Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2007

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,¹) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby v služobných úradoch ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády”); odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov¹) alebo podľa tohto zákona do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Výkon politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

Na predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je vedúcim služobného úradu, sa vzťahujú aj ustanovenia § 54 a 56, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady”) sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj ustanovenia § 8 ods. 4, § 16 až 18, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3, § 37, § 43 ods. 2, § 46, § 47, § 75 a § 77 ods. 1 až 3.

Na inšpektora Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon.

Služobný úrad na účely tohto zákona je

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonávajú vo vzťahu k štátnym zamestnancom

Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády”); pôsobnosť úradu vlády vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonáva ministerstvo spravodlivosti a vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre generálna prokuratúra. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

Osobný úrad vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy je úrad vlády.

Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 7 a 8, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.^4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak a nadriadený colník, ktorých právne postavenie určujú osobitné predpisy.^4c)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.²)

Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

Pre súdnych úradníkov v služobnom úrade, ktorým je súd, plní úlohy predstaveného predseda súdu alebo sudca poverený predsedom súdu.

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor”). Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu"). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c) a d) je jeho štatutárny orgán.

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;⁵) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.^5a)

Služobný úrad po odvolaní vedúceho úradu postupuje podľa

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

Služobné predpisy vydáva najvyšší služobný úrad a služobný úrad v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana alebo občana iného členského štátu Európskej únie, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač"), ak spĺňa tieto predpoklady:

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov⁶) nie starším ako tri mesiace.

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.⁸)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom.

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4 a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.⁹)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo predpoklad štátneho občianstva iného členského štátu Európskej únie musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).

Predpoklady podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na občana iného členského štátu Európskej únie. Zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan, upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce”).

Voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov alebo výberovým konaním.

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania.^3b)

Výberové konanie vyhlasuje najvyšší služobný úrad v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

Vedúci najvyššieho služobného úradu môže písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzujú voľné štátnozamestnanecké miesta, vykonaním výberového konania.

Poradie uchádzačov získané na základe výsledkov výberového konania je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest.

Najvyšší služobný úrad alebo poverený služobný úrad písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

Podrobnosti o výberovom konaní určí služobný predpis, ktorý vydá najvyšší služobný úrad.

Ustanovenia odsekov 3 až 7 sa nevzťahujú na súdy. Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch, vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob kreovania a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré je uchádzač povinný predložiť, a ďalšie predpoklady na výkon štátnej služby s ohľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe.

Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže najvyšší služobný úrad vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest.

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.

Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto je voľné.

Štátnemu zamestnancovi podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

Prípravná štátna služba trvá tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do prípravnej štátnej služby sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

Prípravná štátna služba zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

Po uplynutí prípravnej štátnej služby sa štátny zamestnanec vymenuje do stálej štátnej služby podľa § 24.

Štátny zamestnanec má právo

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Štátny zamestnanec je povinný

Štátny zamestnanec nesmie

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

Etický kódex vydá ministerstvo práce služobným predpisom.

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁵)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,¹⁶) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Na výzvu vedúceho úradu, vedúceho úradu úradu vlády alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu¹⁷) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

Vedúci úradu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda.

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný oznámiť služobnému úradu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby.

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

Vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 5 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, vedúci úradu úradu vlády alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom výkonu štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný služobnému úradu písomne oznámiť výšku príjmu z činností podľa prvej vety, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.¹⁹)

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu alebo iný príjem.

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť zapisovateľa volebných komisií, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,^19a) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,^19b) Fondu ochrany vkladov^19b) alebo Garančného fondu investícií^19b) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.

Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.

Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne.

Služobný čas štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A, a štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátny zdravotný dozor v kontrolovaných pásmach pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Štátny zamestnanec, ktorý nepravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke alebo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke, môže mať rozvrhnutý služobný čas nerovnomerne.

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu.

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru.

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.¹²) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine, a ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu.

Na účely stravovania sa za denný služobný čas považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny.

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby.

Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o prehlbovaní kvalifikácie, ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje päť služobných dní v kalendárnom roku alebo predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 100 000 Sk. Ak štátny zamestnanec so služobným úradom dohodu o prehlbovaní kvalifikácie neuzatvorí, nemožno mu v tomto prípade uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. Služobný úrad pri uzatvorení dohody postupuje primerane podľa odsekov 8, 9, 13 a 14.

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť dohodu o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

Celková doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 8 písm. c) nesmie prekročiť päť rokov. Najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov podľa odseku 8 písm. d).

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 6 prvej vety štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu⁸)

Ak v študijnom programe^20ac) je ako jedna z podmienok absolvovanie

Za čas služobného voľna podľa odseku 9 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 8 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. a).

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od štátneho zamestnanca požadovať náhradu škody podľa § 115 a 116.

Služobný úrad v prípade zvyšovania kvalifikácie podľa odseku 6 druhej vety postupuje primerane podľa odsekov 7 až 14.

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je

Funkčný plat na účely tohto zákona je

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu.

Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti bolo určené podľa § 55 ods. 1, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí vláda na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Služobný úrad na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom.

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.^20a)

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3 a podľa § 159b ods. 2. Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol tarifný plat určený podľa § 159b ods. 1, patrí aj suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2.

Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 alebo podľa § 105 v závislosti od platovej triedy podľa § 79. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.

Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia (§ 48) pri dosiahnutí bodovej hodnoty

Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify podľa odseku 3 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf. Suma zvýšenia platovej tarify podľa § 159b ods. 2 sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za každý rok odbornej praxe priznanej k 31. decembru 2003 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.

Platová tarifa podľa odseku 2 vedúceho úradu v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a predstaveného v politickej funkcii okrem predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto mu určuje plat. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady. Pri zvýšení platovej tarify sa primerane postupuje podľa odseku 4 a podľa § 103 ods. 4.

Zvýšenie platovej tarify podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 27 písm. d) zastupuje predstaveného dlhšie ako dva týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov.

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27.

Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.

Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa § 105 alebo podľa osobitného predpisu.

Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške 50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2"; ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „1" alebo „0", osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného hodnotenia. Štátnemu zamestnancovi možno osobitný príplatok znížiť alebo odňať pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).

Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po služobnom hodnotení do najbližšieho služobného hodnotenia.

Suma príplatku podľa odsekov 1 až 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.

Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. V I. skupine je príplatok mesačne 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify prvej platovej triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 4 do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice rozpätia určeného pre II. skupinu.

Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a rozboru sú:

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 4.

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,9 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5 % až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený.

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98 ak tento zákon neustanovuje inak.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely je časťou platu 60 % funkčného platu. Zostávajúcich 40 % funkčného platu sa poskytuje v slovenskej mene. Plat podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h), l) a m) a náhrady za služobnú pohotovosť a pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu podľa § 78 ods. 3 sa poskytujú v slovenskej mene.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68, § 71 ods. 2, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene, zostávajúcich 40 % funkčného platu sa poskytuje v slovenskej mene. V prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Zostávajúcich 40 % funkčného platu sa poskytuje v slovenskej mene.

Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za zahraničnú pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.¹²)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.

Časť platu podľa § 98 ods. 1 vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.

Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví nariadenie vlády.

Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie vlády.

Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie²³) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie²⁴) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti²⁵) sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa osobitného predpisu^25a) alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.^25a)

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú zodpovedá štátny zamestnanec služobnému úradu.

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí podľa § 115 vedúci úradu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí podľa § 115 vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí podľa § 115 úrad vlády, a ak škodu spôsobil vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, sumu náhrady škody určí ten, kto ho vymenoval.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci úradu spolu s podriadeným štátnym zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

Ustanovenia odseku 2 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je súd.

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,²⁶) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

Služobný úrad je povinný

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť aj priaznivejšie podmienky pre štátnych zamestnancov vyplývajúce z osobitných predpisov.^26a)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,²⁷) ak tento zákon neustanovuje inak.