie môže viesť ku konaniu pred súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach.
2.
Vzájomná pomoc sa tiež poskytne v súvislosti s trestným konaním a konaniami podľa odseku 1, ktoré sa týkajú trestných činov alebo porušení práva, ktoré môžu zakladať zodpovednosť právnickej osoby v dožadujúcom členskom štáte.
Článok 4
Náležitosti a postupy pri vybavovaní žiadostí o právnu pomoc
1.
Pri poskytovaní vzájomnej pomoci dožiadaný členský štát dodrží náležitosti a postupy, ktoré výslovne uviedol dožadujúci členský štát, ak nie je v tomto dohovore ustanovené inak a za predpokladu, že takéto náležitosti a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku dožiadaného členského štátu.
2.
Dožiadaný členský štát vybaví žiadosť o pomoc čo najskôr, pričom podľa možností plne zohľadní procesné a iné lehoty uvedené dožadujúcim členským štátom. Dožadujúci členský štát tieto lehoty odôvodní.
3.
Ak žiadosť nemožno vybaviť v plnom rozsahu alebo vôbec v súlade s požiadavkami stanovenými dožadujúcim členským štátom, orgány dožiadaného členského štátu o tom bezodkladne informujú orgány dožadujúceho členského štátu a uvedú podmienky, za ktorých by bolo možné žiadosť vybaviť. Orgány dožadujúceho a dožiadaného členského štátu sa môžu následne dohodnúť na ďalšom postupe týkajúcom sa žiadosti, ktorý sa má prijať, a ak je to potrebné, podmienia tento postup splnením takýchto podmienok.
4.
Ak možno predpokladať, že lehotu určenú dožadujúcim členským štátom na vybavenie jeho žiadosti nemožno dodržať, a ak dôvody uvedené v druhej vete odseku 2 výslovne naznačujú, že akékoľvek omeškanie môže podstatne ohroziť konanie vedené v dožadujúcom členskom štáte, orgány dožiadaného členského štátu bezodkladne určia predpokladaný čas potrebný na vybavenie žiadosti. Orgány dožadujúceho členského štátu bezodkladne oznámia, či sa má žiadosť napriek tomu vybaviť. Orgány dožadujúceho a dožiadaného členského štátu sa následne môžu dohodnúť na ďalšom postupe týkajúcom sa žiadosti.
Článok 5
Zasielanie a doručovanie procesných písomností
1.
Každý členský štát zasiela procesné písomnosti určené osobám, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu, priamo poštou.
2.
Procesné písomnosti možno zaslať prostredníctvom príslušných orgánov dožiadaného členského štátu iba vtedy, ak
a)
adresa osoby, ktorej je písomnosť určená, je neznáma alebo nie je istá, alebo
b)
príslušné procesné právo dožadujúceho členského štátu vyžaduje iný doklad o doručení písomnosti adresátovi ako ten, ktorý možno získať poštou, alebo
c)
nebolo možné písomnosť doručiť poštou, alebo
d)
dožadujúci členský štát má opodstatnené dôvody domnievať sa, že doručenie poštou by bolo neúčinné alebo nevhodné.
3.
Ak existuje dôvod domnievať sa, že adresát nerozumie jazyku, v ktorom je písomnosť vyhotovená, písomnosť alebo aspoň jej dôležité časti musia byť preložené do jazyka (jedného z jazykov) členského štátu, na ktorého území sa adresát nachádza. Ak je orgánu, ktorý procesnú písomnosť vydal, známe, že adresát rozumie iba niektorému inému jazyku, písomnosť alebo aspoň jej dôležité časti musia byť preložené do tohto iného jazyka.
4.
Ku všetkým procesným písomnostiam sa pripojí správa, v ktorej sa uvedie, že adresát môže získať informácie o svojich právach a povinnostiach týkajúcich sa písomnosti od orgánu, ktorý písomnosť vydal, alebo od iných orgánov v tomto členskom štáte. Odsek 3 sa vzťahuje aj na takúto správu.
5.
Tento článok sa netýka použitia článkov 8, 9 a 12 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článkov 32, 34 a 35 Beneluxskej zmluvy.
Článok 6
Zasielanie žiadostí o vzájomnú pomoc
1.
Žiadosti o vzájomnú pomoc sa zasielajú a spontánna výmena informácií v zmysle článku 7 sa uskutočňuje písomnou formou alebo akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu, za podmienok umožňujúcich prijímajúcemu členskému štátu overiť ich pravosť. Takéto žiadosti sa zasielajú priamo medzi justičnými orgánmi, ktoré sú miestne príslušné na ich podanie a vybavenie, a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom, ak nie je v tomto článku uvedené inak.
Akékoľvek informácie poskytnuté členským štátom na účely konania pred súdmi iného členského štátu v zmysle článku 21 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 42 Beneluxskej zmluvy môžu byť predmetom priameho styku medzi príslušnými justičnými orgánmi.
2.
Odsekom 1 nie je dotknutá možnosť v osobitných prípadoch zaslať žiadosti alebo odpovedať na ne
a)
medzi ústredným orgánom členského štátu a ústredným orgánom iného členského štátu alebo
b)
medzi justičným orgánom jedného členského štátu a ústredným orgánom iného členského štátu.
3.
Bez ohľadu na odsek 1 môžu Spojené kráľovstvo a Írsko súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 vyhlásiť, že žiadosti a komunikácia o nich, ako je to určené vo vyhlásení, sa musia zaslať prostredníctvom ich ústredného orgánu. Tieto členské štáty môžu kedykoľvek ďalším vyhlásením obmedziť rozsah takého vyhlásenia s cieľom umožniť širšie uplatnenie odseku 1. Urobia tak vtedy, keď pre ne nadobudnú platnosť ustanovenia o vzájomnej pomoci zo schengenského vykonávacieho dohovoru.
Ktorýkoľvek členský štát môže vo vzťahu k uvedeným vyhláseniam uplatniť zásadu vzájomnosti.
4.
V naliehavých prípadoch možno akékoľvek žiadosti o vzájomnú pomoc zasielať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol) alebo prostredníctvom ktoréhokoľvek orgánu príslušného podľa ustanovení prijatých podľa Zmluvy o Európskej únii.
5.
Ak je v prípade žiadostí podľa článkov 12, 13 alebo 14 príslušným orgánom justičný orgán alebo ústredný orgán v jednom členskom štáte a policajný alebo colný orgán v druhom členskom štáte, môžu žiadosti zasielať a na ne odpovedať priamo tieto orgány. Na tento styk sa použije odsek 4.
6.
Ak je v prípade žiadostí o vzájomnú pomoc súvisiacich s konaniami uvedenými v článku 3 ods. 1 príslušným orgánom justičný orgán alebo ústredný orgán v jednom členskom štáte a správny orgán v druhom členskom štáte, možno žiadosti zasielať a odpovedať na ne priamo medzi týmito orgánmi.
7.
Ktorýkoľvek členský štát môže súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 vyhlásiť, že nie je viazaný prvou vetou odseku 5 alebo odsekom 6 tohto článku, alebo obidvoma alebo že použije tieto ustanovenia iba za určitých podmienok, ktoré vymedzí. Také vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať, zmeniť alebo doplniť.
8.
Prostredníctvom ústredných orgánov členských štátov sa zasielajú tieto žiadosti a uskutočňuje sa komunikácia o nich:
a)
žiadosti o dočasné odovzdanie alebo prevoz osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v zmysle článku 9 tohto dohovoru, článku 11 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 33 Beneluxskej zmluvy,
b)
informácie z registrov trestov v zmysle článku 22 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 43 Beneluxskej zmluvy. Žiadosti o kópie záznamov rozsudkov a opatrení v zmysle článku 4 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci však možno zasielať priamo príslušným orgánom.
Článok 7
Spontánna výmena informácií
1.
Príslušné orgány členských štátov si môžu na tento účel bez žiadosti v rozsahu danom ich vnútroštátnym právnym poriadkom vymieňať informácie týkajúce sa trestných činov a porušení právnych noriem v zmysle článku 3 ods. 1, ktorých potrestanie alebo vybavenie patrí do právomoci prijímajúceho orgánu v čase poskytnutia týchto informácií.
2.
Orgán poskytujúci informácie môže v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom stanoviť podmienky na použitie takýchto informácií prijímajúcim orgánom.
3.
Prijímajúci orgán je týmito podmienkami viazaný.
HLAVA II
ŽIADOSŤ O URČITÉ OSOBITNÉ FORMY VZÁJOMNEJ POMOCI
Článok 8
Vrátenie veci
1.
Na žiadosť dožadujúceho členského štátu a bez toho, aby tým boli dotknuté práva dobromyseľných tretích osôb, môže dožiadaný členský štát poskytnúť veci získané trestnou činnosťou dožadujúcemu členskému štátu na účely ich vrátenia oprávneným vlastníkom.
2.
Pri použití článkov 3 a 6 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 24 ods. 2 a článku 29 Beneluxskej zmluvy sa môže dožiadaný členský štát vzdať vrátenia vecí buď pred ich poskytnutím, alebo po ňom dožadujúcemu členskému štátu, ak sa tým uľahčí vrátenie vecí oprávnenému vlastníkovi. Tým nie sú dotknuté práva dobromyseľných tretích osôb.
3.
Ak sa dožiadaný členský štát vzdá vrátenia vecí pred ich poskytnutím dožadujúcemu členskému štátu, dožiadaný členský štát neuplatní vo vzťahu k týmto veciam žiadne zádržné právo ani iné regresné právo podľa daňových alebo colných predpisov.
Vzdaním sa podľa odseku 2 nie je dotknuté právo dožiadaného členského štátu vyberať dane alebo poplatky od oprávneného vlastníka.
Článok 9
Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na účely vyšetrovania
1.
Ak sa príslušné orgány dotknutých členských štátov dohodnú, môže členský štát, ktorý požiadal o vyšetrovacie úkony, na ktorých je potrebná prítomnosť osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na jeho vlastnom území, dočasne odovzdať túto osobu na územie členského štátu, v ktorom sa vyšetrovací úkon má vykonať.
2.
Obsahom dohody sú praktické otázky dočasného odovzdania osoby a termín, do ktorého sa musí osoba vrátiť na územie dožadujúceho členského štátu.
3.
Ak sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s odovzdaním, poskytne sa dožiadanému členskému štátu bez odkladu vyhlásenie obsahujúce súhlas alebo jeho kópia.
4.
Doba strávená vo väzbe na území dožiadaného členského štátu sa započíta do doby väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ktoré dotknutá osoba vykonáva alebo bude vykonávať na území dožadujúceho členského štátu.
5.
Ustanovenia článku 11 ods. 2 a 3, článkov 12 a 20 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci sa použijú primerane.
6.
Každý členský štát môže súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 vyhlásiť, že skôr, ako dôjde k dohode podľa odseku 1 tohto článku, bude vyžadovať súhlas podľa odseku 3 tohto článku alebo ho bude vyžadovať za určitých podmienok uvedených vo vyhlásení.
Článok 10
Výsluch formou videokonferencie
1.
Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi iného členského štátu, tento členský štát môže požiadať v prípadoch, ak nie je žiaduce alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jeho územie, aby sa výsluch uskutočnil formou videokonferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 8.
2.
Dožiadaný členský štát udelí súhlas s uskutočnením výsluchu formou videokonferencie za predpokladu, že jej použitie nie je v rozpore so základnými zásadami jeho právneho poriadku, a za podmienky, že má technické prostriedky na vykonanie takého výsluchu. Ak dožiadaný členský štát nemá technické prostriedky na uskutočnenie videokonferencie, môže mu také prostriedky poskytnúť po vzájomnej dohode dožadujúci členský štát.
3.
Žiadosť o vykonanie výsluchu formou videokonferencie musí obsahovať okrem informácií uvedených v článku 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 37 Beneluxskej zmluvy dôvody, pre ktoré nie je žiaduce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch.
4.
Justičný orgán dožiadaného členského štátu predvolá dotknutú osobu na výsluch spôsobom upraveným jeho právnym poriadkom.
5.
Na výsluch formou videokonferencie sa uplatnia tieto pravidlá:
a)
justičný orgán dožiadaného členského štátu sa zúčastní na výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a za dodržiavanie základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu. Ak sa justičný orgán dožiadaného členského štátu domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku dožiadaného členského štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s uvedenými zásadami,
b)
ak sú potrebné opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, dohodnú sa na nich príslušné orgány dožadujúceho a dožiadaného členského štátu,
c)
výsluch vykoná priamo justičný orgán dožadujúceho členského štátu alebo sa výsluch vykoná pod jeho vedením podľa právneho poriadku dožadujúceho členského štátu,
d)
ak je to potrebné, dožiadaný členský štát zabezpečí na žiadosť dožadujúceho členského štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, pre vypočúvanú osobu tlmočníka,
e)
osoba, ktorá sa má vypočuť, sa môže dovolávať práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku dožiadaného alebo dožadujúceho členského štátu.
6.
Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb, justičný orgán dožiadaného členského štátu po skončení výsluchu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré boli prítomné na výsluchu na území dožiadaného členského štátu, údaje o prípadných prísahách a o technických podmienkach, za ktorých sa výsluch uskutočnil. Zápisnicu zašle príslušný orgán dožiadaného členského štátu príslušnému orgánu dožadujúceho členského štátu.
7.
Náklady zriadenia videospojenia, náklady súvisiace s prevádzkou videospojenia na území dožiadaného členského štátu, odmena poskytnutá tlmočníkom a náhrady poskytnuté svedkom a znalcom a ich cestovné náklady na území dožiadaného členského štátu nahradí dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu, ak sa dožiadaný členský štát nevzdá úhrady všetkých alebo niektorých z týchto nákladov.
8.
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že ak svedok alebo znalec mal vypovedať na jeho území podľa tohto článku a odmietol vypovedať, aj keď mal povinnosť vypovedať, alebo ak uviedol nepravdu, uplatní sa jeho právny poriadok rovnakým spôsobom ako v prípade, ak by sa výsluch uskutočnil v trestnom konaní vedenom jeho orgánmi.
9.
Ak je to vhodné, členské štáty môžu podľa vlastnej úvahy uplatniť ustanovenia tohto článku a so súhlasom príslušných justičných orgánov aj na výsluchy obvineného formou videokonferencie. V tomto prípade je rozhodnutie o tom, že sa vykoná výsluch formou videokonferencie, a o spôsobe, akým sa vykoná, podmienené dohodou medzi dotknutými členskými štátmi podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku a použiteľnými medzinárodnými zmluvami vrátane Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950.
Každý členský štát môže súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 vyhlásiť, že nepoužije ustanovenia prvého pododseku. Také vyhlásenie môže kedykoľvek odvolať.
Výsluchy možno uskutočniť iba so súhlasom obvineného. Rada prijme vo forme právne záväzného nástroja pravidlá na ochranu práv obvinených osôb, ktoré sa ukážu byť potrebné.
Článok 11
Výsluch svedkov a znalcov formou telefonickej konferencie
1.
Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má byť vypočutá ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi iného členského štátu, tento členský štát môže požiadať, ak to jeho právny poriadok umožňuje, prvý členský štát, aby umožnil vykonať výsluch formou telefonickej konferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 5.
2.
Výsluch sa môže uskutočniť formou telefonickej konferencie, ak svedok alebo znalec súhlasí s jeho uskutočnením touto metódou.
3.
Dožiadaný členský štát udelí súhlas s uskutočnením výsluchu formou telefonickej konferencie, ak vykonanie výsluchu touto formou nie je v rozpore so základnými zásadami jeho právneho poriadku.
4.
Žiadosť o vykonanie výsluchu formou telefonickej konferencie musí okrem informácií uvedených v článku 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 37 Beneluxskej zmluvy obsahovať názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch, a údaj, že svedok alebo znalec súhlasí s vykonaním výsluchu formou telefonickej konferencie.
5.
Praktické otázky ohľadne výsluchu dohodnú medzi sebou dotknuté členské štáty. Pri takých dohodách sa dožiadaný členský štát zaviaže
a)
informovať dotknutého svedka alebo znalca o čase a mieste výsluchu,
b)
zabezpečiť overenie totožnosti svedka alebo znalca,
c)
overiť, že svedok alebo znalec súhlasí s vykonaním výsluchu formou telefonickej konferencie.
Dožiadaný členský štát môže úplne alebo čiastočne podmieniť svoj súhlas príslušnými ustanoveniami článku 10 ods. 5 a 8. Ak sa nedohodne inak, použijú sa primerane ustanovenia článku 10 ods. 7.
Článok 12
Kontrolované dodávky
1.
Každý členský štát sa zaväzuje zabezpečiť, aby sa na jeho území mohlo na žiadosť iného členského štátu povoliť uskutočnenie kontrolovaných dodávok v rámci vyšetrovania extradičných trestných činov.
2.
Rozhodnutie uskutočniť kontrolované dodávky vydajú v každom jednotlivom prípade príslušné orgány dožiadaného členského štátu s prihliadnutím na vnútroštátny právny poriadok tohto členského štátu.
3.
Kontrolované dodávky sa uskutočnia podľa postupov dožiadaného členského štátu. Právomoc vykonávať, riadiť a dohliadať na akcie majú príslušné orgány tohto členského štátu.
Článok 13
Spoločné vyšetrovacie tímy
1.
Na základe spoločnej dohody môžu príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov vytvoriť spoločný vyšetrovací tím na špecifické účely a na obmedzený čas, ktorý sa môže predĺžiť spoločným súhlasom, na vyšetrovanie trestných činov na území jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, ktoré vytvorili tím. Zloženie tímu sa spresní v dohode.
Spoločný vyšetrovací tím sa môže vytvoriť, najmä ak
a)
vyšetrovanie trestných činov jedným členským štátom je ťažké a náročné a má väzby na iné členské štáty,
b)
niekoľko členských štátov vyšetruje trestné činy, ktorých okolnosti vyžadujú koordinovaný a zosúladený postup zúčastnených členských štátov.
Žiadosť o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu môže podať ktorýkoľvek z dotknutých členských štátov. Tím sa vytvorí na území jedného z členských štátov, na ktorého území sa vykonanie vyšetrovania očakáva.
2.
Okrem informácií uvedených v relevantných ustanoveniach článku 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 37 Beneluxskej zmluvy žiadosti o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu musia obsahovať návrhy na zloženie tímu.
3.
Spoločný vyšetrovací tím pôsobí na území členských štátov, ktoré ho vytvorili, za týchto všeobecných podmienok:
a)
vedúci tímu je zástupcom príslušného orgánu, ktorý sa podieľa na vyšetrovaní trestných činov, členského štátu, na ktorého území tím pôsobí; vedúci tímu koná v rozsahu svojich právomocí podľa vnútroštátneho právneho poriadku,
b)
tím vykonáva svoje akcie podľa právneho poriadku členského štátu, na ktorého území pôsobí; členovia tímu vykonávajú svoje úlohy pod vedením osoby uvedenej v písmene a) s prihliadnutím na podmienky určené ich vlastnými orgánmi v dohode o vytvorení tímu,
c)
členský štát, v ktorom tím pôsobí, prijme organizačné opatrenia potrebné na jeho činnosť.
4.
Na účely tohto článku sa členovia spoločného vyšetrovacieho tímu z iných členských štátov, ako je ten, na ktorého území tím pôsobí, označujú ako „pridelení členovia“.
5.
Pridelení členovia spoločného vyšetrovacieho tímu majú právo byť prítomní pri vyšetrovacích opatreniach na území členského štátu, kde tím pôsobí. Vedúci tímu však môže z osobitných dôvodov a v súlade s právnym poriadkom členského štátu, kde tím pôsobí, rozhodnúť inak.
6.
Prideleným členom spoločného vyšetrovacieho tímu môže vedúci tímu v súlade s právnym poriadkom členského štátu, v ktorom tím pôsobí, zveriť určité úlohy v rámci vyšetrovania, ak taký postup schválili príslušné orgány členského štátu, v ktorom tím pôsobí, a členského štátu, z ktorého sú členovia pridelení.
7.
Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje prijať opatrenia na vyšetrovanie v jednom z členských štátov, ktoré vytvorili tím, členovia pridelení k tímu z tohto členského štátu môžu požiadať vlastné príslušné orgány, aby prijali tieto opatrenia. Také opatrenia sa v tomto členskom štáte posudzujú podľa podmienok, ktoré by sa uplatnili, ak by sa opatrenia vyžiadali pri vnútroštátnom vyšetrovaní.
8.
Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje pomoc od členského štátu, ktorý nie je členom tímu, alebo od tretieho štátu, dožiadanie môžu zaslať príslušné orgány štátu, v ktorom tím pôsobí, príslušným orgánom druhého dotknutého štátu podľa použiteľných medzinárodných zmluvných nástrojov alebo dohôd.
9.
Člen spoločného vyšetrovacieho tímu môže v súlade s právnym poriadkom svojho štátu a v rozsahu svojej právomoci poskytnúť tímu pre potreby ním vedeného vyšetrovania informácie dostupné v členskom štáte, ktorý ho pridelil.
10.
Informácie zákonne získané členom alebo prideleným členom, kým sú v spoločnom vyšetrovacom tíme, ktoré nie sú inak dostupné príslušným orgánom dotknutých členských štátov, sa môžu použiť takto:
a)
na účely, na ktoré bol tím vytvorený,
b)
za predpokladu predchádzajúceho súhlasu členského štátu, v ktorom sa informácia stala dostupná, na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie iných trestných činov; taký súhlas možno odmietnuť len v prípadoch, ak by ich použitie ohrozilo vyšetrovanie na území dotknutého členského štátu, alebo v prípadoch, keď by členský štát mohol odmietnuť poskytnutie právnej pomoci,
c)
na zabránenie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti a bez toho, aby bolo dotknuté písmeno b), ak sa následne začne vyšetrovanie trestného činu,
d)
na iné účely, ak sa tak dohodli členské štáty, ktoré vytvorili tím.
11.
Týmto článkom nie sú dotknuté iné existujúce ustanovenia alebo dohody o vytvorení alebo činnosti spoločných vyšetrovacích tímov.
12.
V rozsahu, v akom to dovoľuje právny poriadok dotknutých členských štátov alebo ustanovenia právneho nástroja použiteľného medzi nimi, možno dohodnúť, aby sa na činnosti tímu zúčastnili aj iné osoby ako zástupcovia príslušných orgánov členských štátov, ktoré vytvorili spoločný vyšetrovací tím. K takým osobám môžu napríklad patriť zástupcovia orgánov zriadených podľa Zmluvy o Európskej únii. Na také osoby sa nevzťahujú práva, ktoré tento článok priznáva členom alebo prideleným členom tímu, ak dohoda výslovne nestanoví inak.
Článok 14
Utajené vyšetrovanie
1.
Dožadujúci a dožiadaný členský štát sa môžu dohodnúť na vzájomnej pomoci pri uskutočňovaní vyšetrovania trestných činov agentmi vystupujúcimi utajene alebo pod legendou (utajené vyšetrovanie).
2.
Rozhodnutie na základe žiadosti vydajú v každom jednotlivom prípade príslušné orgány dožiadaného členského štátu s prihliadnutím na vnútroštátny právny poriadok a postupy tohto členského štátu. Trvanie utajeného vyšetrovania, podrobné podmienky a právne postavenie dotknutých agentov počas utajeného vyšetrovania sa dohodnú medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich vnútroštátny právny poriadok a postupy.
3.
Utajené vyšetrovanie sa vykoná podľa vnútroštátneho právneho poriadku a postupov členských štátov, na ktorých území sa má utajené vyšetrovanie uskutočniť. Dotknuté členské štáty spolupracujú, aby zabezpečili riadnu prípravu a dohľad nad utajeným vyšetrovaním a urobili opatrenia na ochranu bezpečnosti agentov vystupujúcich utajene alebo pod legendou.
4.
Súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 môže ktorýkoľvek členský štát vyhlásiť, že nie je viazaný týmto článkom. Také vyhlásenie môže kedykoľvek odvolať.
Článok 15
Trestnoprávna zodpovednosť týkajúca sa verejných činiteľov
Počas činností uvedených v článkoch 12, 13 a 14 sa verejní činitelia iného členského štátu, ako je ten, kde sa činnosť vykonáva, považujú za verejných činiteľov tohto druhého členského štátu, ak ide o trestné činy spáchané nimi alebo proti nim.
Článok 16
Občianskoprávna zodpovednosť týkajúca sa verejných činiteľov
1.
Ak podľa článkov 12, 13 a 14 verejní činitelia jedného členského štátu pôsobia na území iného členského štátu, je prvý členský štát zodpovedný za akúkoľvek škodu nimi spôsobenú počas ich činnosti, a to podľa právneho poriadku členského štátu, na ktorého území pôsobia.
2.
Členský štát, na ktorého území bola spôsobená škoda podľa odseku 1, poskytne náhradu za škodu za podmienok, ktoré by sa uplatnili na škodu spôsobenú jeho verejnými činiteľmi.
3.
Členský štát, ktorého verejní činitelia spôsobili škodu akejkoľvek osobe na území druhého členského štátu, uhradí druhému členskému štátu v plnom rozsahu sumu, ktorú tento členský štát zaplatil poškodeným alebo oprávneným osobám.
4.
Bez toho, aby bola dotknutá možnosť uplatnenia vlastných práv voči tretím osobám, a s výnimkou odseku 3 nebude žiadny členský štát v prípadoch uvedených v odseku 1 vyžadovať náhradu jemu spôsobenej škody od iného členského štátu.
HLAVA III
ODPOČÚVANIE TELEKOMUNIKAČNEJ PREVÁDZKY
Článok 17
Orgány príslušné na nariadenie odpočúvania telekomunikačnej prevádzky
Na účely použitia ustanovení článkov 18, 19 a 20 sa „príslušným orgánom“ rozumie justičný orgán, alebo ak justičný orgán nemá žiadnu právomoc v oblasti, na ktorú sa vzťahujú tieto ustanovenia, zodpovedajúci príslušný orgán určený podľa článku 24 ods. 1 písm. e) a konajúci na účely vyšetrovania trestných činov.
Článok 18
Žiadosti o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky
1.
Na účely vyšetrovania trestných činov môže príslušný orgán dožadujúceho členského štátu, v súlade s požiadavkami svojho vnútroštátneho práva, požiadať príslušný orgán dožiadaného členského štátu
a)
o odpočúvanie a okamžitý prenos telekomunikačnej prevádzky dožadujúcemu členskému štátu alebo
b)
o odpočúvanie, záznam a následný prenos záznamu telekomunikačnej prevádzky dožadujúcemu členskému štátu.
2.
Žiadosti podľa odseku 1 možno podať v súvislosti s použitím telekomunikačných zariadení odpočúvanej osoby, ak sa dotknutá osoba nachádza
a)
v dožadujúcom členskom štáte a dožadujúci členský štát potrebuje technickú pomoc dožiadaného členského štátu na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky dotknutej osoby,
b)
v dožadujúcom členskom štáte a telekomunikačná prevádzka dotknutej osoby môže byť odpočúvaná v tomto členskom štáte,
c)
v treťom členskom štáte, ktorý bol upovedomený podľa článku 20 ods. 2 písm. a), a dožadujúci členský štát potrebuje technickú pomoc dožiadaného členského štátu na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky dotknutej osoby.
3.
Odchylne od článku 14 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci a článku 37 Beneluxskej zmluvy žiadosti podľa tohto článku obsahujú
a)
označenie orgánu, ktorý podáva žiadosť,
b)
potvrdenie, že bol zákonne vydaný príkaz alebo rozkaz na odpočúvanie v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov,
c)
informácie na účely zistenia totožnosti odpočúvanej osoby,
d)
popis konania, ktoré má znaky trestného činu a ktorý je predmetom vyšetrovania trestných činov,
e)
požadovaný čas trvania odpočúvania, a
f)
ak je to možné, poskytnutie dostatočných technických údajov, najmä príslušného čísla sieťového pripojenia, aby sa zabezpečilo vybavenie žiadosti.
4.
V prípade žiadosti podľa odseku 2 písm. b) sa v ňom uvedie aj opis skutkového stavu. Dožiadaný členský štát môže žiadať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré mu umožnia rozhodnúť, či by prijal žiadané opatrenie v podobnom vnútroštátnom prípade.
5.
Dožiadaný členský štát sa zaväzuje vybaviť žiadosti podľa odseku 1 písm. a)
a)
v prípade žiadosti podľa odseku 2 písm. a) a c) potom, ako sa mu poskytnú informácie podľa odseku 3; dožiadaný členský štát môže povoliť vykonanie odpočúvania bez ďalších náležitostí,
b)
v prípade žiadosti podľa odseku 2 písm. b) potom, ako sa mu poskytnú informácie podľa odsekov 3 a 4, a ak by žiadané opatrenie prijal v podobnom vnútroštátnom prípade. Dožiadaný členský štát môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by sa museli splniť v podobnom vnútroštátnom prípade.
6.
Ak okamžitý prenos nie je možný, dožiadaný členský štát sa zaväzuje vyhovieť žiadostiam podľa odseku 1 písm. b) potom, ako sa mu poskytnú informácie podľa odsekov 3 a 4, a ak by žiadané opatrenie prijal v podobnom vnútroštátnom prípade; dožiadaný členský štát môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by museli byť splnené v podobnom vnútroštátnom prípade.
7.
Súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 môže ktorýkoľvek členský štát vyhlásiť, že je viazaný odsekom 6 iba vtedy, ak nie je schopný zabezpečiť okamžitý prenos. V takom prípade môže druhý členský štát uplatniť zásadu vzájomnosti.
8.
Pri podávaní žiadosti podľa odseku 1 písm. b) môže dožadujúci členský štát v osobitne odôvodnených prípadoch tiež požiadať o prepis záznamu. Dožiadaný členský štát posúdi také žiadosti v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a postupmi tohto členského štátu.
9.
Členský štát, ktorému sa poskytli informácie podľa odsekov 3 a 4, zachová dôvernosť týchto informácií v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.
Článok 19
Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky na vlastnom území prostredníctvom poskytovateľov služieb
1.
Členské štáty zabezpečia, aby sa systémy telekomunikačných služieb prevádzkované prostredníctvom ústredne na ich území, ktoré nie sú priamo dostupné na zákonné odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky dotknutej osoby nachádzajúcej sa na území iného členského štátu, mohli priamo sprístupniť na zákonné odpočúvanie tomuto členskému štátu prostredníctvom určeného sprostredkujúceho poskytovateľa služieb nachádzajúceho sa na jeho území.
2.
V prípade uvedenom v odseku 1 sú príslušné orgány členského štátu oprávnené, na účely vyšetrovania trestných činov, v súlade s platným vnútroštátnym právom a za predpokladu, že odpočúvaná osoba sa nachádza na území tohto členského štátu, uskutočniť odpočúvanie prostredníctvom určeného poskytovateľa služieb prítomného na jeho území bez zapojenia členského štátu, na ktorého území sa ústredňa nachádza.
3.
Odsek 2 sa použije aj v prípade, keď sa odpočúvanie uskutočňuje na základe žiadosti podanej podľa článku 18 ods. 2 písm. b).
4.
Žiadne ustanovenia tohto článku nebránia členskému štátu, aby zaslal žiadosť členskému štátu, na ktorého území je umiestnená ústredňa, na zákonné odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky v súlade s článkom 18, najmä ak v dožadujúcom členskom štáte nepôsobí žiaden sprostredkujúci poskytovateľ služieb.
Článok 20
Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky bez technickej pomoci iného členského štátu
1.
Bez toho, aby tým boli dotknuté všeobecné zásady medzinárodného práva, ako aj ustanovenia článku 18 ods. 2 písm. c), vzťahujú sa záväzky podľa tohto článku na príkazy na odpočúvanie vydané alebo povolené príslušným orgánom jedného členského štátu v priebehu vyšetrovania trestných činov, ktoré má charakter vyšetrovania nasledujúceho po spáchaní určitého trestného činu vrátane pokusov o spáchanie trestného činu, ak sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku, s cieľom zistiť totožnosť, zadržať, obviniť, stíhať alebo odsúdiť ich páchateľov.
2.
Ak na účely vyšetrovania trestných činov odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky povolí príslušný orgán členského štátu (ďalej len „odpočúvajúci členský štát“) a telekomunikačná adresa odpočúvanej osoby uvedenej v príkaze na odpočúvanie sa používa na území iného členského štátu (ďalej len „upovedomený členský štát“), od ktorého sa nevyžaduje žiadna technická pomoc na uskutočnenie odpočúvania, odpočúvajúci členský štát informuje upovedomený členský štát o odpočúvaní
a)
pred odpočúvaním v prípadoch, ak je odpočúvajúcemu členskému štátu v čase vydania príkazu na odpočúvanie známe, že odpočúvaná osoba sa nachádza na území upovedomeného členského štátu,
b)
v ostatných prípadoch okamžite po tom, ako sa dozvie, že odpočúvaná osoba sa nachádza na území upovedomeného členského štátu.
3.
Informácie, ktoré má odpočúvajúci členský štát oznámiť, musia obsahovať
a)
označenie orgánu, ktorý vydal príkaz na odpočúvanie,
b)
potvrdenie, že bol zákonne vydaný príkaz na odpočúvanie v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov,
c)
informácie na účely zistenia totožnosti odpočúvanej osoby,
d)
popis konania, ktoré má znaky trestného činu a ktorý je predmetom vyšetrovania trestných činov, a
e)
predpokladaný čas trvania odpočúvania.
4.
Ak bol členský štát upovedomený podľa odsekov 2 a 3, postupuje sa takto:
a)
Po získaní informácií poskytnutých podľa odseku 3 príslušný orgán upovedomeného členského štátu bezodkladne a najneskôr do 96 hodín odpovie odpočúvajúcemu členskému štátu s cieľom
i)
umožniť uskutočnenie odpočúvania alebo pokračovanie v ňom; upovedomený členský štát môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by museli byť splnené v podobnom vnútroštátnom prípade,
ii)
požiadať, aby sa odpočúvanie neuskutočnilo alebo aby bolo ukončené v prípade, ak by odpočúvanie nebolo povolené podľa vnútroštátneho právneho poriadku upovedomeného členského štátu alebo z dôvodov uvedených v článku 2 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci; ak upovedomený členský štát stanoví takú požiadavku, poskytne písomné odôvodnenie svojho rozhodnutia,
iii)
požiadať v prípadoch uvedených v bode ii), aby sa akýkoľvek materiál už získaný odpočúvaním, keď bola dotknutá osoba na jeho území, nesmel použiť alebo aby sa smel použiť iba za podmienok, ktoré určí; upovedomený členský štát informuje odpočúvajúci členský štát o dôvodoch, ktoré odôvodňujú uvedené podmienky,
iv)
požiadať o krátke predĺženie pôvodnej 96-hodinovej lehoty najviac o osem dní, ktoré sa dohodne s odpočúvajúcim členským štátom, aby mohol uskutočniť postupy podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku; upovedomený členský štát písomne oznámi odpočúvajúcemu členskému štátu podmienky, ktoré podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku odôvodňujú požadované predĺženie lehoty.
b)
Až do prijatia rozhodnutia upovedomeným členským štátom podľa písmena a) bodu i) alebo bodu ii) odpočúvajúci členský štát
i)
môže pokračovať v odpočúvaní a
ii)
nesmie použiť materiál už získaný odpočúvaním okrem prípadov,
– ak sa dotknuté členské štáty dohodnú inak, alebo
– na účely prijatia naliehavých opatrení na zabránenie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Upovedomený členský štát sa informuje o každom takom použití a o jeho dôvodoch.
c)
Upovedomený členský štát môže požiadať o opis skutkového stavu prípadu a o akékoľvek ďalšie informácie potrebné na to, aby mu umožnili rozhodnúť, či by odpočúvanie bolo povolené v podobnom vnútroštátnom prípade. Taká žiadosť sa netýka uplatňovania ustanovení písmena b), ak sa upovedomený členský štát a odpočúvajúci členský štát nedohodnú inak.
d)
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bola odpoveď poskytnutá v lehote do 96 hodín. Na tento účel určia kontaktné miesta s 24-hodinovou službou a uvedú ich vo vyhláseniach podľa článku 24 ods. 1 písm. e).
5.
Upovedomený členský štát zachová dôvernosť informácií poskytnutých podľa odseku 3 v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom.
6.
Ak sa odpočúvajúci členský štát domnieva, že informácie, ktoré sa majú poskytnúť podľa odseku 3, sú obzvlášť citlivej povahy, možno ich zaslať príslušnému orgánu prostredníctvom osobitného orgánu, ak sa tak dohodlo na dvojstrannom základe medzi dotknutými členskými štátmi.
7.
Súčasne s oznámením podľa článku 27 ods. 2 alebo kedykoľvek potom, môže ktorýkoľvek členský štát vyhlásiť, že nebude potrebné poskytnúť mu informácie o odpočúvaní uvedené v tomto článku.
Článok 21
Zodpovednosť za náklady vynaložené telekomunikačnými operátormi
Náklady, ktoré vzniknú telekomunikačným operátorom alebo poskytovateľom služieb pri výkone žiadostí podľa článku 18, znáša dožadujúci členský štát.
Článok 22
Dvojstranné dohody
Žiadne ustanovenie tejto hlavy nebráni uzavretiu akýchkoľvek dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi na účely uľahčenia využitia súčasných a budúcich technických možností týkajúcich sa zákonného odpočúvania telekomunikačnej prevádzky.
HLAVA IV
Článok 23
Ochrana osobných údajov
1.
Osobné údaje poskytnuté na základe tohto dohovoru môže členský štát, ktorému boli odovzdané, použiť
a)
na účely konania, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor,
b)
na iné súdne alebo správne konania priamo súvisiace s konaniami uvedenými v písmene a),
c)
na účely zabránenia bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti,
d)
na akýkoľvek iný účel iba s predchádzajúcim súhlasom poskytujúceho členského štátu, ak príslušný členský štát nezískal súhlas priamo od dotknutej osoby.
2.
Tento článok sa použije aj na osobné údaje, ktoré neboli poskytnuté, ale sa získali inak podľa tohto dohovoru.
3.
So zreteľom na okolnosti jednotlivých prípadov môže poskytujúci členský štát požiadať členský štát, ktorému boli osobné údaje odovzdané, aby podal informácie o použití takých údajov.
4.
Ak boli stanovené podmienky na použitie osobných údajov podľa článku 7 ods. 2, článku 18 ods. 5 písm. b), článku 18 ods. 6 alebo článku 20 ods. 4, tieto podmienky majú prednosť. Ak neboli stanovené žiadne také podmienky, použije sa tento článok.
5.
Ustanovenia článku 13 ods. 10 majú prednosť pred týmto článkom, ak ide o informácie získané podľa článku 13.
6.
Tento článok sa nevzťahuje na osobné údaje získané členským štátom podľa tohto dohovoru a pochádzajúce z tohto členského štátu.
7.
Luxembursko môže pri podpise tohto dohovoru vyhlásiť, že v prípade, ak poskytne osobné údaje v zmysle tohto dohovoru inému členskému štátu, použije sa toto ustanovenie:
S výhradou odseku 1 písm. c) môže Luxembursko so zreteľom na okolnosti jednotlivých prípadov požadovať, že s výnimkou prípadu, ak príslušný členský štát získal súhlas od dotknutej osoby, môžu sa osobné údaje použiť na účely podľa odseku 1 písm. a) a b) iba s predchádzajúcim súhlasom Luxemburska vo vzťahu ku konaniam, pri ktorých by Luxembursko mohlo odmietnuť alebo obmedziť zaslanie alebo použitie osobných údajov v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru alebo s nástrojmi uvedenými v článku 1.
Ak v konkrétnom prípade Luxembursko odmietne dať súhlas s vykonaním žiadosti členského štátu podľa odseku 1, musí svoje rozhodnutie písomne odôvodniť.
HLAVA V
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 24
Vyhlásenia
1.
Súčasne s oznámením uvedeným v článku 27 ods. 2 vydá každý členský štát vyhlásenie, v ktorom uvedie názvy orgánov okrem tých, ktoré sú uvedené v Európskom dohovore o vzájomnej pomoci a v Beneluxskej zmluve, príslušných na uplatňovanie tohto dohovoru a na uplatňovanie ustanovení o vzájomnej pomoci v trestných veciach z nástrojov uvedených v článku 1 ods. 1 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, medzi členskými štátmi, a to najmä:
a)
príslušných správnych orgánov podľa článku 3 ods. 1, ak existujú,
b)
jedného alebo viacerých ústredných orgánov na účely použitia článku 6, ako aj orgánov príslušných na vybavovanie žiadostí uvedených v článku 6 ods. 8,
c)
policajných alebo colných orgánov príslušných na účely článku 6 ods. 5, ak existujú,
d)
správnych orgánov príslušných na účely článku 6 ods. 6, ak existujú, a
e)
orgánu alebo orgánov príslušných na účely použitia článkov 18 a 19 a článku 20 ods. 1 až 5.
2.
Vyhlásenia vydané podľa odseku 1 možno kedykoľvek úplne alebo čiastočne doplniť alebo zmeniť rovnakým postupom.
Článok 25
Výhrady
Výhrady k tomuto dohovoru nie sú prípustné okrem prípadov, ktoré sú výslovne uvedené v jeho ustanoveniach.
Článok 26
Územná pôsobnosť
Tento dohovor sa bude uplatňovať na Gibraltár od rozšírenia pôsobnosti Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci na Gibraltár.
Spojené kráľovstvo písomne oznámi predsedovi Rady svoj zámer uplatňovať dohovor na Normanské ostrovy a na ostrov Man po rozšírení pôsobnosti Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci na tieto územia. Rada o tejto žiadosti rozhodne jednomyseľne.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor podlieha prijatiu členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
2.
Členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie ukončenie ústavných postupov na prijatie tohto dohovoru.
3.
Tento dohovor nadobudne platnosť pre osem dotknutých členských štátov po uplynutí 90 dní od oznámenia podľa odseku 2 zo strany štátu, ktorý bol členom Európskej únie v čase prijatia aktu Rady o vypracovaní tohto dohovoru a ktorý ako ôsmy ukončí tento formálny postup.
4.
Každé oznámenie členského štátu po doručení ôsmeho oznámenia uvedeného v odseku 2 má taký účinok, že po uplynutí 90 dní od takéhoto následného oznámenia nadobudne tento dohovor platnosť medzi týmto členským štátom a tými členskými štátmi, pre ktoré už nadobudol platnosť.
5.
Pred nadobudnutím platnosti dohovoru podľa odseku 3 môže každý členský štát súčasne s oznámením podľa odseku 2 alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že bude uplatňovať tento dohovor vo vzťahoch s členskými štátmi, ktoré vydali rovnaké vyhlásenie. Takéto vyhlásenia nadobudnú platnosť po uplynutí 90 dní od dátumu ich uloženia.
6.
Tento dohovor sa vzťahuje na vzájomnú pomoc začatú po dni nadobudnutia jeho platnosti alebo po dni, od ktorého sa medzi dotknutými členskými štátmi začne uplatňovať podľa odseku 5.
Článok 28
Pristúpenie nových členských štátov
1.
Tento dohovor je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členom Európskej únie.
2.
Znenie tohto dohovoru v jazyku pristupujúceho štátu vyhotovené Radou Európskej únie je autentické.
3.
Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.
4.
Tento dohovor nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý k nemu pristúpi, po uplynutí 90 dní od uloženia jeho listiny o pristúpení alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, ak ten v čase uplynutia uvedenej 90-dňovej lehoty ešte nenadobudol platnosť.
5.
Ak tento dohovor ešte nenadobudol platnosť v čase uloženia ich listiny o pristúpení, uplatní sa vo vzťahu k pristupujúcim členským štátom článok 27 ods. 5.
Článok 29
Nadobudnutie platnosti pre Island a Nórsko
1.
Bez toho aby bol dotknutý článok 8 Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis („dohoda o pridružení“), ustanovenia uvedené v článku 2 ods. 1 nadobudnú platnosť pre Island a Nórsko po uplynutí 90 dní od doručenia informácií podľa článku 8 ods. 2 dohody o pridružení Rade a Komisii o splnení ich ústavných požiadaviek, v ich vzájomných vzťahoch s každým členským štátom, pre ktorý už tento dohovor nadobudol platnosť podľa článku 27 ods. 3 alebo 4.
2.
Každé nadobudnutie platnosti tohto dohovoru pre členský štát po nadobudnutí platnosti ustanovení článku 2 ods. 1 pre Island a Nórsko umožňuje tiež uplatnenie týchto ustanovení vo vzájomných vzťahoch medzi týmto členským štátom a Islandom a Nórskom.
3.
Ustanovenia článku 2 ods. 1 sa v žiadnom prípade nestanú záväzné pre Island a Nórsko pred dátumom, ktorý sa upresní v súlade s článkom 15 ods. 4 dohody o pridružení.
4.
Bez toho aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, ustanovenia článku 2 ods. 1 nadobudnú platnosť pre Island a Nórsko najneskôr v deň nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre pätnásty štát, ktorý je členom Európskej únie v čase prijatia aktu o vypracovaní tohto dohovoru Radou.
Článok 30
Depozitár
1.
Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európskej únie.
2.
Depozitár uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev informácie o pokroku v prijímaní a pristúpení, vo vyhláseniach a výhradách a taktiež akékoľvek oznámenie týkajúce sa tohto dohovoru.
V Bruseli dvadsiateho deviateho mája roku dvetisíc v jednom vyhotovení v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom sú všetky znenia rovnako autentické; tento originál sa uloží do archívu Generálneho sekretariátu Rady Európskej únie. Generálny tajomník zašle každému členskému štátu jeho overenú kópiu.
VYHLÁSENIA
Vyhlásenie Rady k článku 10 ods. 9
Pri zvažovaní prijatia nástroja uvedeného v článku 10 ods. 9 Rada zohľadní záväzky členských štátov podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Vyhlásenie Spojeného kráľovstva k článku 20
Toto vyhlásenie tvorí odsúhlasenú, neoddeliteľnú súčasť dohovoru.
V Spojenom kráľovstve sa článok 20 uplatní vzhľadom na príkazy na odpočúvanie vydané ministrom vnútra policajnej službe alebo Kráľovskému úradu pre clá a spotrebné dane v prípade, že v súlade s vnútroštátnym právom o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky je uvádzaným účelom príkazu vyšetrovanie závažného trestného činu. Uplatní sa taktiež na príkazy vydané bezpečnostnou službou v prípade, že to v súlade s vnútroštátnym právnym predpisom slúži na podporu vyšetrovania, ktoré vykazuje vlastnosti opísané v článku 20 ods. 1.
PROTOKOL k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovanému Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY tohto protokolu, členské štáty Európskej únie,
ODVOLÁVAJÚC sa na akt Rady zo 16. októbra 2001, ktorým sa vypracúva Protokol k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie,
BERÚC DO ÚVAHY závery, ktoré prijala Európska rada na zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 a potrebu realizovať ich okamžite, aby sa vytvoril priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
MAJÚC NA PAMÄTI odporúčanie, ktoré predložili odborníci pri prezentácii správ o vzájomnom hodnotení na základe jednotnej akcie Rady 97/827/SVV z 5. decembra 1997, ktorá stanovuje mechanizmus na hodnotenie uplatňovania a vykonávania medzinárodných záväzkov v boji proti organizovanému zločinu na národnej úrovni,1)
PRESVEDČENÍ o potrebe ďalších opatrení v oblasti vzájomnej pomoci v trestných veciach na účel boja proti zločinnosti, a to najmä v oblasti organizovanej trestnej činnosti, prania špinavých peňazí a finančných zločinov,
SA DOHODLI NA ĎALEJ UVEDENÝCH USTANOVENIACH, ktoré sa pripoja a tvoria neoddeliteľnú súčasť Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 20002) (ďalej len „dohovor o vzájomnej pomoci z roku 2000“).
Článok 1
Žiadosť o informácie o bankových účtoch
1.
Každý členský štát prijme za podmienok stanovených v tomto článku opatrenia potrebné na to, aby v odpovedi na žiadosť zaslanú iným členským štátom určil, či fyzická, alebo právnická osoba, proti ktorej sa vedie vyšetrovanie, má alebo kontroluje jeden alebo viacero účtov akéhokoľvek druhu v ktorejkoľvek banke nachádzajúcej sa na jeho území, a ak áno, aby poskytol všetky podrobnosti o zistených účtoch.
Na žiadosť a v rozsahu, v ktorom môžu byť poskytnuté v primeranej lehote, vzťahujú sa tieto informácie aj na účty, ku ktorým má osoba, proti ktorej sa vedie vyšetrovanie, oprávnenie.
2.
Povinnosť uložená týmto článkom sa uplatní iba v rozsahu, v ktorom má banka, ktorá vedie účet, tieto informácie k dispozícii.
3.
Povinnosť uložená týmto článkom sa uplatní, ak sa vyšetrovanie týka
– trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej štyri roky v dožadujúcom štáte a najmenej dva roky v dožiadanom štáte, alebo
– trestného činu uvedeného v článku 2 Dohovoru z roku 1995 o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole) alebo v prílohe k tomuto dohovoru v znení zmien a doplnení, alebo
– trestného činu uvedeného v Dohovore z roku 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, v jeho protokole z roku 1996 alebo v jeho druhom protokole z roku 1997 v rozsahu, v ktorom sa naň nevzťahuje dohovor o Europole.
4.
Dožadujúci orgán v žiadosti uvedie,
– prečo považuje požadované informácie za také, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný význam na účely vyšetrovania trestného činu,
– z akých dôvodov predpokladá, že banky v dožiadanom členskom štáte vedú daný účet, a v rozsahu, v akom je to možné, ktorých bánk sa to môže týkať,
– všetky dostupné informácie, ktoré môžu uľahčiť vykonanie žiadosti.
5.
Členské štáty môžu podmieniť vykonanie žiadosti podľa tohto článku rovnakými podmienkami, aké uplatňujú vo vzťahu k žiadostiam o prehliadku a zaistenie.
6.
Rada môže v súlade s článkom 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o Európskej únii rozhodnúť o rozšírení pôsobnosti odseku 3.
Článok 2
Žiadosti o informácie o bankových operáciách
1.
Na žiadosť dožadujúceho štátu poskytne dožiadaný štát údaje o určitých bankových účtoch a bankových operáciách, ktoré sa uskutočnili za určité obdobie prostredníctvom jedného alebo niekoľkých účtov uvedených v žiadosti vrátane akýchkoľvek údajov o účte odosielateľa alebo príjemcu.
2.
Povinnosť uložená týmto článkom sa uplatní iba v rozsahu, v ktorom má banka, ktorá vedie účet, tieto informácie k dispozícii.
3.
Dožadujúci členský štát vo svojej žiadosti uvedie, prečo považuje požadované informácie za relevantné na účely vyšetrovania trestného činu.
4.
Členské štáty môžu podmieniť vykonanie žiadosti podľa tohto článku rovnakými podmienkami, aké uplatňujú vo vzťahu k žiadostiam o prehliadku a zaistenie.
Článok 3
Žiadosti o sledovanie bankových operácií
1.
Každý členský štát sa zaväzuje zabezpečiť, že bude na žiadosť iného členského štátu schopný sledovať počas presne určeného obdobia bankové operácie vykonávané prostredníctvom jedného alebo viacerých účtov uvedených v žiadosti a výsledky sledovania oznámiť dožadujúcemu členskému štátu.
2.
Dožadujúci členský štát vo svojej žiadosti uvedie, prečo považuje požadované informácie za relevantné na účely vyšetrovania trestného činu.
3.
Rozhodnutie o sledovaní vydajú v každom jednotlivom prípade príslušné orgány dožiadaného členského štátu pri náležitom zohľadnení vnútroštátneho právneho poriadku tohto členského štátu.
4.
Praktické otázky týkajúce sa sledovania sa dohodnú medzi príslušnými orgánmi dožadujúceho a dožiadaného členského štátu.
Článok 4
Dôvernosť
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby banky neprezradili klientovi alebo iným tretím osobám, že dožadujúcemu štátu boli poskytnuté informácie v súlade s článkami 1, 2 alebo 3 alebo že prebieha vyšetrovanie.
Článok 5
Informačná povinnosť
Ak príslušný orgán dožiadaného členského štátu pri vykonávaní žiadosti o vzájomnú pomoc usúdi, že by bolo vhodné začať vyšetrovanie, ktoré sa pôvodne nepredpokladalo alebo ktoré nemohlo byť upresnené v čase podania žiadosti, bezodkladne o tom informuje dožadujúci orgán, aby mu umožnil prijať ďalšie opatrenia.
Článok 6
Dodatočné žiadosti o vzájomnú pomoc
1.
Ak príslušný orgán dožadujúceho členského štátu podáva žiadosť o vzájomnú pomoc, ktorá dopĺňa pôvodnú žiadosť, nevyžaduje sa poskytnutie informácií, ktoré už boli poskytnuté v pôvodnej žiadosti. Dodatočná žiadosť musí obsahovať informácie potrebné na identifikáciu pôvodnej žiadosti.
2.
Ak sa príslušný orgán, v súlade s platnými ustanoveniami, ktorý podal žiadosť o vzájomnú pomoc, zúčastňuje na výkone žiadosti v dožiadanom členskom štáte, môže bez vplyvu na článok 6 ods. 3 dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000 podať dodatočnú žiadosť priamo príslušnému orgánu dožiadaného členského štátu, v ktorom je prítomný.
Článok 7
Bankové tajomstvo
Členský štát nepoužije bankové tajomstvo ako dôvod na odmietnutie akejkoľvek spolupráce týkajúcej sa žiadosti iného členského štátu o vzájomnú pomoc.
Článok 8
Fiškálne trestné činy
1.
Vzájomnú pomoc nemožno odmietnuť iba na základe toho, že žiadosť sa týka trestného činu, ktorý dožiadaný členský štát považuje za fiškálny trestný čin.
2.
Ak členský štát podmienil vykonanie žiadosti o prehliadku a zaistenie tým, aby trestný čin, ktorý je predmetom žiadosti, bol trestným aj podľa jeho právneho poriadku, je táto podmienka vo vzťahu k trestným činom uvedeným v odseku 1 splnená, ak tento trestný čin zodpovedá trestnému činu rovnakej povahy podľa jeho právneho poriadku.
Žiadosť nemožno odmietnuť na základe toho, že právny poriadok dožiadaného členského štátu neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo neobsahuje predpisy rovnakého druhu o daniach, poplatkoch, clách alebo devízach ako právny poriadok dožadujúceho členského štátu.
3.
Tým sa ruší článok 50 schengenského vykonávacieho dohovoru.
Článok 9
Politické trestné činy
1.
Na účely vzájomnej právnej pomoci medzi členskými štátmi nesmie dožiadaný členský štát považovať žiaden trestný čin za politický trestný čin, za trestný čin súvisiaci s politickým trestným činom alebo trestný čin politicky motivovaný.
2.
Každý členský štát môže súčasne s oznámením uvedeným v článku 13 ods. 2 vyhlásiť, že odsek 1 bude uplatňovať iba vo vzťahu
a)
k trestným činom uvedeným v článkoch 1 a 2 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu z 27. januára 1997, a
b)
k trestným činom zločinného spolčenia alebo účasti na zločinnom spolčení, ktoré zodpovedajú konaniu opísanému v článku 3 ods. 4 Dohovoru z 27. septembra 1996 o vydávaní osôb medzi členskými štátmi Európskej únie a ktoré sú zamerané na spáchanie jedného alebo viacerých trestných činov uvedených v článkoch 1 a 2 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu.
3.
Výhrady uplatnené podľa článku 13 Európskeho dohovoru o potlačovaní terorizmu sa nepoužijú na vzájomnú právnu pomoc medzi členskými štátmi.
Článok 10
Postúpenie odmietnutých žiadostí Rade a účasť Eurojustu
1.
Ak sa žiadosť odmietne na základe
– článku 2 písm. b) Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci alebo článku 22 ods. 2 písm. b) Beneluxskej zmluvy, alebo
– článku 51 schengenského vykonávacieho dohovoru alebo článku 5 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci, alebo
– článku 1 ods. 5 alebo článku 2 ods. 4 tohto protokolu,
a dožadujúci členský štát trvá na svojej žiadosti a nemožno nájsť iné riešenie, dožiadaný členský štát postúpi odôvodnené zamietavé rozhodnutie Rade pre informáciu a prípadné vyhodnotenie fungovania justičnej spolupráce medzi členskými štátmi.
2.
Príslušné orgány dožadujúceho štátu môžu Eurojustu po jeho zriadení podať správu o akýchkoľvek problémoch, s ktorými sa stretli pri vybavovaní žiadosti vo vzťahu k ustanoveniam uvedeným v odseku 1, aby sa umožnilo praktické riešenie v súlade s ustanoveniami uvedenými v právnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Eurojust.
Článok 11
Výhrady
Výhrady k tomuto protokolu nie sú prípustné okrem výhrad podľa článku 9 ods. 2.
Článok 12
Územná pôsobnosť
Tento dohovor sa použije na Gibraltár odo dňa nadobudnutia účinnosti dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000 na Gibraltár v súlade s článkom 26 tohto dohovoru.
Článok 13
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol podlieha prijatiu členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
2.
Členské štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie ukončenie ústavných postupov na prijatie tohto protokolu.
3.
Tento protokol nadobudne platnosť pre osem dotknutých členských štátov po uplynutí 90 dní od oznámenia podľa odseku 2 zo strany štátu, ktorý bol členom Európskej únie v čase prijatia aktu Rady o vypracovaní tohto protokolu a ktorý ako ôsmy ukončí tento formálny postup. Ak však dohovor o vzájomnej pomoci z roku 2000 k tomuto dňu nenadobudol platnosť, tento protokol nadobudne platnosť dňom, ktorým tento dohovor nadobudne platnosť.
4.
Každé oznámenie členského štátu po nadobudnutí platnosti tohto protokolu podľa odseku 3 má taký účinok, že po uplynutí 90 dní od takéhoto následného oznámenia nadobudne tento protokol platnosť medzi týmto členským štátom a tými členskými štátmi, pre ktoré protokol už nadobudol platnosť.
5.
Pred nadobudnutím platnosti tohto protokolu v súlade s odsekom 3 môže ktorýkoľvek členský štát súčasne s oznámením uvedeným v odseku 2 alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že použije tento protokol vo vzťahoch s členskými štátmi, ktoré urobili rovnaké vyhlásenie. Takéto vyhlásenia nadobudnú platnosť po uplynutí 90 dní od dátumu ich uloženia.
6.
Bez ohľadu na odseky 3 až 5 nadobudnutie platnosti alebo použitie tohto protokolu vo vzťahoch medzi ktorýmikoľvek dvoma členskými štátmi nenastane pred nadobudnutím platnosti alebo použitím dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000.
7.
Tento protokol sa vzťahuje na žiadosti o vzájomnú pomoc podané po dni nadobudnutia jeho platnosti alebo po dni, od ktorého sa medzi dotknutými členskými štátmi použije podľa odseku 5.
Článok 14
Pristúpenie nových členských štátov
1.
Tento protokol je otvorený na pristúpenie každému štátu, ktorý sa stane členom Európskej únie a ktorý pristúpi k dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000.
2.
Znenie tohto protokolu v jazyku pristupujúceho štátu vyhotovené Radou Európskej únie je pôvodné.
3.
Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.
4.
Tento protokol nadobudne platnosť pre každý štát, ktorý k nemu pristúpi, po uplynutí 90 dní od uloženia jeho listiny o pristúpení alebo dňom nadobudnutia platnosti tohto protokolu, ak ten v čase uplynutia uvedenej 90-dňovej lehoty ešte nenadobudol platnosť.
5.
Ak tento protokol ešte nenadobudol platnosť v čase uloženia ich listiny o pristúpení, použije sa vo vzťahu k pristupujúcim členským štátom článok 13 ods. 5.
6.
Bez ohľadu na odseky 4 a 5 nadobudnutie platnosti alebo uplatňovanie tohto protokolu vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nenastane pred nadobudnutím platnosti alebo použitím dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000 vo vzťahu k tomuto štátu.
Článok 15
Postavenie Islandu a Nórska
Článok 8 obsahuje opatrenia, ktoré menia a dopĺňajú ustanovenia uvedené v prílohe A k Dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis1) (ďalej len „dohoda o pridružení“).
Článok 16
Nadobudnutie platnosti pre Island a Nórsko
1.
Bez vplyvu na článok 8 dohody o pridružení ustanovenia uvedené v článku 15 nadobudnú platnosť pre Island a Nórsko po uplynutí 90 dní od doručenia informácií podľa článku 8 ods. 2 dohody o pridružení Rade a Komisii o splnení ich ústavných požiadaviek, v ich vzájomných vzťahoch s každým členským štátom, pre ktorý už tento protokol nadobudol platnosť podľa článku 13 ods. 3 alebo 4.
2.
Každé nadobudnutie platnosti tohto protokolu pre členský štát po dátume nadobudnutia platnosti ustanovenia uvedeného v článku 15 pre Island a Nórsko umožňuje tiež uplatnenie týchto ustanovení vo vzájomných vzťahoch medzi týmto členským štátom a Islandom a Nórskom.
3.
Ustanovenie uvedené v článku 15 sa v žiadnom prípade nestane záväzným pre Island a Nórsko pred nadobudnutím platnosti ustanovení uvedených v článku 2 ods. 1 dohovoru o vzájomnej pomoci z roku 2000 vo vzťahu k týmto dvom štátom.
4.
Bez ohľadu na odseky 1, 2 a 3 ustanovenie uvedené v článku 15 nadobudne platnosť pre Island a Nórsko najneskôr v deň nadobudnutia platnosti tohto protokolu pre pätnásty štát, ktorý bude členom Európskej únie v čase prijatia aktu o vypracovaní tohto protokolu.
Článok 17
Depozitár
Depozitárom tohto protokolu je generálny tajomník Rady Európskej únie.
Depozitár uverejní v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev informácie o prijatiach a pristúpeniach, vyhláseniach a tiež všetky ďalšie oznámenia týkajúce sa tohto protokolu.
NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali tento protokol.
Dané v Luxemburgu 16. októbra 2001 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, holandskom, gréckom, írskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každý text má rovnakú platnosť; toto pôvodné vyhotovenie zostane uložené v archíve generálneho sekretariátu Rady Európskej únie. Generálny tajomník zašle každému členskému štátu jeho overenú kópiu.
Prevziať prílohu - Anglické znenie textu