Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o daniach z príjmov 2001

366/1999 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 30.04.2001
366
ZÁKON
z 24. novembra 1999
o daniach z príjmov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIE

§1
Tento zákon upravuje
a)
daň z príjmov fyzických osôb,
b)
daň z príjmov právnických osôb,
c)
spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

DRUHÁ ČASŤ | DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB

§2 Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktorým plynú príjmy podliehajúce dani podľa tohto zákona (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „bydlisko“) alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
(4)
Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.
§3 Predmet dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú
a)
príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b)
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d)
príjmy z prenájmu (§ 9),
e)
ostatné príjmy (§ 10).
(2)
Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane majetkového prírastku zisteného z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu.1a)
(3)
Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Predmetom dane nie sú
a)
príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona,1) dedením,2) vydaním3) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo podľa § 7,
b)
úvery a pôžičky.
§4 Oslobodenie od dane
(1)
Od dane je oslobodený príjem
a)
z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom, pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;
b)
z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov, pričom v prípade, ak ide o predaj takýchto nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú boli takéto nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;
c)
z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti;
d)
z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5 v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval,5) a príjem z kapitálového majetku (§ 8);
e)
z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd prijaté oprávnenou osobou a prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov;3)
f)
z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;
g)
z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov, ktorý prevyšuje výdavky súvisiace s týmto príjmom;
h)
z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval,5) a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti; od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po piatich rokoch od ich nadobudnutia;
i)
z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;9)
j)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;9)
k)
poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,10) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia11) a z poistenia v nezamestnanosti12) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;
l)
prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,14) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi15) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;16)
b)
plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce17) s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 7;
c)
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov;18)
d)
plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;19)
e)
sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia sudcov, príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;20)
f)
disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;21)
g)
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;22)
h)
časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby;23)
i)
vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku;24)
j)
odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k)
plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z dôchodkového poistenia;
l)
prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých ako
1.
náhrada za stratu príjmu,
2.
náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4,
3.
náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 9);
m)
štipendiá25) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení26) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky27) z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a zo štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou28) s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;
n)
prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky; cenou alebo výhrou sa rozumie
1.
cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,
2.
výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,
3.
cena zo športovej súťaže;
o)
úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;29)
p)
úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;30)
r)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu;31)
s)
výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;30)
t)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane;32)
u)
peňažné náhrady z garančného fondu.12)
§5 Základ dane
(1)
Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2)
Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.
(3)
Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 9 ods. 4 výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa § 23 (ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa zníži o príjmy, o ktorých daňovník účtuje,5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.
(4)
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.
(5)
Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa § 13 ods. 4 a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 zo samostatného základu dane.
(6)
Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.
§6 Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;
b)
príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;
c)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;
d)
odmeny obvinených vo väzbe33) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu;34)
e)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu;35)
f)
príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu;
g)
obslužné.36)
(2)
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Zamestnávateľom na účely tohto zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.
(3)
Príjmami podľa odsekov 1 a 9 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.
(4)
Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a f) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(6)
Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.
(7)
Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, nie je
a)
náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,37) ani vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;37)
b)
hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom38) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.39)
(8)
Od dane sú oslobodené okrem príjmov uvedených v § 4 aj
a)
nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako
1.
suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,
2.
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
3.
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
4.
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12),
5.
zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi v kalendárnom roku nepresiahne 50 000 Sk; ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahne 50 000 Sk, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,
6.
poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov40) (ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca,
7.
príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu;41)
8.
plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu35) poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne; do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v tomto odseku,
b)
príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12);
c)
príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú na ich členské podiely;
d)
príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu42) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;
e)
príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bode 3 a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2);
f)
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.
(9)
Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú
a)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi43) a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych združeniach26) a v iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.
(10)
Príjmami podľa odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,43) s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.
(11)
Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o
a)
povinné poistné,40) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
b)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu41) najviac 10 % príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.
§7 Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1)
Príjmami z podnikania sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)
b)
príjmy zo živnosti,45)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,46)
d)
podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy
a)
z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu,47) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,
b)
z činností,48) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,
c)
znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.49)
(3)
Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj
a)
príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,
b)
úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku,50)
d)
výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.
(4)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa § 6 až 10, a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa § 6 až 10, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa § 13 ods. 3. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. l písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.
(5)
Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.51) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(6)
Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.52) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
(7)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o povinné poistné,40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto povinné poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Povinné poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.
(8)
Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
a)
ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov53) a súčasne
b)
ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.
(9)
Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške
a)
60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)
b)
35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov podľa odseku 8,
c)
25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).
Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(10)
Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.
(11)
O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov.
(12)
Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 11 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.
(13)
Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v odseku 11 sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval.5)
(14)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 12 %.
§8 Príjmy z kapitálového majetku
(1)
Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú
a)
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev,54)
b)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3,
c)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,
d)
podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky,
e)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 3 písm. e),
f)
výnosy zo zmeniek.
(2)
Príjmom z kapitálového majetku je aj
a)
výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou cenou jeho obstarania; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,
b)
príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.
(3)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36); v prípade štátnych dlhopisov predávaných pod ich menovitú hodnotu, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 2 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(5)
Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky55) len od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
§9 Príjmy z prenájmu
(1)
Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú príjmy
a)
z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),
b)
z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. b).
(2)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv,55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)
Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
(4)
Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a)
príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,
b)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,
c)
tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,
d)
zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom.
(5)
Evidenciu podľa odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.56)
(6)
Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,5) je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.
§10 Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä
a)
príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b)
príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],
d)
príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e)
príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,57)
g)
prijaté výživné, dôchodky58) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm. m) a v § 4,
h)
podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
i)
vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,
j)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,
k)
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
l)
podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,
m)
dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.41)
(2)
Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 oslobodené aj
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 10 000 Sk,
b)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým základom dane)
a)
pri príjmoch z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,
b)
pri príjmoch podľa odseku 1 písm. j) a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je príjem neznížený o výdavky,
c)
pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva s výnimkou, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) až e) a h), je v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, rozdiel
1.
medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), alebo
2.
medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. a) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo
3.
medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo
4.
medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho cenou podľa § 29 ods. 1 písm. d), alebo
5.
medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu a úhrnu cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,
d)
pri predaji osobných dopravných prostriedkov, o ktorých daňovník účtoval,5) s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) alebo limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f), je zostatková cena a časť predajnej ceny podľa § 23 ods. 20,
e)
je dôchodok podľa osobitných predpisov58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6,
f)
pri výhrách v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu59) je suma prevyšujúca 300 000 Sk,
g)
pri príjmoch podľa odseku 1 písm. l) je podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb znížený o podiel na spoločne vynaložených výdavkoch (§ 11 ods. 3) a o výdavok podľa § 24 ods. 3 písm. p).
(4)
Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom
a)
kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,
b)
cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania,60) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,
c)
zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 9), alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom,
d)
cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,
e)
finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,
f)
zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,60) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,
g)
výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,
h)
výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.
(6)
Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.
(7)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu.
(8)
Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(9)
Ak daňovník pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50 % z týchto príjmov.
(10)
Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až k) a m) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(11)
Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
(12)
Majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu1a) sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa § 13 ods. 4.
§11 Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, a vypomáhajúcej osoby
(1)
Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.61)
(2)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 15, na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.
(3)
Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev63) a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa zdaňujú podľa § 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 12).
§12 Zníženie základu dane
(1)
Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu darov podľa odseku 10.
(2)
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy
a)
38 760 Sk ročne na daňovníka;
b)
11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;
c)
12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti,64) ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky15) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d)
8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e)
16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.
(3)
Ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok,65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov,66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.
(4)
Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 2 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku65) alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov66) (ďalej len „dôchodky“) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.
(5)
Daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.
(6)
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje
a)
maloleté dieťa,
b)
plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie67) štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo
4.
na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(7)
Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti64) s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.64)
(8)
Ak v rámci jednej domácnosti64) vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(9)
Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(10)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.
(11)
Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 určená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 5.
(12)
Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 6.
§13 Sadzba dane
(1)
Daň zo základu dane zníženého podľa § 12, zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta
nad Sk do Sk
- 90 000 12 %
90 000 150 000 10 800 Sk + 20 % zo základu
presahujúceho 90 000 Sk
150 000 240 000 22 800 Sk + 25 % zo základu
presahujúceho 150 000 Sk
240 000 396 000 45 300 Sk + 30 % zo základu
presahujúceho 240 000 Sk
396 000 564 000 92 100 Sk + 35 % zo základu
presahujúceho 396 000 Sk
564 000 1 128000 150 900 Sk + 40 % zo základu
presahujúceho 564 000 Sk
1 128 000 a viac 376 500 Sk + 42 % zo základu
presahujúceho 1 128 000 Sk
(2)
Daň vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.
(3)
Daň zo základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zníženého podľa § 12, vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu. Tento základ dane sa neznižuje podľa § 12, ak daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa § 12 z ostatných druhov príjmov uvedených v § 6 až 10.
(4)
Daň vyrubená z majetkových prírastkov zistených z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu1a) je 42 %.
§15 Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti
(1)
Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.
(2)
Paušálnu daň môže platiť daňovník,
a)
ktorý má príjmy z činnosti podľa odseku 1 a
b)
ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) nepresiahol 1 500 000 Sk a
c)
ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a
d)
ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty68) a
e)
ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane.69)
(3)
Daňovník, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o
a)
príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom,70)
b)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,
c)
pohľadávkach a záväzkoch,
d)
prijatých a vydaných účtovných dokladoch.5)
(4)
Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.56)
(5)
Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období
a)
úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 1 500 000 Sk, alebo
b)
daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, alebo
c)
sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,68) alebo
d)
sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane,69)
je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu5) a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň podľa § 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.
(6)
Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie podľa osobitného predpisu.72)
(7)
Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1.
(8)
Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1.
(9)
Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je
2 % z príjmov do 500 000 Sk
2,25 % z príjmov do 1 000 000 Sk
2,5 % z príjmov do 1 500 000 Sk.
(10)
Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(11)
Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.
(12)
Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40.
(13)
Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy podľa § 6 alebo aj iné druhy príjmov uvedených v § 8 až 10 a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13.
(14)
Príjmom podľa odseku 1 je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
§16 Úľava na paušálnej dani
(1)
Daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) dosiahnutými z činnosti podľa § 15 ods. 1, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak
a)
daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo
b)
daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo
c)
daňovník sa pred začatím vykonávania činnosti pripravoval sústavne na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom67) a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti nepresiahla 6 mesiacov.
(2)
Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa § 15 ods. 1 počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

TRETIA ČASŤ | DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB

§17 Daňovníci dane z príjmov právnických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (§ 22).
§18 Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.
(2)
Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,1) dedením2) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.
(3)
Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(4)
Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,74) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(5)
Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne,41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.
(6)
Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska75) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky76) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(7)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.
(8)
Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.
§19 Oslobodenie od dane
(1)
Od dane sú oslobodené
a)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,77) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,
c)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,
d)
príjmy štátnych fondov a príjmy Fondu ochrany vkladov,78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
e)
príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu,9)
f)
príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,9)
g)
príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí.
(2)
Od dane sú oslobodené aj
a)
členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,
b)
výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností,
c)
výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu,30)
d)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu,31)
e)
úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov,30)
f)
príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov,
g)
príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,
h)
príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh80) s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
i)
úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane.32)
§20 Zistenie základu dane
(1)
Základ dane sa zistí podľa § 23 až 34.
(2)
Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku81) v zdaňovacom období podľa § 49, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu,5) upravený podľa § 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a § 34.
(3)
Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.
(4)
Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 23 až 33. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.82) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(5)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa § 23 ods. 11.
(6)
Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.52)
(7)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.
(8)
Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, a na daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5.
(9)
Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 sa rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane podľa odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých komplementárov v rovnakom pomere, v akom sa delí základ dane podľa odseku 6.
(10)
Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.
(11)
Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 stanovená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 23 ods. 11.
(12)
Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,2 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. a).
§21 Sadzba dane
(1)
Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 29 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.
(2)
Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je l5 %.
(3)
Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18 %. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§22 Zdroj príjmov
(1)
Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie
a)
z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane príjmov z nakladania s jej majetkom;
b)
zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene d) bode 3, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;
c)
z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a);
d)
z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä
1.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),
2.
odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3.
príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,
4.
podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch (§ 23) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad) podľa § 25 ods. 1 písm. w),
5.
časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch a z cenných papierov,
7.
príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
8.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
9.
výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,
10.
výživné, dôchodky a podobné plnenia,
11.
príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí vrátane bytov umiestnených na území Slovenskej republiky,
12.
príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2)
Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 3 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.
(3)
Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi podľa § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije § 53 ods. 2.
§23 Základ dane
(1)
Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.
(2)
Pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1 sa vychádza
a)
u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva5) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
b)
u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva5) z hospodárskeho výsledku.
(3)
Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa
a)
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,
b)
zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,
c)
zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, s výnimkou platieb povinného poistného podľa § 24 ods. 3 písm. c), príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa § 24 ods. 3 písm. i), ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
d)
zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,
e)
zníži o sumy, ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo, s výnimkou platieb povinného poistného podľa § 24 ods. 3 písm. c), príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa § 24 ods. 3 písm. i), ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
f)
zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,
g)
zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.
(4)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa
a)
príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená,
b)
príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania,
c)
suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,
d)
daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu,68) vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
e)
výnos z dlhopisov30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov,
f)
suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,
g)
výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,
h)
príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 24,
i)
strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou.
(5)
Súčasťou základu dane podľa odseku 1 je aj nepeňažný príjem.
(6)
Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými osobami (ďalej len „rozdiel“) vypočítaný podľa odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto zákona je
a)
závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba,
b)
tuzemskou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,
c)
zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,
d)
majetkovým prepojením viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami83) navzájom,
e)
personálnym prepojením účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.
(7)
Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.
(8)
Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.
(9)
Súčasťou základu dane podľa odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.
(10)
Základ dane stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 3) vykázaný podľa odseku 1 nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch 6 a 7. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade, ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.
(11)
Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk52) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.
(12)
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 49 ods. 4 a 7) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý
a)
účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 24, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;
b)
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;
c)
uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s).
(13)
Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby podľa odseku 12 skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa tohto zákona je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.
(14)
Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou,5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.
(15)
Do základu dane daňovníkov podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená.
(16)
Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty a úroky z omeškania84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.
(17)
Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 3, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.
(18)
Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa § 24. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku. Obdobne sa postupuje pri vklade podniku alebo jeho časti do základného imania.
(19)
Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.
(20)
Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(21)
Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi
a)
vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo vkladu člena družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, a jeho
1.
vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27,
2.
zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 u fyzickej osoby (§ 2) alebo právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,
3.
obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu;
b)
obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu a zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2), ak ide o majetok už odpisovaný touto fyzickou osobou;
c)
vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva a úhrnu cien obstarania cenných papierov a ceny obstarania zmenky, obchodného podielu a pohľadávky v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r) s výnimkou tých prípadov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. d);
d)
cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho vyšším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) až c); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(22)
Súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi
a)
nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho
1.
vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27, pri ktorom možno pri predaji výdavky spojené s jeho obstaraním zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja [§ 24 ods. 2 písm. e)],
2.
zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2) a právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,
3.
obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) alebo jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, ktorý už bol touto fyzickou osobou odpisovaný;
b)
nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva cenných papierov, zmeniek, obchodného podielu a hodnoty pohľadávok v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r);
c)
cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho nižším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) a b); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.
(23)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 ods. 2 a § 17 ods. 2 je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata odpočítavaná v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 23 ods. 1 s výnimkou výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov platných v zahraničí, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto zákonoch.
§23a Úprava základu dane zahraničných závislých osôb
(1)
Pri zisťovaní rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Pri overovaní porovnateľnosti podmienok sa porovnávajú najmä vlastnosti majetku alebo služby, ktorá je predmetom obchodného alebo finančného vzťahu, zmluvné podmienky obchodného alebo finančného vzťahu, ekonomické prostredie trhu, v ktorom sa uskutočňuje obchodný alebo finančný vzťah a obchodná stratégia obchodného alebo finančného vzťahu. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno urobiť také úpravy, ktoré odstránia vplyv týchto rozdielov.
(2)
Na účely tohto zákona
a)
kontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi zahraničnými závislými osobami;
b)
nekontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi nezávislými osobami;
c)
kontrolovaná cena prevodu je cena, ktorú použili zahraničné závislé osoby vo vzájomných obchodných alebo finančných vzťahoch;
d)
obvyklá trhová cena je cena, ktorú používajú nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok;
e)
obchodné rozpätie je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou v obchodnej organizácii alebo rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na výrobu výrobku alebo poskytnutie služby a jeho predajnou cenou u výrobcu alebo poskytovateľa služby.
(3)
Na zistenie rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny podľa odseku 4 alebo z porovnávania zisku podľa odseku 5, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 4 alebo 5, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa odseku 1.
(4) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú
a)
metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny, pri ktorej sa porovnáva kontrolovaná cena prevodu majetku alebo služby kontrolovaného obchodu s cenou prevodu majetku alebo služby v porovnateľnom nekontrolovanom obchode za porovnateľných podmienok;
b)
metóda opakovanej predajnej ceny, ktorá vychádza z ceny, za ktorú sa tovar alebo služba zakúpená od zahraničnej závislej osoby opätovne predáva nezávislej osobe, pričom za obvyklú trhovú cenu sa považuje cena uplatnená pri predaji tovaru alebo služby nezávislej osobe znížená o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje predávajúci v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, alebo o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje nezávislá osoba v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, upravená o ostatné náklady vzťahujúce sa na nákup tovaru alebo služby;
c)
metóda zvýšených nákladov, ktorá vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v kontrolovanom obchode, zvýšených o sumu obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom nekontrolovanom obchode alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
(5)
Ak nemožno spoľahlivo použiť metódy podľa odseku 4, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku, a to
a)
metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z kontrolovaných obchodov, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu podľa odseku 1;
b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z kontrolovaného obchodu vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch.
(6)
Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy podľa odseku 3. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.
(7)
Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 23 ods. 7 preverujú územné finančné orgány84a) pri daňovej kontrole,84b) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Na daňové konanie vrátane opravných prostriedkov a lehôt na vyrubenie alebo vrátenie dane sa vzťahuje osobitný predpis.84b)
Daňové výdavky
§24
(1)
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
(2)
Daňové výdavky podľa odseku 1, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňajú takto:
1.
z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
2.
z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),
3.
z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % z obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);
b)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného právnym nástupcom štátneho podniku1) do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu;86)
c)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy č. 2 pri ich vyradení;
d)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov87) aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie;
e)
pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 ods. 1 písm. e), f) a g) a § 27 ods. 2 písm. b) a d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;
f)
výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov;88)
g)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;89)
h)
vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998;
i)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia,91)
3.
vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,
4.
príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,92)
5.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi;93)
j)
výdavky (náklady) na pracovné cesty,94) a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,94) pritom
1.
na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2.
ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa § 6 motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady,
3.
stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu,94)
4.
stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
5.
ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady;
k)
daňovníkom nezavinené škody
1.
vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia),
2.
spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok;
l)
výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;
m)
výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany;95)
n)
výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti štátu;96)
o)
výdavky vo výške úhrnu cien obstarania5) cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri
1.
cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,
2.
ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona;97)
Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja;
p)
výdavky vo výške ceny obstarania
1.
obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou ceny obstarania podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o),
2.
zmenky, o ktorej je účtované5) ako o cennom papieri,
pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja posudzovaná za každý predaj jednotlivo;
r)
hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení;
s)
výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,
1.
u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
2.
na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,
3.
ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,
4.
ktorá nepresahuje 1 000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,
5.
ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,
6.
ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky;
t)
výdavok vo výške odvodu z výťažku;59)
u)
výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou
1.
inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,
2.
zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,
3.
propagácie a vystavovania exponátov,
4.
priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;
v)
výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty,94) podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.98) Pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb, najviac však do výšky 85 % z takto preukázaných výdavkov;
w)
výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) zahrnované do príjmov.
(3)
Daňovými výdavkami podľa odseku 1 len po zaplatení sú
a)
príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;
b)
poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
c)
poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 7§ 10 ods. 1 písm. l), poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu40) s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky,5) ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) v období, keď sa o nej účtuje
d)
daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu68) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
2.
ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;
e)
úhrady podľa § 22 ods. l písm. c) a písm. d) bodov l a 2 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3;
f)
nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:
1.
pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 550 000 Sk,
2.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,
3.
pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného,
a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;
g)
úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1);
h)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,99) ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu,100) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie podľa § 25; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru;
i)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu41) do výšky 3 % úhrnu zúčtovaných miezd41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, alebo do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu41b) do kategórie 3 alebo 4;
j)
úroky z omeškania zaplatené veriteľovi za neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne do výšky určenej osobitným predpisom,101)
k)
úroky z úverov a pôžičiek s výnimkou úrokov platených subjektom, ktoré sú založené v súlade s osobitnými predpismi na tento účel;
l)
dobrovoľné príspevky tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov platené do Fondu na podporu zahraničného obchodu najviac do sumy 1 % zo základu dane;
m)
provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie,
n)
mzdové náklady vrátane náhrady mzdy a príjmy spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti z tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
o)
odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,12)
p)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré podľa osobitného predpisu41) platí daňovník s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l) najviac do výšky 10 % z tohto príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.
(4)
Pri splnení podmienok ustanovených v odseku 3 písm. f) sa nájomné pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci uznáva do daňových výdavkov, ak
a)
doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku 3 písm. f), a
b)
kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona a
c)
po skončení doby nájmu prenajatej veci daňovník uvedený v § 2 bude o odkúpenej veci účtovať5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho bude evidovať podľa § 9 ods. 4.
Ak došlo k porušeniu podmienok podľa písmen a) až c), do daňových výdavkov sa uzná nájomné do výšky odpisu podľa § 31; za porušenie podmienok podľa písmen a) až c) sa nepovažujú prípady, ak k skončeniu nájomnej zmluvy došlo bez zavinenia daňovníka.
(5)
Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej skončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia, uznáva sa do daňových výdavkov nájomné do výšky odpisu podľa § 31.
(6)
Za cenu obstarania obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve sa na účely tohto zákona považuje hodnota splateného peňažného vkladu a nepeňažného vkladu spoločníka alebo člena družstva vrátane emisného ážia, alebo cena obstarania majetkovej účasti v prípade odplatného obstarania podielu, alebo cena stanovená na účely dane z dedičstva alebo z darovania v prípade nadobudnutia podielu dedením alebo darovaním. Za splatený nepeňažný vklad sa nepovažuje zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia.102)
§25
(1)
Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, aj keď o týchto výdavkoch (nákladoch) daňovník účtoval,5) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie nie je dostatočne preukázané, a ďalej
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 27) vrátane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny;
b)
výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek;
c)
výdavky vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. o) a p) a s výnimkou kladného rozdielu medzi cenou obstarania cenného papiera a hodnotou zúčtovanou pri splatnosti cenného papiera, ale len v prípade, ak bol cenný papier vydaný za vyššiu cenu, ako je jeho menovitá hodnota;
d)
výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;
e)
výdavky na vyplácané podiely na zisku;
f)
penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, zvýšenie dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla;
g)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov;103)
h)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd;104)
i)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane;
j)
výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi91), 94) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,105) ako aj výdavky poskytnuté na získanie neoprávneného prospechu;
k)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 23 ods. 4 písm. f);
l)
tvorba rezervných a ostatných účelových fondov, ak osobitný predpis neustanovuje inak;
m)
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva;
n)
manká a škody5) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. k); pričom stratné v maloobchodnom predaji a nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona hmotným majetkom, sa zahrnú do daňových výdavkov do výšky ekonomicky odôvodnenej normy úbytkov a stratného preukázanej daňovníkom. Škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa základného stáda;
o)
zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c);
p)
výdavky na technické zhodnotenie (§ 33 ods. 1);
r)
dane zaplatené za iného daňovníka s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. d);
s)
daň z dedičstva, daň z darovania, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb;
t)
výdavky na reprezentáciu s výnimkou uvedenou v § 34 ods. 1;
u)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka, jeho majetku nevloženého do podnikania, blízkych osôb daňovníka a majetku blízkych osôb daňovníka;
v)
tvorba opravných položiek5) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 1 a s výnimkou opravnej položky k nadobudnutému majetku zahrnovanej do výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi5);
w)
úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, ktorých vydaním získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len „úvery a pôžičky“), poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo majetku príjemcu úveru alebo pôžičky; pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorej úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku; účasťou na vedení, kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo 25 % podielu s hlasovacím právom, a to vo výške, o akú úhrn pôžičiek a úverov ku koncu zdaňovacieho obdobia presahuje
1.
šesťnásobok výšky vlastného imania5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo poisťovňa; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;
2.
štvornásobok výšky vlastného imania5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;
x)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania;
y)
výdavok na zvýšenie vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti;
z)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 3 písm. d).
(2)
Za daňové výdavky nemožno uznať
a)
odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv97) s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 3 písm. h),
b)
výdavky (náklady) vrátane odpisov na obstaranie televíznych prijímačov a rozhlasových prijímačov a prístrojov pre záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3) s výnimkou prípadov, ak sa využívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa používajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,
c)
nezaplatené sumy výdavkov (nákladov) uvedené v § 24 ods. 3.
§26 Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného majetku a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka,5) do daňových výdavkov vrátane hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 30, § 31 alebo § 32, nehmotného majetku v § 26 ods. 8 s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27.
(2)
Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona s výnimkou zásob sú:
a)
samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok;
b)
budovy a stavby106) s výnimkou
1.
prevádzkových banských diel,
2.
drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,107)
c)
pestovateľské celky trvalých porastov108) podľa odseku 5 s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky;
d)
zvieratá podľa prílohy č. 2 a základné stádo;5)
e)
iný majetok podľa odseku 6.
(3)
Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.
(4)
Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku. Súbor hnuteľných vecí sa eviduje samostatne tak, aby boli preukázateľne zabezpečené technické a hodnotové údaje o jednotlivých veciach zaradených do súboru, o určení hlavnej funkčnej veci a o všetkých zmenách súboru (prírastky, úbytky) vrátane údajov o dátume vykonanej zmeny, o rozsahu zmeny, o vstupných a zostatkových cenách jednotlivých prírastkov a úbytkov, o celkovej cene súboru vecí, o sume odpisov vrátane ich zmien vyplývajúcich zo zmeny vstupnej ceny súboru hnuteľných vecí.
(5)
Pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky podľa odseku 2 sú
a)
ovocné stromy vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 stromov na 1 ha,
b)
ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,
c)
chmeľnice a vinice.
(6)
Iným majetkom na účely tohto zákona sú výdavky
a)
na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku,
b)
na technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,109)
c)
na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 20 000 Sk,
d)
na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,
e)
na technické zhodnotenie vyššie ako 20 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,
f)
hradené nájomcom, ktoré podľa osobitných predpisov5) tvoria súčasť ocenenia hmotného majetku prenajatého zo zahraničia na základe nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ak prenajímateľ má bydlisko alebo sídlo v zahraničí.
(7)
Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva,110) autorské práva111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj,5) zriaďovacie výdavky5) vyššie ako 40 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk.
(8)
Nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania v súlade s účtovnými predpismi.5)
(9)
Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 alebo ak platí paušálnu daň (§ 15) a daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.
(10)
Ročný odpis podľa § 31 alebo § 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka alebo hmotného majetku evidovaného podľa § 9 ods. 4 k 31. decembru príslušného zdaňovacieho obdobia vrátane prípadov uvedených v odseku 12 písm. d), e), f) a g). Ročný odpis z nehmotného majetku sa uplatní vo výške vypočítanej podľa osobitného predpisu.5)
(11)
Odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu podľa § 31 a 32 možno uplatniť z hmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka
a)
k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak sa v priebehu tohto zdaňovacieho obdobia
1.
vyradí majetok predajom alebo vkladom do obchodnej spoločnosti alebo družstva pred koncom zdaňovacieho obdobia pri dodržaní § 24 ods. 2 písm. b) s výnimkou daňovníkov uplatňujúcich odpisy podľa § 30 ods. 6 a 7,
2.
prevedie majetok štátu na iné právnické osoby alebo fyzické osoby podľa osobitných predpisov,112)
3.
skončí podnikanie alebo iná samostatná zárobková činnosť (§ 7) alebo prenájom (§ 9), daňovník sa zruší bez likvidácie, vstúpi do likvidácie alebo sa vyhlási konkurz,
4.
predčasne skončí nájomná zmluva pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci;
b)
k 31. decembru, ak v priebehu zdaňovacieho obdobia nadobudne hmotný majetok už odpisovaný pôvodným vlastníkom podľa odseku 12 písm. a), b) a c).
(12)
V odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku začatom pôvodným vlastníkom pokračuje
a)
právny nástupca daňovníka, a to aj v prípade, ak bol majetok nadobudnutý odplatným prevodom podľa osobitného predpisu,1)
b)
daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií,113)
c)
daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa využíva na skončenie činnosti počas likvidácie,
d)
nájomca pri súbore hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí (§ 28 ods. 2),
e)
daňovník, ktorý nadobudol právo na použitie hmotného hnuteľného majetku zmluvou o výpožičke114) počas zabezpečenia záväzku prevodom práva115) k tomuto hmotnému hnuteľnému majetku,
f)
manžel (manželka), ktorý účtuje5) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa § 9 ods. 4, o ktorom už účtovala5) alebo viedla evidenciu podľa § 9 ods. 4 manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom), a daňovník, ktorý preradí majetok z osobného užívania do majetku určeného na podnikanie s výnimkou prípadov uplatnenia odpisu podľa odseku 11 písm. a) tretieho bodu, keď sa uplatní odpis vo výške jednej polovice z ročného odpisu,
g)
aj nájomca, ktorý odkúpil prenajatý hmotný majetok od prenajímateľa a o jeho obstarávaciu cenu zvýšil vstupnú cenu alebo zostatkovú cenu už odpisovaného iného majetku pri použití ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu alebo koeficientu pre zvýšenú zostatkovú cenu.
§27 Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania
(1)
Z odpisovania sú vylúčené
a)
pozemky,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d)
ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e)
umelecké diela,111) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
f)
predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
g)
hnuteľné kultúrne pamiatky116) a ich súbory,
h)
povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel.
(2)
Z odpisovania je ďalej vylúčený
a)
hmotný majetok prevzatý povinne bezodplatne podľa osobitných predpisov87) a preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,117)
b)
bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 20 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu,5)
c)
nehmotný majetok vložený ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. know-how, obchodná značka), a aj v prípade, ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
d)
inventúrne prebytky hmotného majetku a nehmotného majetku zistené pri inventarizácii,5)
e)
hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku len za predpokladu, že na základe zmluvy o výpožičke114) ho naďalej odpisuje pôvodný vlastník,
f)
hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, z Národného úradu práce17) a zo zdravotných poisťovní10) nezahrnovaných do príjmov s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku príspevkových organizácií a ostatných organizácií hospodáriacich ako príspevkové organizácie;117a) ak sa na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku použili aj vlastné prostriedky, tento majetok je vylúčený z odpisovania v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku zahrnutých do príjmov k celkovej obstarávacej cene tohto majetku.
§28
(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo ktorý spravuje majetok štátu118) alebo majetok obce119) (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odseku 2.
(2)
Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým výdavkom vo výške presahujúcej zaplatené nájomné. Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).
(3)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 26 ods. 6 písm. f).
(4)
Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok [§ 26 ods. 6 písm. d)], ktorý nezvyšuje vstupnú cenu ani zostatkovú cenu majetku a odpisuje sa v rovnakej odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.
(5)
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.
(6)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.
(7)
Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu.
(8)
Hmotný hnuteľný majetok pri prevode vlastníctva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa môže počas zabezpečenia záväzku prevodom práva odpisovať pôvodný vlastník len za podmienky, že uzatvorí s veriteľom zmluvu o výpožičke114) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva.
§29
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je
a)
obstarávacia cena,120) ak sa majetok obstaral odplatne. Obstarávacou cenou sa ocení aj majetok pri preradení z osobného užívania do podnikania upravenou o sumu odpisov vypočítanú podľa § 31. Obstarávacou cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva, ak doba medzi nadobudnutím a vkladom (predajom) nie je dlhšia ako
1.
jeden rok pri hnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c),
2.
dva roky pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a),
3.
päť rokov pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. b);
b)
suma vo výške vlastných nákladov,120) ak sa majetok vytvorí vlastnou činnosťou;
c)
reprodukčná obstarávacia cena,120) zistená podľa osobitných predpisov121), alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou na účely tohto zákona je aj hodnota nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaná do obchodného registra.121a) Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu121) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;
d)
cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku dedením alebo darovaním. Touto cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva rovnako ako v odseku 1 písm. a) v prvom až treťom bode.;
e)
suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa.115)
Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je aj technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(2)
Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].
(3)
Technické zhodnotenie okrem technického zhodnotenia odpisovaného samostatne nájomcom a technického zhodnotenia plne odpísaného majetku na účely výpočtu ročnej výšky odpisu podľa § 31 a 32 a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu zvyšuje vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.
(4)
Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o
a)
daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
b)
platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.68)
(5)
Súčasťou vstupnej ceny nie je daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
(6)
Pri zvýšení alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis stanoví z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 31 alebo § 32.
§30 Postup pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie122) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 2. Doba odpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 8 rokov
3 15 rokov
4 30 rokov
5 40 rokov
Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 a doba jeho použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.
(2)
Daňovník vykonáva rovnomerné odpisovanie (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej vstupnej ceny.
(4)
Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri ukončení nájomnej zmluvy bez zavinenia nájomcu a prenajímateľa a pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.
(5)
Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom, určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b), doodpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci podľa § 31, odo dňa odovzdania prenajatej veci nájomcovi na užívanie. Podobný postup odpisovania je aj pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb123) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 – len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, 29.56.23, 29.56.24) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
(8)
Ročný odpis podľa odsekov 4, 6 a 7 sa určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom splnenia podmienok je mesiac, v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný)5) do majetku daňovníka, a pri odpisovaní podľa odseku 4 súčasne kalendárny mesiac, v ktorom bola prenajatá vec (hmotný majetok) poskytnutá nájomcovi v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci alebo v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.
§31 Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku
(1)
Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:
Odpisová skupina Ročná odpisová sadzba
v prvom roku odpisovania v ďalších rokoch odpisovania pre zvýšenú vstupnú cenu
1 14,2 28,6 25,0
2 6,2 13,4 12,5
3 3,4 6,9 6,7
4 1,4 3,4 3,4
5 1,5 2,5 2,5
(2)
Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.
(3)
Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
§32 Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku
(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová skupina v prvom roku odpisovania v ďalších rokoch odpisovania pre zvýšenú zostatkovú cenu
1 4 5 4
2 8 9 8
3 15 16 15
4 30 31 30
5 40 41 40
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku
a)
v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
§33 Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku
(1)
Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.
(2)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.
(3)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.
§34 Položky odpočítateľné od základu dane
(1)
Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v § 18 ods. 5 možno odpočítať
a)
preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, z predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však vo výške 1 % zo základu dane,
b)
preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane.
(2)
Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Ak daňovník zanikne zrušením bez likvidácie, môže prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú daňovú stratu právny nástupca.
(3)
Možnosť odpočítavania daňovej straty sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí pri zdanení príjmov postupujú podľa § 15, na investičné (správcovské) fondy73) a na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 18 ods. 5). Daňovník, ktorý odpočítava daňovú stratu a začne zdaňovať príjmy osobitným spôsobom podľa § 15, po skončení zdaňovania príjmov týmto spôsobom pokračuje v odpočte straty tak, že nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdaňovania príjmov osobitným spôsobom podľa § 15 zaniká.
(4)
Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia § 23 až 33, ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o
a)
príspevok jednému združeniu právnickej osoby, ktorého je daňovník členom (§ 20 ods. 12),
b)
položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1 a podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7,
c)
príjmy, o ktorých daňovník účtuje,5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(5)
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu podľa odseku 2, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, neprechádza časť odpočítavanej daňovej straty na jeho právneho nástupcu.
(6)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka.
(7)
Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára.
§35 Úľavy na dani
(1)
Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak
a)
daňovníkom je spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej
1.
vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,
2.
vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,
3.
vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;
b)
podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 75 %;
c)
predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je
1.
výroba tovaru, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver bol na územie Slovenskej republiky len dovážaný alebo nebol vyrábaný, alebo výroba tovaru určená na vývoz,
2.
poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);
d)
splní podmienky uvedené v odseku 4 a odseku 8 v prvej vete.
(2)
Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku 4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej
a)
5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1,
b)
2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.
(3)
Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj, ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka.5)
(4)
Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 môže čerpať daňovník, ak
a)
použije prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do piatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku slúžiaceho predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c),
b)
tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb.
(5)
Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8 alebo
a)
technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,
b)
budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny,
c)
technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32,
d)
odpis ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať daňový úver.
(6)
Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh č. 2 a 3, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 % súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 3.
(7)
Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou č. 2 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov uvedených pod nadpisom „v ďalších rokoch odpisovania“. Ročná odpisová sadzba platná „pre zvýšenú vstupnú cenu“ sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.
(8)
Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.
(9)
Ak daňovník nesplní
a)
len podmienku podľa odseku 4 písm. a), nepoužitú sumu alebo jej časť získanú čerpaním daňového úveru je povinný vrátiť najneskôr v zdaňovacom období, do ktorého konca bol povinný prostriedky použiť, a zaplatiť úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa vrátená suma týka,
b)
aj ďalšie podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru.
Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.125)
(10)
Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže daňovú stratu, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia § 34.
(11)
Zrušením daňovníka126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru.127)
(12)
Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok podľa odsekov 1 a 2 sa kráti v pomernej výške vypočítanej podľa odseku 13, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo.
(13)
Pri výpočte nároku podľa odseku 12 sa použije pomer základného imania daňovníka, ktorý si daňový úver uplatňoval, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac však do výšky povinnej sumy vkladu podľa odsekov l a 2, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy vkladu základného imania podľa odsekov l a 2 a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.
(14)
Daňovník uvedený v § 17 s výnimkou daňovníka uvedeného v odseku 3 si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.5)
(15)
Zníženie dane podľa odseku 14 si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.
(16)
Daňovníkovi uvedenému v § 2 a daňovníkovi uvedenému v § 17 v prípade, ak nevyužije zníženú sadzbu dane podľa § 21 ods. 3, sa daň znižuje o
a)
sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,12)
b)
sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.12)
(17)
Na výpočet zníženia dane podľa odseku 16 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Úľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.
§35a Úľavy na dani
(1)
Daňovníkovi uvedenému v § 17 ods. 2 s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností, a daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len „daňový úver“), vo výške 100 % dane na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník vykáže prvýkrát základ dane a daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak
a)
hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania daňovníka, v prípade stálej prevádzkarne hodnota majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, používaného na podnikanie, k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej
1.
vo výške 4 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode,
2.
vo výške 3 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 10 % podľa štatistiky Národného úradu práce k 31. decembru roka predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti alebo stálej prevádzkarne,
3.
vo výške 2 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) druhom bode;
b)
podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 60 %;
c)
predmetom podnikania je
1.
výroba tovaru vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a komponentov,
2.
poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);
d)
tržby dosiahnuté z vykonávania činností podľa písmena c) počas doby čerpania daňového úveru tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb;
e)
vznik daňovníka alebo zápis organizačnej zložky do obchodného registra je v lehote do 31. decembra 2003;
f)
daňovník uplatňujúci nárok na čerpanie daňového úveru vykáže prvýkrát od svojho vzniku alebo v prípade organizačnej zložky od zápisu do obchodného registra základ dane a daň po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 40 a 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom september roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 40 a 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.
(3)
Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru uvedené v odseku 1, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na prislúchajúci daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k porušeniu podmienok čerpania daňového úveru. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.125)
(4)
Daňovník, ktorý čerpá daňový úver, môže daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ďalšie podmienky ustanovenia § 34 o odpočte straty.
(5)
Zrušením daňovníka126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru.127)
(6)
Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok na výšku daňového úveru sa kráti o sumu vypočítanú podľa odseku 7, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov a pri nepeňažnom vklade vrátane vkladu podniku daňovníka so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu alebo k vkladu došlo.
(7)
Pri výpočte nároku podľa odseku 6 sa použije pomer základného imania právnickej osoby, ktorá si daňový úver uplatňovala, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu podľa odseku 1, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu, ktorú bol daňovník povinný vložiť podľa odseku 1, a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.
(8)
Daňovník môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8, pričom odpisovanie nemôže prerušiť, alebo ak ide o majetok nadobudnutý počas čerpania daňového úveru, môže odpisovať
a)
technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,
b)
budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 7 % z obstarávacej ceny,
c)
technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32.
(9)
Daňovník uvedený v odseku 1 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, a o 3 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu.
(10)
Počas čerpania ďalšieho daňového úveru podľa odseku 9 ustanovenia odsekov 5, 6, 7 a 8 sa použijú rovnako ako v prípade čerpania daňového úveru podľa odseku 1.
§36 Osobitná sadzba dane
(1)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2) je
a)
25 %
1.
z príjmov z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností vykonávaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. c)],
2.
z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softvér), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 1],
3.
z odmeny za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 2],
4.
z príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3],
5.
z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z cenných papierov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 6] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d),
6.
z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene b);
b)
1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci.
(2)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17, pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v písmene a) bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku 1 uvedené inak, je
a)
25 %
1.
z podielov na zisku tichého spoločníka,
2.
z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,
3.
z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;
b)
20 %
1.
z úrokov a iných výnosov plynúcich z vkladov prijímaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky55) len od svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok ako od ostatných fyzických osôb (§ 8 ods. 5),
2.
z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a z výhier z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou výhier z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru a s výnimkou výhier oslobodených od dane podľa § 4,
3.
z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 4;
c)
15 %
1.
z výnosov z akcií a dočasných listov,
2.
z výnosov z podielových listov, z výnosov30) z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených,
3.
z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,
4.
z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,
5.
z podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev [§ 8 ods. 1 písm. a)],
6.
z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné [§ 8 ods. 1 písm. e)],
7.
z príjmov plynúcich fyzickým osobám z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a na bežnom účte [§ 8 ods. 1 písm. b)] s výnimkou úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa zdaňujú podľa bodu 8, a s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa písmena e),
8.
z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa § 17 s výnimkou bánk alebo pobočiek zahraničných bánk55) a daňovníkov uvedených v bode 9, alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa § 7 ods. 3, pričom daň vyberaná osobitnou sadzbou dane sa považuje za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane podľa § 7 alebo podľa § 23 ods. 15 v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrazeniu preddavku, okrem prípadov, ak suma preddavku presahuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, keď je odvedená suma preddavku považovaná za splnenie daňovej povinnosti; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa § 52 ods. 1 až 3,
9.
z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku Slovenskej republiky a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a Národná banka Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú,
10.
z príjmu za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv;55a)
11.
z rozdielu pri spätnom nákupe zamestnaneckých akcií [§ 8 ods. 2 písm. a)].
d)
10 %
1.
z príjmov z prostriedkov sociálneho fondu [§ 6 ods. 1 písm. e)],
2.
z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 6 ods. 4),
3.
z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ich úhrn nepresiahne od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 7 ods. 8),
4.
z výnosov z dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy;
5.
z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) [§ 10 ods. 1 písm. m)];
e)
5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z vkladov s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tohto dohodnutého obdobia.
(3)
Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(4)
Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov,73) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými (správcovskými) spoločnosťami a investičnými fondmi, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou.
(5)
Ak plynú dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo od družstva právnickej osobe, ktorá má najmenej 25 % podiel na základnom imaní týchto spoločností, základ dane pre osobitnú sadzbu dane podľa odseku 2 písm. c) sa znižuje o sumu týchto prijatých zdanených príjmov.
§37 Stanovenie prepočítacieho kurzu
(1)
Na daňové účely s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 a 3 sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), uplatnený v účtovníctve daňovníka.5)
(2)
Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, použije sa s výnimkou uvedenou v odseku 3 jednotný kurz. Tento kurz sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Jednotný kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov a na zápočet dane zaplatenej v zahraničí.
(3)
Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36, použije sa kurz vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

PIATA ČASŤ | VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV

Prvý oddiel
Daň z príjmov fyzických osôb
§38 Daňové priznanie
(1)
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.
(2)
Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu124) každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, nepresiahli 10 000 Sk, ale vykazuje daňovú stratu (§ 5 ods. 3).
(3)
Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6, plynúce
a)
od viacerých zamestnávateľov súčasne,
b)
od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň (§ 22 ods. 2), alebo
c)
zo zdrojov v zahraničí,
ak nejde o príjmy od dane oslobodené, príjmy vylúčené zo zdanenia podľa § 54 a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Priznanie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak nemožno zraziť preddavok na daň alebo daň (§ 41).
(4)
Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6 od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov postupne, ak nejde o zamestnávateľa podľa § 44 ods. 10, a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.
(5)
Daňovník, ktorý okrem príjmov podľa § 6 a príjmov zdaňovaných paušálnou daňou nemá v zdaňovacom období iné druhy príjmov, postupuje podľa predchádzajúcich odsekov rovnako ako daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6.
§39 Minimálna výška dane
Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne v zdaňovacom období 100 Sk alebo ak celkové zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období nepresiahnu 10 000 Sk. To neplatí, ak sa daň alebo preddavky na daň vyberajú zrážkou.
§40 Platenie preddavkov na daň
(1)
Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk.
(2)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(3)
Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(4)
Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky na daň vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.
(5)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.
(6)
Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
(7)
Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia alebo daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa nevyberá preddavok na daň podľa § 41 ods. 7, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.
(8)
Proti rozhodnutiu o určení preddavkov na daň podľa odsekov 6 a 7 možno podať odvolanie.
(9)
Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane.129)
(10)
Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 8 a 10.
(11)
Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy zdaňované paušálnou daňou (§ 15) a osobitnou sadzbou dane (§ 36) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa § 41, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.
§41 Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Platiteľ dane130) vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o
a)
sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
b)
sumy zrazené na povinné poistné,
c)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,41)
d)
nezdaniteľné časti základu dane; základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 12 ods. 2 písm. c), na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, a na hodnotu darov (§ 12 ods. 10) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac je
nad Sk do Sk  
- 7 500 12 %
7 500 12 500 900 Sk + 20 % zo základu presahujúceho 7 500 Sk
12 500 20 000 1 900 Sk + 25 % zo základu presahujúceho 12 500 Sk
20 000 33 000 3 775 Sk + 30 % zo základu presahujúceho 20 000 Sk
33 000 47 000 7 675 Sk + 35 % zo základu presahujúceho 33 000 Sk
47 000 94 000 12 575 Sk + 40 % zo základu presahujúceho 47 000 Sk
94 000 a viac 31 375 Sk + 42 % zo základu presahujúceho 94 000 Sk.
(3)
Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní mzdy daňovníka k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac. Daňovníkovi, ktorého
a)
zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 44) alebo pri podaní priznania (§ 38). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4 a 5, ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;
b)
plat a náhrada platu za dovolenku sa skladá z korunovej časti a z časti v cudzej mene, pričom časť v cudzej mene je určená najviac do výšky a podľa podmienok určených podľa osobitného predpisu,131) preddavok sa zrazí pred rozdelením na korunovú časť a časť v cudzej mene. Uvedené sa vzťahuje na zahraničných spravodajcov (korešpondentov) Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zamestnancov generálnych zastupiteľstiev Železníc Slovenskej republiky a vojakov v činnej službe Armády Slovenskej republiky študujúcich na školách a v kurzoch v zahraničí, ktorí boli alebo sú na výkon práce alebo štúdium v zahraničí vyslaní platiteľom dane so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4)
Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4.
(5)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o povinné poistné a o sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b).
(6)
Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.
(7)
Platiteľ dane nevyberie preddavok podľa predchádzajúcich odsekov zo zdaniteľnej mzdy, ak
a)
je preukázateľné, že daňovník uvedený v § 2 ods. 3 platí preddavky, ktoré je podľa § 40 povinný platiť alebo ktoré mu na základe jeho žiadosti určil správca dane;
b)
ide o príjmy daňovníka uvedené v § 54 ods. 2, ktoré sú zdaňované v zahraničí.
§42 Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľných častí základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2)
Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(3)
Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane iba jeden platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia alebo ak si ich daňovník uplatní pri podaní priznania.
(5)
Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,
a)
aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4.
(6)
Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
(7)
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia príde k zmene platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňovník je povinný túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení u platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.
§43 Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Nárok na zníženie základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane
a)
predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b) a c);
b)
potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti64) študuje;
c)
rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok;
d)
predložením preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, ak je daňovník jeho držiteľom;
e)
rozhodnutím o priznaní dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a dokladom o výplate týchto dôchodkov, ak je daňovník ich príjemcom a ak ročne neprevyšujú hranicu ustanovenú v § 12 ods. 4;
f)
rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že vyživuje v domácnosti64) takéto dieťa;
g)
potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska daňovníka o tom, že
1.
spĺňa podmienky uvedené v § 12 ods. 6 písm. b) bodoch 2 až 4 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b),
2.
poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na dôchodky uvedené v § 12 ods. 4, na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok;
h)
potvrdením príjemcu o výške, účele a dátume poskytnutého daru (§ 12 ods. 10).
(2)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.
§44 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane alebo od viacerých platiteľov dane postupne, môže písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia posledného platiteľa dane, u ktorého uplatňoval alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane (§ 42 ods. 4) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnu zdaniteľných miezd od všetkých platiteľov dane. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov a súčasne nie je povinný podať priznanie (§ 38), jeho daňová povinnosť sa zrazením preddavkov v správnej výške považuje za splnenú v termíne na podanie priznania.124)
(2)
Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie (§ 38).
(3)
Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná na žiadosť daňovníka posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná na žiadosť daňovníka ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(4)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 38.
(5)
Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), na nezdaniteľnú sumu u poberateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník do 15. februára podpíše písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,
a)
že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo sú zdaňované paušálnou daňou, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
c)
že manželka (manžel) žijúca v domácnosti64) nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 12 ods. 2 písm. c),
d)
sumu dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 12 ods. 4,
e)
hodnotu poskytnutých darov podľa § 12 ods. 10.
(6)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, o zrazenom povinnom poistnom, o sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b), o nezdaniteľných častiach základu dane, o zrazených preddavkoch a o poskytnutých daroch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane uvedenému v odseku 3 ani na jeho písomnú výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná.
(7)
Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(8)
Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(9)
Ak daňovník uvedený v odseku 1 namiesto ročného zúčtovania preddavkov u platiteľa dane využije možnosť podať priznanie príslušnému správcovi dane a daňovník, ktorý je povinný podať priznanie (§ 38), je povinný túto skutočnosť oznámiť poslednému platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa postup podľa predchádzajúcich odsekov nepoužije.
(10)
Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa § 38.
§45 Povinnosti platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Platiteľ dane je povinný viesť pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 3 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na daňové účely obsahovať
a)
meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce;
b)
rodné číslo daňovníka;
c)
bydlisko daňovníka;
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje nárok na zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania;
e)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,
3.
sumy oslobodené od dane,
4.
5.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6.
súčet jednotlivých údajov uvedených v bodoch 2 až 5 za celé zdaňovacie obdobie,
7.
príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a daň vybratú z týchto príjmov.
(3)
Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 a pre daňovníkov s príjmami len podľa § 6 ods. 6 nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, bydlisko, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky na zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, a o preddavkoch.
(4)
Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť na jeho žiadosť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
§46 Zodpovednosť platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Daňovníkovi, ktorému platiteľ dane zrazil vyššiu daň, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov alebo ak nepodal priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavku zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.
(2)
Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral od daňovníka daň v ustanovenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil daňovníkovi preddavok v ustanovenej výške, môže tento nedoplatok dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
(3)
Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke, alebo nebola zrazená vôbec.
(4)
Ak nemôže platiteľ dane nedoplatok na dani podľa odseku 3 a nedoplatok, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania preddavkov na daň, zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa bydliska daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju platiteľ dane zistil. Tento daňovník je povinný nedoplatok na dani a nedoplatok na dani vzniknutý jeho zavinením vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne.
(5)
Platiteľ dane uplatní postup podľa odsekov 2, 3 alebo 4 aj vtedy, ak daňovníkovi, ktorému sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a ktorý nebol povinný podať priznanie, nebol zrazený preddavok na daň v správnej výške alebo nebol zrazený vôbec.
(6)
Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odsekov 2, 3 a 5 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(7)
Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.
§47 Zaokrúhľovanie
(1)
Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(2)
Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(3)
Ostatné preddavky na daň (§ 40) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.
(4)
Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla, a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny;
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.
(1)
Daňovník môže predložiť správcovi dane vyhlásenie, v ktorom uvedie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na úhradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultúrnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby. Takéto vyhlásenie je pre správcu dane záväzné.
(2)
Lehota, do ktorej možno predložiť správcovi dane vyhlásenie podľa odseku 1, jeho náležitosti, postup a lehoty jeho vykonávania, ako aj postup v prípade, ak vyhlásenie podľa odseku 1 nie je vykonateľné, ustanovuje osobitný predpis.125)
Druhý oddiel
Daň z príjmov právnických osôb
§49 Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie
(1)
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon alebo osobitný predpis124) neustanovuje inak.
(2)
Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote124) daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, len príjmy oslobodené od dane. Odborové organizácie nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa § 19 ods. 2 písm. a).
(3)
Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca. Za daňovníka, ktorý bol zrušený vyhlásením konkurzu, podáva priznanie správca konkurznej podstaty.
(4)
Ak zániku daňovníka predchádza jeho zrušenie s likvidáciou, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie.
(5)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie.132) Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.
(6)
Ak daňovník neskončil likvidáciu do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roku, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.
(7)
Pri zrušení daňovníka vyhlásením konkurzu,9) alebo ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.
(8)
Zdaňovacie obdobie daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, sa začína dňom vyhlásenia konkurzu alebo povolením vyrovnania a končí sa dňom zrušenia konkurzu, v prípade daňovníka, ktorému bolo povolené vyrovnanie, končí sa 31. decembra roku, v ktorom bolo povolené vyrovnanie, a ďalej je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu, končí sa toto zdaňovacie obdobie ku dňu 31. decembra druhého roku nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzu.
(9)
Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do konkurzného konania, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa konkurz zruší v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia konkurzného konania. Po zrušení konkurzu sa zdaňovacie obdobie začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bol zrušený konkurz.
(10)
Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 5 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 5 sa končí ku dňu podľa odseku 7.
(11)
Ak sa na daňovníka v likvidácii podľa odseku 6 vyhlási konkurz, zdaňovacie obdobie podľa odseku 6 sa končí dňom podľa odseku 7.
(12)
Ak sa po skončení konkurzu
a)
začne likvidácia, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa odsekov 5 a 6,
b)
pokračuje v likvidácii, zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa podľa ustanovenia odseku 6.
(13)
Pri zrušení daňovníka zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa zdaňovacie obdobie končí dňom predchádzajúcim dňu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku daňovníka.
(14)
Ak sa zrušil daňovník zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, začína sa zdaňovacie obdobie dňom jeho zrušenia a končí sa dňom, ku ktorému sa vykoná posledná účtovná závierka pred podaním návrhu na výmaz z obchodného registra.
§50 Platenie preddavkov na daň
(1)
Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platí, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok na daň za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(2)
Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok na daň za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(3)
Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.
(4)
Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako premenou, splynutím alebo rozdelením spoločnosti, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol, kedy sú preddavky za toto obdobie splatné. Ak tento daňovník vznikol počas obdobia posledných troch kalendárnych mesiacov pred koncom kalendárneho roka, neplatí v kalendárnom roku, v ktorom vznikol, preddavky na daň. Daňovník, ktorý počas kalendárneho roka
a)
vznikol premenou zo zaniknutého daňovníka, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka;
b)
vznikol splynutím zaniknutých daňovníkov, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutých daňovníkov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov;
c)
zlúčil sa s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, a dane zlúčeného daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu;
d)
vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane zaniknutého daňovníka za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru prevzatého imania zaniknutej spoločnosti daňovníkom.
(5)
Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane, ktorej výšku je povinný nahlásiť do 31. marca roku, za ktorý sú platené preddavky na daň; pritom preddavky na daň pripadajúce na toto obdobie sú splatné v tomto termíne.
(6)
Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň uvedená v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré sú platené preddavky na daň, vypočítaná zo sadzby podľa § 21 použitej v období, za ktoré bolo podávané priznanie, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona a o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o zápočet preddavkovo vybranej dane.
(7)
Do lehoty na podanie priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
(8)
Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané toto priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie priznania vyrovná v lehote na podanie priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v priznaní.
(9)
Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.
(10)
Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky činnosti podľa § 22 ods. 1 písm. c) alebo stavebnú činnosť, alebo montážnu činnosť, ktoré sú podľa § 22 ods. 2 stálou prevádzkarňou, rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky.
(11)
Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8, a v prípade, ak daň uvedená v priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.
(12)
Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.
§51 Zaokrúhľovanie
Základ dane uvedený v priznaní sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol, daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor. Preddavky na daň sa zaokrúhľujú na tisícky nadol. Penále sa zaokrúhľuje na desiatky nadol.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia na vyberanie a platenie daní z príjmov fyzických osôb a právnických osôb
§52 Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane (§ 56) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa § 36 ods. 4.
(2)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu je považované aj nepeňažné plnenie. Túto skutočnosť, ktorá sa dotýka len daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3, je súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.
(3)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Platiteľom dane z príjmov uvedených v § 36 ods. 2 písm. c) v desiatom bode je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov55a) alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy.55a) Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv.55a)
§53 Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť fyzickým osobám a právnickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na zabezpečenie dane ako preddavok na daň. Pri určovaní výšky zrážky preddavku na daň sa vychádza zo sumy zabezpečovanej dane.
(2)
Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a zahraniční platitelia dane (§ 56), ktorí vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka vrátane daňovníkov, ktorým uplynutím času vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 15 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 41. Ak ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, zráža sa preddavok na daň bez ohľadu na vyplatenie podielu na zisku najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej podľa § 13, ak ide o fyzickú osobu, a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.
(3)
Preddavok na daň podľa odseku 2 vo výške 30 % zrazí platiteľ dane v prípade úhrady v prospech daňovníkov s bydliskom alebo sídlom v daňových územiach, ktorých zoznam vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Preddavky na daň (zabezpečenie dane) zrážané fyzickým osobám alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane. O tejto skutočnosti je platiteľ dane povinný predložiť oznámenie príslušnému správcovi dane daňovníka, ak tento správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak.
(5)
Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa § 40 alebo § 50, môže správca dane rozhodnúť, že preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať.
(6)
Zrazením preddavku na daň podľa odsekov 2 a 3 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.
(7)
Platiteľ, ktorý nevykoná zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, alebo zrazí preddavok na daň v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu včas neodvedie, zodpovedá za túto daň rovnako ako za ním nezaplatenú daň.
§54 Vylúčenie dvojitého zdanenia príjmov, ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí
(1)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.
(2)
Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 2 plynú zo zdrojov v zahraničí a boli v zahraničí preukázateľne zdanené, sú vyňaté zo zdanenia v Slovenskej republike.
Z ostatných príjmov daňovníka sa daň vypočíta percentom daňového zaťaženia. Percento daňového zaťaženia sa zistí zo základu dane nezníženého o príjmy vylúčené zo zdanenia. V prípade, ak je to pre daňovníka výhodnejšie, použije sa pri zdanení týchto príjmov postup podľa odseku 1.
(3)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, kde sa zdaňovacie obdobie líši od zdaňovacieho obdobia v Slovenskej republike, a v lehote na podanie priznania124) nemá doklad o zaplatenej dani od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré je priznanie podané.
(4)
Ak daňovník zistí, že z dôvodu rozdielneho určenia základu dane správcom dane v zahraničí je jeho daňová povinnosť v Slovenskej republike iná, ako priznal v priznaní, postupuje podľa osobitného predpisu.133)
§55 Penále a úrok
(1)
Ak neboli preddavky na daň zaplatené v správnej výške v lehote ich splatnosti, je daňovník alebo platiteľ dane, alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá je povinná zrážať preddavok na daň podľa § 53 na zabezpečenie dane (ďalej len „daňový dlžník“), povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy s výnimkou podľa odseku 5 a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však v lehote na podanie priznania;125) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia s výnimkou podľa odseku 5.
(2)
Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % z dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Z rozdielu medzi daňou uvedenou v priznaní a vyššou daňou uvedenou daňovníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak rozdiel dane zistil platiteľ dane, vypočíta sa penále polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Správca dane vyrubí rozdiel dane, penále a úrok v lehote pre zánik práva vyrubenia dane vyplývajúcej z osobitného predpisu56) platobným výmerom, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia dvoch kalendárnych rokov po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené s výnimkou odseku 5. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(5)
Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (§ 44 ods. 1) a nie je povinný podať priznanie (§ 38), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (§ 44 ods. 7) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.
(6)
Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(7)
Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
(8)
Úrok za neplatenie daní alebo preddavkov na daň môže ustanoviť Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom najneskôr posledný deň pred začatím zdaňovacieho obdobia.
§56 Zahraničný platiteľ dane
(1)
Platiteľom dane130) podľa § 41, 52 a 53 je aj daňovník uvedený v § 2 ods. 3§ 17 ods. 3, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň (§ 22 ods. 2) alebo tu zamestnáva svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní s výnimkou prípadov poskytovania služieb uvedených v § 22 ods. 1 písm. c) a zahraničných zastupiteľských úradov v tuzemsku.
(2)
V prípade uvedenom v § 6 ods. 2 v druhej vete a tretej vete nie je platiteľom dane daňovník uvedený v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3.

ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§57
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.
§58
(1)
Na daňové povinnosti a odvodové povinnosti vrátane penále a úroku za rok 1999 a predchádzajúce roky a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do decembra 1999 sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Oslobodenie, úľavy a iné zvýhodnenie uplatnené podľa doterajších predpisov sa uplatnia až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie, úľavy alebo iné zvýhodnenie vzťahuje.
(3)
Pri hmotnom majetku odpisovanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 20 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do výdavkov (nákladov) v roku 2000 alebo pokračovať v začatom odpisovaní podľa § 31 alebo § 32.
(4)
Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku vykonanej v prílohe č. 2, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú s výnimkou postupu podľa odseku 3.
(5)
Spôsob odpočtu straty podľa § 34 ods. 2 sa použije aj na daňovníkov, ktorí využili odpočet straty podľa predpisov platných do 31. decembra 1999. Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa § 34 ods. 2.
(6)
Za zdaňovacie obdobie roku 1999 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
Daňovník, ktorý sa rozhodne na zdaňovacie obdobie roka 2000 uplatniť osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa § 15, oznámi túto skutočnosť do 31. januára 2000 miestne príslušnému správcovi dane. Priznanie k paušálnej dani na zdaňovacie obdobie roka 2000 je daňovník povinný podať do 31. marca 2000 a v tejto lehote je povinný paušálnu daň aj zaplatiť.
(8)
Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) a § 10 ods. 3 písm. a) sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona. V prípade cenných papierov obstaraných do 31. decembra 1999 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 1999.
(9)
Ustanovenie § 6 ods. 8 písm. a) sa použije na peňažné zvýhodnenie v súvislosti s pôžičkami poskytnutými po účinnosti tohto zákona a v súvislosti s pôžičkami poskytnutými pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ich nesplatená suma ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nepresiahne 50 000 Sk.
§58a
Daňovník, ktorému vznikol nárok na úľavu na dani podľa § 14 ods. 7 zákona účinného pred 1. januárom 2001 a ktorý sa po 31. decembri 2000 rozhodne pre platenie paušálnej dane, môže si uplatniť úľavu na paušálnej dani v ďalších troch rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku 2000, ak dodrží podmienky podľa § 14 ods. 7 zákona účinného pred 1. januárom 2001.
§58b
(1)
Ustanovenie § 24 ods. 2 písm. a) o limitovaní odpisov dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky obstarané po 31. decembri 1998. Rovnako sa postupuje aj v prípade § 25 ods. 2 písm. b).
(2)
Ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) o limitovaní nájomného prenajatých dopravných prostriedkov sa použije na dopravné prostriedky prenajaté na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 1998.
(3)
Nehmotný majetok odpisovaný k 31. decembru 2000, ktorého nadobúdacia (vstupná) cena bola 40 000 Sk a menej, doodpisuje daňovník v súlade s osobitným predpisom5) alebo jeho zostatkovú cenu zahrnie plne do výdavkov (nákladov) roku 2000.
(4)
Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 pri odpisovaní ostatného nehmotného majetku medzi zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 a účtovnou zostatkovou cenou5) nehmotného investičného majetku vysporiadajú daňovníci v základe dane najneskôr do konca roku 2002.
(5)
Ustanovenie § 27 ods. 2 písm. f) sa použije na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov po 31. decembri 1999 a na hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný z rozpočtov obcí, Národného úradu práce17) alebo zo zdravotných poisťovní10) po 31. decembri 2000.
(6)
Do daňových výdavkov zdaňovacieho obdobia roku 2000 sa zahrnie aj technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku neprevyšujúce v úhrne 20 000 Sk vykonané na jednotlivom majetku počas zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2000.
(7)
Ustanovenie § 30 ods. 4 o možnosti zrýchleného odpisovania nehnuteľností prenajatých na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci môže daňovník použiť aj na zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci uzatvorené do 31. decembra 1999.
(8)
Úľavu na dani podľa podmienok § 35 ods. 1 až 13 môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001.
§59 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 368/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 281/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 126/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 289/1997 Z. z., zákona č. 60/1998 Z. z., zákona č. 173/1998 Z. z., zákona č. 397/1998 Z. z., zákona č. 64/1999 Z. z. a zákona č. 304/1999 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 639/1992 Zb. o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 327/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 119/1998 Z. z.
§60
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 366/1999 Z. z.
ZOZNAM ČINNOSTÍ, Z KTORÝCH PRÍJMY SA NEMÔŽU ZDAŇOVAŤ PAUŠÁLNOU DAŇOU
- Zlievanie železných a neželezných obyčajných kovov
- Výroba saponátových, čistiacich a leštiacich prostriedkov
- Výroba kozmetických výrobkov
- Výroba piva a sladu
- Garbiarne
- Irchárne
- Semišové vyčiňovanie kože
- Vulkanizácia
- Stavba člnov a lodí s výnimkou nemotorových športových lodí
- Zlievanie drahých kovov
- Výroba, montáž, opravy, rekonštrukcie vyhradených tlakových zariadení a vykonávanie revízií a skúšok kotlov a tlakových nádob dodávateľským spôsobom a periodické skúšky nádob na plyn
- Výroba, montáž, opravy a rekonštrukcie vyhradených tlakových zariadení
- Plnenie tlakových nádob na plyn
- Výroba, inštalácie, opravy a výstroje elektrických trakčných vozidiel
- Výroba, montáž, opravy a rekonštrukcie určených technických dopravných zariadení (tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie) a lanových dráh
- Opravy kontajnerov ISO a opravy výmenných nadstavieb
- Výroba zváraných oceľových drážnych mostných konštrukcií, zváranie koľajových vozidiel a vyhradených koľajových zariadení v doprave
- Defektoskopické kontroly, montáž lán, zalievanie koncoviek a spojok lán, spletanie lán lanových dráh
- Revízie a skúšky vybraných technických zariadení a lanových dráh, kontajnerov ISO
- Výroba a opravy ostatných motorových dopravných prostriedkov a motorových vozíkov
- Výroba a odbyt jedov a žieravín s výnimkou jedov zvlášť nebezpečných
- Automatizované spracovanie dát
- Poskytovanie softvéru – predaj hotových programov na základe dohody s autorom
- Prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry
- Výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry
- Inštruktor vstreľovania expanznými prístrojmi
- Vstreľovanie expanznými prístrojmi
- Vývoj, výroba, opravy, úpravy a znehodnocovanie zbraní
- Zriaďovanie a prevádzkovanie strelníc
- Prevádzkovanie stredísk kalibračnej služby
- Úradné meranie
- Výroba a odbyt zvlášť nebezpečných jedov
- Výskum, vývoj, výroba, spracovanie, uvádzanie výbušnín do obehu
- Výskum, vývoj, výroba pyrotechnických výrobkov
- Vykonávanie dražieb mimo výkonu rozhodnutia
- Pohostinská činnosť v zariadeniach II. skupiny a vo vyšších skupinách
- Záložne
- Vnútrozemská plavba
- Letecké práce a iné podnikanie v civilnom letectve
- Asanačný podnik
- Zriaďovanie a prevádzkovanie jednotky požiarnej ochrany
- Poskytovanie technických služieb na ochranu majetku a osôb
- Sprostredkovanie a služby veľkoobchodu
- Peňažné sprostredkovanie a služby s tým spojené
- Ostatné finančné sprostredkovanie a služby s tým spojené
- Poisťovníctvo a služby s tým spojené
- Sprostredkovateľské služby
- Iné právne služby týkajúce sa právnych dokumentov
- Poradenské služby
- Služby prieskumu trhu a verejnej mienky
- Reklamné služby
- Zostavovanie zoznamov adresárov a expedičné služby
- Maloobchodný predaj (iba v tom prípade, ak v jednej uzatvárateľnej miestnosti prevádzkuje rovnaký druh živnosti viac daňovníkov na samostatné živnostenské oprávnenia)
- Pohostinské služby (iba v tom prípade, ak v jednej uzatvárateľnej miestnosti prevádzkuje rovnaký druh živnosti viac daňovníkov na samostatné živnostenské oprávnenia)
- Činnosť účtovných poradcov
- Vedenie účtovníctva
- Činnosť organizačných a ekonomických poradcov
- Ostatné činnosti s povahou alebo s charakterom činností uvedených v tejto prílohe
Príloha č. 2 k zákonu č. 366/1999 Z. z.
ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Odpisová skupina 1
Položka*) KP**) Názov***)
1 - 1 01.21.11 Hovädzí dobytok plemenný a chovný
1 - 2 01.22.11 Ovce plemenné a chovné
1 - 3 01.22.12 Kozy plemenné a chovné
1 - 4 01.22.13 Len: somáre, muly a mulice plemenné
1 - 5 01.23.10 Ošípané plemenné a chovné
1 - 6 01.24.1 Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre
1 - 7 25.24.25 Ochranné pokrývky hlavy: klobúky a iné pokrývky z kaučuku
    alebo plastov
1 - 8 25.24.27 Kancelárske a školské potreby z plastov
1 - 9 26.15.23 Laboratórne sklo, sklo pre zdravotníctvo a farmaceutické účely
1 - 10 26.24.1 Laboratórna chemická alebo iná technická keramika
1 - 11 26.81.11 Mlynské kamene, brúsne kamene, brúsne kotúče a podobné výrobky
1 - 12 28.62 Nástroje s výnimkou 28.62.50 - ostatné nástroje
1 - 13 29.32.14 Rozmetávače hnoja a umelých hnojív
1 - 14 29.32.4 Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie a rozprašovanie
    kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo
1- 15 29.32.5 Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy na poľnohos-
    podárske účely
1- 16 29.32.65 Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo,
    hydinárstvo a včelárstvo inde nezaradené
1 - 17 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo s vlastným motorom
1 - 18 30.0 Kancelárske stroje a počítače
1 - 19 32.20.11 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové
    alebo televízne vysielanie
1 - 20 32.20.12 Televízne kamery
1 - 21 32.20.20 Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu
1 - 22 32.30.11 Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho
    zdroja energie
1 - 23 32.30.44 Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu inde ne-
    uvedené
1 - 24 33.2 Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia
1 - 25 33.3 Zariadenia na riadenie výrobných procesov
1 - 26 33.40.22 Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy,
    ostatné astronomické prístroje
1 - 27 34.10.2 Ostatné automobily (vrátane dodávkových do užitočného zaťaženia
    1,5 t)
1 - 28 34.10.3 Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb (autobusy) okrem
    trolejbusov a elektrobusov
1 - 29 34.10.4 Motorové vozidlá pre nákladnú dopravu s užitočným zaťažením
    nad 1,5 t
1 - 30 34.10.53 Motorové vozidlá na jazdu na snehu, špeciálne vozidlá na prepravu
    osôb na golfových ihriskách a pod., s motorom
1 - 31 35.42 Bicykle
1 - 32 36.5 Hry a hračky: okrem 36.50.4 výrobky pre lunaparky, stolové alebo
    spoločenské hry
1 - 33 36.63.2 Písacie potreby
1 - 34 36.63.72 Kočíky
1 - 35 36.63.74 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely
1 - 36 36.63.76 Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti
1 - 37 36.63.77 Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené
Odpisová skupina 2
2 - 1 01.22.13 Len: kone plemenné, úžitkové a chovné
2 - 2 17.40.2 Ostatné konfekčné výrobky
2 - 3 17.51.1 Koberce a dlážkové textílie
2 - 4 17.52 Povraznícke výrobky, šnúry, laná, sieťoviny, motúzy
2 - 5 17.54 Ostatné textílie inde neuvedené
2 - 6 19.2 Brašnárske a sedlárske výrobky a iné výrobky z kože
2 - 7 20.30.2 Montované stavby z dreva: ak nie sú samostatnými stavebnými
    objektmi alebo technologickým zariadením (podľa rozhodnutia prís-
    lušného úradu životného prostredia)
2 - 8 22.1 Knihy, noviny a ostatné tlačiarenské materiály a záznamové médiá
2 - 9 25.23.2 Montované stavby z plastov (prefabrikované bunky), ak nie sú
    samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením
    (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
2 - 10 25.24 Ostatné výrobky z plastov
    okrem:
    - 25.24.25 - Ochranné pokrývky hlavy
    - 25.24.27 - Kancelárske a školské potreby z plastov
2 - 11 28.61 Nožiarsky tovar
2 - 12 28.63 Zámky a kovanie
2 - 13 28.71 Oceľové sudy a podobné nádoby
2 - 14 28.72 Nádoby z ľahkých kovov
2 - 15 29.11.11 Prívesné lodné motory
2 - 16 29.12 Čerpadlá a kompresory
2 - 17 29.22.14 Len: žeriavy stavebné (konštruované pre stavebníctvo)
2 - 18 29.22.15 Vidlicové stohovacie vozíky, iné vozíky vybavené zdvíhacím a mani-
    pulačným zariadením, malé ťahače používané na železničných sta-
    niciach
2 - 19 29.22.17 Pneumatické a ostatné elevátory a dopravníky pre nepretržité pre-
    miestňovanie tovaru a materiálov
2 - 20 29.22.18 Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie zaria-
    denia
2 - 21 29.23.13 Chladiace a mraziace stroje, tepelné čerpadlá okrem zariadení pre
    domácnosť
2 - 22 29.24.2 Stroje a prístroje na čistenie alebo sušenie fliaš, balenie a váženie,
    striekacie a rozstrekovacle prístroje, kovoplastické tesnenia
2 - 23 29.24.3 Odstredivky, kalandre a predajné automaty
2- 24 29.24.4 Stroje, prístroje a laboratórne zariadenia inde neuvedené na spra-
    covanie materiálu výrobnými postupmi spočívajúcimi v zmene teploty
2 - 25 29.24.6 Umývačky riadu priemyselného charakteru
2 - 26 29.31 Traktory pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
2 - 27 29.32 Ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
    okrem:
    - 29.32. 14 - Rozmetače hnoja a umelých hnojív
    - 29.32. 4 - Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie
    alebo rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo
    alebo záhradníctvo
    - 29.32.5 - Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy
    na poľnohospodárske účely
    - 29.32.65 - Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo,
    lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo
2 - 28 29.4 Obrábacie stroje okrem 29.40.5 - ručné náradie pneumatické alebo
    s vlastným motorom
2 - 29 29.52.1 Stroje pre hlbinnú ťažbu
2 - 30 29.52.2 Stroje na premiestňovanie zeminy a povrchovú ťažbu s vlastným
    pohonom okrem kolesových rýpadiel a nakladačov
2 - 31 29.52.3 Ostatné stroje na povrchovú ťažbu
2 - 32 29.52.4 Stroje a zariadenia na triedenie, rozdrvenie, zmiešavanie a jednodu-
    ché spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok
2 - 33 29.52.5 Pásové traktory
2 - 34 29.53.1 Stroje pre potravinársky priemysel a spracovanie tabaku
2 - 35 29.54 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
2 - 36 29.56 Ostatné účelové stroje
2 - 37 29.6 Zbrane a munícia
2 - 38 29.7 Prístroje pre domácnosť inde nedefinované
2 - 39 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom
    s vnútorným spaľovaním
2 - 40 31.4 Akumulátory, galvanické články a batérie
2 - 41 31.5 Elektrické zdroje svetla a svietidlá
2 - 42 31.62 Ostatné elektrické vybavenie
2 - 43 32.20 Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové telefóny a ďalekopisné
    prístroje
    okrem:
    - 32.20. 12 - Televízne kamery
    - 32.20. 11 - Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu,
    rozhlasové alebo televízne vysielanie
2- 44 32.30 Televízne a rozhlasové prijímače, prístroje na záznam a reprodukciu
    zvuku alebo obrazu
    okrem:
    - 32.30.44 - Prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo
    rádiotelegrafiu
    - 32.20. 11 - Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich
    bez vonkajšieho zdroja energie
2- 45 33.10 Zdravotnícke a chirurgické zariadenia, prístroje na ortopedické
    účely
2 - 46 33.20.3 Presné váhy, kresliace, rysovacie, počítacie, meracie prístroje
    a nástroje a pod.
2 - 47 33.4 Optické nástroje a fotografické zariadenia
    okrem:
    - 33.40.22 - Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné
    optické teleskopy, ostatné astronomické prístroje:
    optické mikroskopy
2 - 48 33.50.1 Hodiny a hodinky
2 - 49 34.10.3 Len: trolejbusy a elektrobusy
2 - 50 34.10.51 Terénne vyklápacie vozy (dampery)
2 - 51 34.10.52 Žeriavové automobily
2 - 52 34.10.54 Motorové vozidlá na špeciálne účely inde neuvedené
2 - 53 34.20.2 Prívesy a návesy: kontajnery
2 - 54 34.30.20 Ostatné samostatné predmety pre motorové vozidlá
2 - 55 35.12 Rekreačné a športové člny
2 - 56 35.20.33 Len: vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
2 - 57 35.3 Lietadlá a kozmické lode
2 - 58 35.41.1 Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom
2 - 59 35.43 Vozíky pre invalidov
2 - 60 35.50.1 Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
2 - 61 36.1 Nábytok
2 - 62 36.3 Hudobné nástroje
2 - 63 36.4 Športové výrobky
2 - 64 36.50.4 Výrobky pre lunaparky, pre stolové alebo spoločenské hry
2 - 65 36.63.1 Kolotoče, hojdačky, strelnice a ostatné lunaparkové atrakcie
2-66  Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatkyOdpisová skupina 3
3 -1 26.61.20 Montované stavby z betónu (prefabrikované bunky), ak nie sú
    samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariade-
    ním (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
3 - 2 28.11.10 Montované stavby z kovov (prefabrikované bunky plechové), ak
    nie sú samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým
    zariadením (podľa rozhodnutia príslušného úradu životného
    prostredia)
3 - 3 28.21 Nádrže, cisterny, kade a podobné zásobníky z kovov
3 - 4 28.30 Generátory na výrobu pary okrem kotlov na centrálny ohrev teplej
    vody
3 - 5 28.75.21 Pancierové a spevnené skrine, pancierové priehradky a dvere
    z obyčajných kovov
3 - 6 28.75.22 Kartotékové skrine, zoraďovače spisov a pod.
3 - 7 28.75.24 Sošky a podobné dekoračné predmety, rámy na obrazy a zrkadlá
3 - 8 28.75.27 Ostatné výrobky z obyčajných kovov inde neuvedené
3 - 9 28.75.3 Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane
3 - 10 29.11.12 Zážihové spaľovacie piestové lodné motory, ostatné motory
3 - 11 29.11.13 Piestové vznetové motory s vnútorným zapaľovaním
3 - 12 29.11.2 Turbíny
3 - 13 29.21.1 Pece, horáky a ich súčasti
3 - 14 29.22 Zdvíhacie a dopravné zariadenia
3 - 15 29.23.11 Výmenníky tepla, prístroje a zariadenia na skvapalňovanie vzduchu
    alebo iných plynov
3 - 16 29.23.12 Klimatizačné zariadenia
3 - 17 29.23.14 Stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie plynov inde neuvedené
3 - 18 29.23.2 Ventilátory (okrem stolových)
3 - 19 29.24.1 Plynové generátory, destilačné, filtračné alebo rektifikačné prístroje
3 - 20 29.51 Stroje pre metalurgiu
3 - 21 29.52.2 Len: rýpadlá a kolesové nakladače
3 - 22 31.10 Elektromotory, generátory a transformátory
3 - 23 31.2 Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia
3 - 24 35.11 Lode
3 - 25 35.20 Železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich súčasti
    okrem:
    - 35.20.33 - Vozidlá koľajové banské a lokálky
    (železnice osobitného určenia)
3 - 26   Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako
    tri roky
3 - 27   z kódu 2213 KS len: televízne a káblové siete z kódu 2224 KS len: televízne a káblové siete
3 - 28   Drobné stavby vymedzené osobitným predpisom107) s výnimkou uvedenou v § 26 ods. 2 písm. b) v druhom bode
Odpisová skupina 4
4-1 1 Budovy – v rámci tohto kódu len budovy z dreva a z ľahkých stavebných materiálov (plastov)
4-2 1252 Nádrže, silá a sklady
4-3 1271 Nebytové poľnohospodárske budovy
4-4 212 Železnice a dráhy
 
4 - 5 22 Potrubné rozvody, telekomunikačné a elektrické rozvody
4 - 6 2301 Banské stavby a ťažobné zariadenia, v rámci tohto kódu len:
stavebné objekty na povrchových baniach v oblasti banského poľa
Odpisová skupina 5    
5-1*****) 1 Budovy – okrem budov z dreva a z ľahkých stavebných látok (plastov) uvedených v odpisovej skupine 4
5-2*****) 2 Inžinierske stavby s výnimkou kódov uvedených v odpisovej skupine 4
Príloha č. 3 k zákonu č. 366/1999 Z. z.
HMOTNÝ MAJETOK URČENÝ NA OSOBITNÝ (PROGRESÍVNY) SPÔSOB ODPISOVANIA, KLASIFIKOVANÝ PODĽA HARMONIZOVANÉHO SYSTÉMU KOMBINOVANEJ NOMENKLATÚRY COLNÉHO SADZOBNÍKA NA ÚČELY ÚĽAVY NA DANI (§ 35)
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8401 Jadrové reaktory; nevyhorené palivové články (kazety) na jadrové reaktory; stroje a prístroje na oddeľovanie izotopov
8402 Generátory na výrobu vodnej alebo inej pary - parné kotly (iné ako nízkotlakové kotly na ústredné kúrenie schopné dodávať teplú vodu aj paru); kotly nazývané „na prehriatu vodu"
8403 Kotly na ústredné kúrenie, iné ako PHS 8402
8404 Pomocné prístroje a zariadenia na kotly PHS 8402 alebo 8403 (napr. ohrievače vody, tzv. ekonomizéry, prehrievače pary, odstraňovače sadzí, zariadenia na rekuperáciu plynov); parné kondenzátory alebo iné pomocné jednotky
8405 Plynové generátory na generátorový alebo vodný plyn, tiež vybavené čističmi plynov; vyvíjače acetylénu a podobné generátory na vyvíjanie plynu mokrou cestou, tiež vybavené čističmi plynov
8406 Turbíny na vodnú a inú paru
8407 Vratné alebo rotačné zážihové spaľovacie piestové motory
8408 Piestové vznetové motory (dieselové motory alebo motory so žiarovou hlavou)
8410 Vodné turbíny, vodné kolesá a ich regulátory
8411 Prúdové motory, turbovrtuľové pohony a ostatné plynové turbíny
8412 Ostatné motory a pohony
8413 Čerpadlá na kvapaliny, tiež vybavené meracím zariadením; elevátory na kvapaliny
8414 Vzduchové čerpadlá alebo vývevy, kompresory a ventilátory na vzduch alebo iný plyn; ventilačné alebo recirkulačné odsávače s ventilátorom, tiež so vstavaným filtrom
8415 Klimatizačné stroje a prístroje skladajúce sa z ventilátora so vstavaným motorom a zo strojov a prístrojov na zmenu teploty a vlhkosti vrátane strojov a prístrojov, v ktorých nemôže byť vlhkosť regulovaná oddelene
8416 Horáky na kúreniská na tekuté, práškové alebo na plynné palivá; mechanické prikladacie zariadenia vrátane ich mechanických roštov, mechanické zariadenia na odstraňovanie popola a podobné zariadenia
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8417 Priemyselné alebo laboratórne kúreniská a pece vrátane spaľovacích, neelektrické
8419 Prístroje, stroje alebo laboratórne zariadenia, tiež s elektrickým ohrevom, na spracúvanie materiálu výrobnými postupmi, zakladajúcimi sa na zmene teploty, ako je ohrievanie, varenie, praženie, destilácia, rektifikácia, sterilizácia, pasterizácia, parenie, sušenie, vyparovanie, odparovanie, kondenzovanie alebo chladenie, okrem prístrojov a zariadení pre domácnosť; prietokové alebo zásobníkové ohrievače vody, neelektrické
8420 Kalandre alebo iné valcovacie stroje s výnimkou strojov na valcovanie kovov alebo skla, valce na tieto stroje
8421 Odstredivky vrátane sušiacich odstrediviek; prístroje na filtrovanie alebo na čistenie tekutín alebo plynov
8422 20 00 Stroje a prístroje na čistenie alebo na sušenie fliaš alebo iných obalov
8422 30 00 Stroje a prístroje na plnenie, uzatváranie, pečatenie alebo označovanie fliaš, plechoviek, škatúľ, vriec alebo podobných obalov; prístroje na prevzdušňovanie nápojov
8422 40 00 Ostatné baliace stroje a prístroje (vrátane termosterilizačných obalových strojov)
8424 Mechanické prístroje (tiež ručné) na striekanie, rozstrekovanie alebo rozprašovanie tekutín alebo práškov; hasiace prístroje, tiež s náplňou; striekacie pištole a podobné prístroje; dúchadla na vrhanie piesku alebo na vháňanie pary a podobné vstrekovacie prístroje
8425 Kladkostroje, zdvíhacie zariadenia a výťahy iné ako skipové výťahy; rumpály a zvislé navijaky; zdviháky
8426 Lodné otočné stĺpové žeriavy, žeriavy vrátane lanových žeriavov; mobilné zdvíhacie rámy, zdvižné obkročné vozíky, portálové nízkozdvižné vozíky a žeriavové vozíky; Pojazdné mostové žeriavy, prepravné žeriavy, portálové žeriavy, mobilné zdvíhacie rámy, zdvižné obkročné vozíky a portálové nízkozdvižné vozíky
8427 Vidlicové stohovacie vozíky; iné vozíky vybavené zdvíhacím a manipulačným zariadením
8428 Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie a vykladacie zariadenia (napr. výťahy, eskalátory, dopravníky, lanovky)
8429 Buldozéry, angledozéry, zrovnávače, stroje na planírovanie terénu, škrabače, mechanické lopaty, rýpadlá a lopatové nakladače, ubíjadlá a cestné valce s vlastným pohonom
8430 Ostatné stroje a zariadenia planírovacie, škrabacie, hĺbiace, udusávacie, zhutňovacie, stroje na ťažbu alebo vŕtanie zeme, rúd a nerastov; baranidlá a vyťahovače pilót; snehové pluhy a snehové frézy
8432 Stroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo alebo lesníctvo, na prípravu alebo na obrábanie pôdy; valce na úpravu trávnikov alebo športových plôch
8433 Žacie a mlátiace stroje a zariadenia vrátane zariadení na lisovanie zelených krmovín a slamy; kosačky na trávu a zelené krmoviny; stroje na čistenie, triedenie vajec, ovocia a ostatných poľnohospodárskych výrobkov okrem strojov a prístrojov PHS 8437
8434 Dojacie stroje a mliekarenské stroje a zariadenia
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8436 Ostatné stroje a zariadenia pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo vrátane zariadení na klíčenie rastlín a ich mechanického alebo tepelného vybavenia; umelé liahne a umelé kvočky pre hydinárstvo
8437 Stroje na čistenie, triedenie alebo na preosievame semien, zrna alebo sušených strukovín; stroje a prístroje používané v mlynárstve alebo pri spracúvaní obilia alebo suchých strukovín, iné ako stroje a zariadenia poľnohospodárskeho typu
8438 Stroje a zariadenia na priemyselnú prípravu alebo na výrobu potravín alebo nápojov, inde v tejto kapitole neuvedené ani nezahrnuté, iné ako stroje a zariadenia na extrakciu alebo prípravu živočíšnych alebo rastlinných stužených tukov alebo olejov
8439 Stroje a zariadenia na výrobu papieroviny z celulózovej vlákniny alebo na výrobu alebo konečnú úpravu papiera, kartónu alebo lepenky
8440 Stroje a zariadenia na brožovanie a väzbu kníh vrátane strojov na zošívanie kníh
8441 Ostatné stroje a prístroje na spracovanie buničiny (papieroviny), papiera, kartónu alebo lepenky vrátane rezačiek všetkých druhov
8442 Stroje a zariadenia (iné ako obrábacie a tvárniace stroje PHS 8456 až 8465), na liatie alebo na sádzanie písma, na prípravu a zhotovovanie štočkov, dosiek, valcov a iných tlačiarskych pomôcok; tlačiarske typy, štočky, tlačiarske dosky a valce, litografické kamene upravené na grafické účely (napr. hladené, zrnené, leštené)
8443 Tlačiarenské stroje a zariadenia vrátane dýzových, okrem zariadení PHS 8471; pomocné tlačiarenské zariadenia
8444 00 Stroje na vytláčanie, preťahovanie, tvarovanie alebo strihanie chemických textilných materiálov
8445 Stroje na prípravu textilných vlákien; stroje na spriadanie a dopriadanie, zdvojovanie alebo na krútenie a ostatné stroje a zariadenia na výrobu textilných priadzí; stroje na navíjanie a súkanie (vrátane útkových súkacích strojov) a stroje na prípravu textilných vlákien na spracovanie na strojoch PHS 8446 alebo 8447
8446 Tkáčske krosna
8447 Pletacie stroje a krosná, stroje na spevnenie prešitím, opriadacie stroje, stroje na výrobu tylu, čipiek, výšiviek, lemoviek a prámikov pletených alebo sieťovinových a stroje na výrobu strapcov
8449 00 00 Stroje a zariadenia na výrobu a konečnú úpravu plsti alebo netkaného textilu ako metrového alebo tvarovaného tovaru vrátane strojov a prístrojov na výrobu plstených klobúkov; formy na výrobu klobúkov
8451 Stroje a zariadenia (iné ako PHS 8450) na pranie, čistenie, žmýkanie, sušenie, žehlenie (vrátane žehliacich strojov a mangľov), bielenie, farbenie, apretovanie, ovíjanie alebo impregnovanie textilných priadzí, látok alebo celkom zhotoveného textilného tovaru a stroje na preťahovanie tkanín alebo iných podložiek používaných na výrobu dlážkových krytín, ako je linoleum; stroje na navíjanie, odvíjanie, skladanie a plisovanie, strihanie, zúbkovanie alebo vykrajovanie textílií
8453 Stroje a zariadenia na prípravu, vyčiňovanie alebo spracovanie koží alebo usní alebo na zhotovovanie alebo opravy obuvi alebo výrobkov z koží a usní s výnimkou šijacích kožušníckych strojov
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8454 Konvertory, lejacie panvy, kokily na ingoty a odlievacie stroje pre metalurgiu a zlievarne kovov
8455 Valcovacie stolice a valcovacie trate, ako aj valce na ne
8456 Obrábacie stroje na spracovanie všetkých materiálov ich úberom pomocou lasera alebo pomocou iných svetelných alebo fotónových zväzkov, ultrazvuku, elektroerózie, elektrochemických reakcií, elektrónových zväzkov ionizujúceho žiarenia alebo oblúkových výbojov v plazme
8457 Obrábacie centrá, stavebnicové obrábacie stroje jednopolohové a viacpolohové na obrábanie kovov
8458 Sústruhy (vrátane sústružníckych obrábacích centier) na obrábanie kovov
8459 Obrábacie stroje (vrátane strojov s pohyblivou hlavou) na vŕtanie, vyvrtávanie, frézovanie, rezanie závitov alebo na rezanie vnútorných závitov úberom kovu, iné ako sústruhy (vrátane sústružníckych obrábacích centier) PHS 8458
8460 Obrábacie stroje na odstraňovanie rozstrapenia (ostrapkov), ostrenie, brúsenie, honovanie, lapovanie, dohladzovanie povrchu, leštenie alebo na inú konečnú opravu kovov, cermetov, pomocou brúsnych kameňov (brúsiv) alebo leštiacich prostriedkov okrem strojov na obrábanie a dokončovanie ozubených kolies PHS 8461
8461 Obrábacie stroje na hobľovanie, obrážanie (vodorovné aj zvislé), drážkovanie, preťahovanie, obrábanie ozubených kolies, brúsenie ozubených kolies alebo ich dokončovacie operácie, strojové píly, odrezávacie stroje a ostatné obrábacie stroje pracujúce metódou úberu kovov alebo cermetov, ktoré nie sú inde uvedené ani zahrnuté
8462 Tvárniace stroje (vrátane lisov) na opracovanie kovov kovaním, razením alebo lisovaním v zápustke, padacie buchary, pákové buchary a iné buchary, obrábacie stroje (vrátane lisov) používané na tvárnenie kovov ohýbaním, drážkovaním (plechu) a prekladaním, vyrovnávaním, rovnaním a rozkutím, strihaním, dierovaním a prebíjaním alebo narezávaním, nastrihovaním alebo vrúbkovaním, lisy na tvárnenie kovov alebo kovových karbidov tu neuvedené ani nezahrnuté
8463 Iné tvarovacie stroje na opracovanie kovov alebo cermetov, pracujúce inak ako úberom materiálu
8464 Obrábacie stroje na kameň, keramické látky, betón, azbestový cement alebo podobné nerastné materiály alebo stroje na obrábanie skla za studena
8465 Obrábacie stroje (vrátane strojov na pribíjanie klincov, spájanie sponkami, glejenie alebo iné spájanie), na opracúvanie dreva, korku, kostí, ebonitu, tvrdých plastov alebo podobných tvrdých materiálov
8467 Ručné náradie pneumatické, hydraulické alebo s vlastným motorom, iným ako elektrickým
8468 Stroje a prístroje na spájkovanie alebo na zváranie, aj na rezanie, iné ako PHS 8515; plynové stroje a prístroje na povrchové kalenie
8474 Stroje a prístroje na triedenie, preosievanie, oddeľovanie, pranie, drvenie, mletie, miešanie a miesenie zemín, kameňov, rúd a iných pevných nerastných látok (aj v tvare prášku alebo kaše), stroje na aglomerovanie, lisovanie a tvárnenie pevných nerastných palív, keramických látok, cementu, sadry a iných práškovitých alebo kašovitých nerastných látok; stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8475 Stroje a zariadenie na montáž žiaroviek alebo elektrónových svietidiel, trubíc, elektrónok alebo výbojok alebo bleskových žiaroviek, v sklenených puzdrách; stroje na výrobu alebo na opracovanie skla alebo sklenených výrobkov za tepla
8477 Stroje a prístroje na spracovanie kaučuku alebo plastov alebo na zhotovovanie výrobkov z týchto materiálov, inde neuvedené ani nezahrnuté v tejto kapitole
8478 Stroje a prístroje na prípravu alebo na spracovanie tabaku, v tejto kapitole inde neuvedené ani nezahrnuté
8479 Stroje a mechanické prístroje s vlastnou individuálnou funkciou, v tejto kapitole inde neuvedené ani nezahrnuté
8480 Formovacie rámy pre zlievanie kovov; formovacie základne; modely na formy, formy na kovy (iné ako ingotové formy), karbidy kovov, sklo, nerastné materiály, kaučuk alebo plasty
8482 Guľkové alebo valčekové ložiská
8501 Elektrické motory a generátory (okrem generátorových agregátov)
8502 Elektrické generátorové agregáty a rotačné meniče (konvertory)
8504 Elektrické transformátory, statické meniče (napr. usmerňovače) a induktory
8505 Elektromagnety, permanentné magnety a výrobky určené na zmagnetizovanie; upínacie dosky, skľučovadlá a iné podobné upínacie zariadenia s elektromagnetmi alebo s permanentnými magnetmi; elektromagnetické spojky a brzdy, elektromagnetické zdvíhacie hlavy
8506 Galvanické články a batérie
8507 Elektrické akumulátory vrátane separátorov, tiež s pravouhlým prierezom (vrátane štvorcového)
8508 Elektromechanické ručné nástroje so vstavaným elektrickým motorom
8511 Prístroje a elektrické zapaľovacie alebo spúšťacie zariadenie na zážihové a vznetové spaľovacie motory s vnútorným zapaľovaním, napr. magnetické zapaľovače - magnetá, zapaľovacie cievky, zapaľovacie a žeraviace sviečky, spúšťače; generátory (napr. dynamá, alternátory) a regulačné spínače používané s týmito motormi
8512 Elektrické prístroje osvetľovacie a signalizačné (okrem výrobkov PHS 8539), stierače, rozmrazovače a odhmlievače, elektrické, na bicykle a motorové vozidlá
8514 Elektrické pece priemyselné alebo laboratórne (vrátane indukčných alebo dielektrických); ostatné priemyselné alebo laboratórne indukčné alebo dielektrické ohrievacie zariadenia
8515 Zariadenia a stroje elektrické (aj elektricky vyhrievaný plyn), laserové alebo používajúce iné svetelné či fotónové zväzky, ultrazvukové, využívajúce elektrónové zväzky, magnetické impulzy alebo plazmové výboje na spájkovanie alebo zváranie, tiež schopné rezania; elektrické stroje a prístroje na striekanie kovov alebo cermetov za tepla
8530 Elektrické prístroje signalizačné, bezpečnostné alebo na kontrolu a riadenie železničnej, električkovej, cestnej a riečnej dopravy, na parkovacie zariadenia a na vybavenie prístavov a letísk (iné PHS 8608)
Číselný znak colného sadzobníka (CS) Názov tovaru (hmotného majetku)
8535 Elektrické prístroje na vypínanie alebo na ochranu elektrických obvodov, na ich spájanie do elektrického obvodu (napr. odpájače, spínače, poistky, bleskoistky, obmedzovače napätia, obmedzovače prúdových rázov, zásuvky, rozvodné skrine) na napätie väčšie ako 1 000 V
8543 Elektrické stroje a zariadenia a prístroje, ktoré majú individuálne funkcie a nie sú uvedené ani zahrnuté inde v tejto kapitole
8701 Traktory a ťahače (okrem traktorov PHS 8709)
8705 Motorové vozidlá na zvláštne účely, iné ako tie, ktoré sú konštruované hlavne na osobnú alebo na nákladnú dopravu (napr. vyslobodzovacie automobily, požiarne automobily, žeriavové nákladné automobily, nákladné automobily s miešačkou na betón, zametacie automobily, kropiace automobily, pojazdné dielne, pojazdné röntgenové stanice)
8709 Vozíky s vlastným pohonom bez zdvíhacieho zariadenia, typy používané v továrňach, skladoch, prístavoch alebo na letiskách na prepravu na krátke vzdialenosti; malé ťahače používané na železničných staniciach; ich časti a súčasti
1)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad § 460 až 487 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad § 628 až 630 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
6)
§ 8 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 19/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje kategorizácia odpadov a vydáva Katalóg odpadov.
8)
§ 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.
9)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony, zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku, zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.
16)
Napríklad zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
17)
§ 79 až 111 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 386/1997 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
19)
§ 2 ods. 2 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
20)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon č. 370/1997 Z. z., zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení zákona č. 54/1999 Z. z.
22)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.
23)
§ 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1995 Z. z.
24)
§ 91 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 525/1990 Zb.
25)
Napríklad vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách.
27)
Napríklad § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov.
28)
§ 2 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.§ 2 ods. 2 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
31)
§ 29 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
32)
§ 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
33)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby.
34)
§ 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
36)
Napríklad § 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
37)
Napríklad zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
38)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 189/1996 Z. z.
39)
Napríklad zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41a)
Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.
41b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
43)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
45)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
46)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z.
47)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov.
48)
Napríklad zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 58 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení zákona č. 155/1999 Z. z.
49)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
50)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb.
53)
§ 45 zákona č. 383/1997 Z. z.
54)
§ 13 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
55)
§ 1 ods. 1 a 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
55a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
56)
§ 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 219/1999 Z. z.
58)
Napríklad § 842 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
59)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
60)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
61)
§ 137 až 142 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
63)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z.
65)
Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
67)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
68)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
70)
Napríklad vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.
71)
§ 5 a 7 zákona č. 56/1957 Zb. o umeleckej remeselnej práci a o ľudovej umeleckej výrobe.
72)
§ 30 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
73)
Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.
75)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
76)
§ 27 zákona č. 92/1991 Zb.
77)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
78)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
79)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov, zákon č. 69/1998 Z. z. o Štátnom fonde životného prostredia.
80)
§ 1 ods. 4 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
84a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov.
84b)
Napríklad § 38 a 46 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
87)
Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
88)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
89)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z., zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
90)
Zákon č. 610/1992 Zb. o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov.
91)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
92)
§ 140 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v znení zákona č. 43/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce.
93)
§ 20 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.§ 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.
94)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
95)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. v znení neskorších predpisov.
96)
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
97)
Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 248/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
100)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii, zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z.
103)
Zákon č. 238/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.
104)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
105)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení zákona č. 140/1998 Z. z.
106)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy v znení neskorších predpisov.
107)
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiach (katastrálny zákon).
109)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
110)
Napríklad zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 159/1973 Zb. o ochrane označení pôvodu výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon č. 529/1991 Zb. o ochrane topografií polovodičových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z.
111)
Zákon č. 383/1997 Z. z.
112)
Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov.Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
113)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
114)
115)
116)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
117)
Zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
117a)
§ 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
118)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
119)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
120)
121)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
122)
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie v znení opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 24/1996 Z. z.
123)
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
124)
§ 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
125)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
126)
129)
§ 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
130)
§ 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.
131)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1995 Z. z.
133)
§ 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
*)
Položka – označuje číslo odpisovej skupiny (1 až 5) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine.
**)
KP – kód klasifikácie produkcie vyhlásenej Opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z. rozhodujúci na zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny. Ak pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, rozhodujúci je kód KP.
***)
Názov – obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov prevažne s použitím textácie KP, resp. textácie KS.
****)
KS – kód klasifikácie stavieb vyhlásený Opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb (namiesto doteraz platnej JKSO).
*****)
Súčasťou stavby je zariadenie tvoriace technické vybavenie stavby, ktoré zabezpečuje jej prevádzkovú funkciu alebo účel, na ktorý bola stavba zhotovená; súčasťou stavby je toto zariadenie odo dňa jeho pevného zabudovania do stavby.