Zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov 1999

Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Občan osvedčuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,⁶) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu.⁹)

Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o prijatie do štátnej služby colníkov môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.

V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:

Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby colníka.

Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerku fyzickej zdatnosti nevykonajú občania, ktorí dosiahli 50. rok veku u mužov a 40. rok veku u žien, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzkošpecializovaní odborníci.

Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.

Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať

Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo štátny sviatok,¹⁰) považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.

Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.

Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,¹¹) sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.

Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť colníka k colnej správe.

Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.

Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.

Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Colníkovi patrí hodnosť.

Pre colníkov v služobnom pomere sú tieto hodnosti a doba výsluhy rokov v hodnosti:

Pre hodnosti colný nadpráporčík, vyšší colný radca a hlavný colný radca sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby

Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti colného strážmajstra.

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného asistenta.

Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného kontrolóra. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti hlavného colného kontrolóra alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti

Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

Colník v prvej skupine hodností má nárok na povýšenie do

Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 2 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti hlavného colného kontrolóra; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2 písm. a).

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú

Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva predpoklady.

Ministerstvo v systemizácii podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.

Do 1., 2. a 3. skupiny hodností s výnimkou hodnosti hlavného colného radcu vymenúvajú a povyšujú colníkov nadriadení; do hodnosti hlavného colného radcu vymenúva colníkov minister.

Minister môže povýšiť in memoriam colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, do hodnosti

Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Hodnosť prepožičiava colníkovi nadriadený. Hodnosť hlavného colného radcu prepožičiava minister.

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

V hodnotiacej časti sa posudzujú

Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

V priebehu stálej štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredný nadriadený, ktorý musí hodnoteného poznať z jeho práce aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý colníka ustanovuje do funkcie.

Ak bezprostredne nadriadený nepozná colníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorá colníka ustanovuje do funkcie.

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť colníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak colník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

K návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu, alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu.

Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality colníka, môže nadriadený, ktorý colníka ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením,

Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

Colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia.

Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „generálny riaditeľ“) vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.

Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a nebola vytvorená nová funkcia alebo došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti.

Colník v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).

Colník v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) až f).

Colník v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).

Colník v stálej štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.

Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.

Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.

Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.

Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.

Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.

Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.

Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

Colník v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, môže byť písomne poverený na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, zastupovaním nadriadeného počas jeho dlhšie trvajúcej neprítomnosti.

Za dlhšie trvajúcu neprítomnosť v štátnej službe sa považuje doba dlhšia ako štyri týždne.

Zastupovaním nemožno poveriť colníka, ktorému táto povinnosť vyplýva z jeho funkcie.

Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.

Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.

Ustanovujú sa tieto zálohy:

Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.

Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v súlade s § 33 ods. 1.

Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Do zálohy pre študujúcich colníkov sa zaradí colník vyslaný na denné štúdium.

Za denné štúdium sa nepovažuje účasť v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze. Účasť v týchto kurzoch sa považuje za výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.

Pri zaradení do zálohy pre študujúcich colníkov sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade a má nárok na 80 % služobného platu.

Colník sa zaradí do zálohy dňom, ktorý predchádza dňu nástupu do školy a končí sa dňom skončenia alebo prerušenia štúdia.

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe, ak

Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník nárok na 80 % služobného platu.

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.

Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 3 má colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.¹²) Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % služobného platu.

Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,

Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie

Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

Výkonu štátnej služby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.

Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.¹²) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.

Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.

Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať službu, ako aj služobné zákroky v službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.

Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi v hodnosti colného strážmajstra, colného asistenta alebo hlavného colného radcu.

Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.

Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.¹⁶)

Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.

Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.

Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.

Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.

Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.

Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.

Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.

Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.

Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje colníkovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.

Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred colníkmi rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.

Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.

Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.

Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o dva týždne colníkovi, ktorý na základe rozhodnutia lekárskej komisie využije aspoň dva týždne základnej výmery dovolenky na kúpeľnú liečbu; táto podmienka neplatí, ak sa v tom istom kalendárnom roku colníkovi poskytla preventívna rehabilitácia podľa § 137.

Základná výmera dovolenky sa nepredlžuje, ak colník poruší liečebný režim počas kúpeľnej liečby.

Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roku vykonával štátnu službu.

Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu pomerná časť dovolenky.

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že colník vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.

Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.

Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 66. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.

Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky sa musí colníkovi oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka sa táto lehota môže skrátiť.

Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku. Nadriadený je však povinný určiť colníkovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak vznikol nárok na čerpanie dovolenky.

Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník uznaný dočasne neschopným štátnej služby pre chorobu alebo úraz a ani počas rodičovskej dovolenky. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nadriadený môže určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.

Ak dovolenku čerpá colník s nerovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, koľko by ich pripadlo na dovolenku, ktorú by čerpal colník s rovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; colník má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.

Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.

Ak v čase dovolenky pripadne štátny sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.

Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.

Ak si colník nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť, má nárok na náhradu vo výške služobného platu, ktorý zodpovedá času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky v prípade, ak dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roku.

Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.

Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych dní, počas ktorých colník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 70 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

Za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu sa považuje služba colníka, ktorý

Colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odseku 1, na osobitne určených miestach podľa rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia¹⁷) patrí dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.

Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby colníka.

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je colník povinný preukázať.

Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.

Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena orgánu územnej samosprávy.

O výkon občianskych povinností ide najmä

Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na činnosti

Ak colník nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť colníkovi v rozsahu a za podmienok

Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe colníkovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak je colník povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.

Colníkovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok

Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne colníkovi, ktorý bol na štúdium pri výkone štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch, alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež colníkovi pri rigoróznych skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.

Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.

Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne colníkovi ďalšie služobné voľno v nevyhnutnom rozsahu s nárokom na služobný plat.

Colníčke alebo osamelému colníkovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.

Služobné voľno

Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky a rigoróznej skúšky.

Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v čase, keď colník čerpá služobné voľno.

Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby colníka.

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytne colníkovi na dobu, počas ktorej sa mu poskytuje peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok podľa osobitných predpisov.¹⁸)

Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa colníkovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas aj z dôvodu

Colníkovi sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky v štátnej službe s výnimkou dôležitých osobných prekážok v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby.

Colníkovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.

Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované colníkom v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.

Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí

V prípade povolania colníka do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí colníkovi

Na účely tohto zákona sa cesty colníka, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.

Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí colníkovi stravné v tomto dni vo výške ustanovenej v osobitnom predpise.²⁴)

Ak má colník na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o 30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do 50 halierov smerom nadol a od 50 halierov vrátane smerom nahor.

Ak sa colník vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.

Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej doby trvania služobnej cesty.

Ak je colník vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.

Colníkovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.

Nadriadený môže na základe žiadosti colníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 34 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby a žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov.

Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat colníka do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.

Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria colníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.

Colníkovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí

Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa colník presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.

Ak ide o presťahovanie colníka, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.

Ak sa nadriadený s colníkom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu²⁵) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.

Náhrada výdavkov za pohonné látky colníkovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.²⁶)

Nadriadený môže s colníkom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.

Colníkovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.

Colníkovi študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.

Počas pobytu v kurze patrí colníkovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za dva týždne, slobodnému raz za mesiac.

Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí colníkovi až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, výdavok za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.

Colníkovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh colnej správy do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.

Colníkovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a na účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 colníkovi nepatrí.

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí colníkovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.

Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch patria colníkovi náhrady ako pri služobnej ceste.

Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce náhrady podľa odseku 1 colníkovi nepatria.

Pri poskytovaní náhrad pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 36 ods. 4 sa postupuje podľa § 103, 104 a 107, ak tento zákon neustanovuje inak.

Colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada colníkovi nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.

Ak sa colník s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí colníkovi náhrada výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie § 103 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny colníka vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.

Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene podľa osobitného predpisu.²⁷)

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 50 %, najmenej 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.

Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.

Ak má colník na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % zo stravného ustanoveného podľa odsekov 1až 3.

Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, patrí colníkovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.

Za každý deň zahraničnej služobnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, môže nadriadený colníkovi popri preukázaných potrebných vedľajších výdavkoch podľa § 103 ods. 1 písm. d) poskytovať vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 114 ods. 1.

Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 107 patrí colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený písomne nedohodne s colníkom na dlhšej vzdialenosti.

Pri zahraničnej služobnej ceste patrí colníkovi za čas služobnej cesty na území Sovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 103 ods. 1.

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok a skončenie služobnej cesty.

Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie cestovných výdavkov na stravné za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.

Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby colníka do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť uhrádza služobný úrad.

Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je colník vysielaný, výšku stravného poskytovaného colníkovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 114.

Colníkovi vyslanému na štúdium do školy alebo kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 103 ods. 1 písm. e) a § 115.

Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí trvajúcom menej ako desať mesiacov ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej republiky nepatrí.

Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe, patrí colníkovi okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítavajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí colníkovi stravné podľa odseku 1.

Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.

Colník má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí colníkovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.

Pri vzniku služobného pomeru patria colníkovi tieto naturálne náležitosti:

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi a colníčke na obnovu naturálnych náležitostí každý rok peňažný príspevok vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí.

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.

Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria colníkovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 4.

Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.

Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), v ktorom je colník zaradený do výkonu štátnej služby. Pre colníkov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.

Miestom pobytu je miesto, kde sa colník nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.

Rodinou colníka je jeho manžel alebo manželka, osoby sebe navzájom blízke,¹¹) vlastné deti, osvojenci, deti zverené colníkovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s colníkom, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Za ženatého colníka sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovelý colník, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.

Ak colníkovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.

Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 36 ods. 2 a 5.

Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 103, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.

Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.

Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.

Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.

Na zmenu osobného stavu colníka, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.

Služobný úrad je povinný najmä

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.

Odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby a nad požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu.²⁸)

Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.

Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.

Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.

Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.

Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná; to platí rovnako o colníčke do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve.³²)

Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu, len s jej súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke rodičovská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj colníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa matka nemôže alebo podľa lekárskeho posudku nesmie o dieťa starať pre vážne ochorenie.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke alebo colníkovi, ak o to písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do piatich rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, až do siedmich rokov dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti s mimoriadnou starostlivosťou alebo osobitne náročnou mimoriadnou starostlivosťou o dieťa patrí len jednému colníkovi.

Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného predpisu³³) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 193. Počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.³⁴)

Rodičovskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ak colníčka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí rodičovská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.

Rodičovská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Rodičovská dovolenka patrí aj colníčke, ktorá prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke podľa odseku 1 odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu 22 týždňov, a ak colníčka prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, po dobu 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov. Ďalšia rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, keď dieťa dosiahne päť rokov.

Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a colníčka zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestala z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne päť rokov, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, do siedmich rokov dieťaťa.

Colníčke rodičovská dovolenka nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke rodičovská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na rodičovskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

Ak colníčka požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný jej žiadosti vyhovieť.

Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.

Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Ustanovenia § 139, 141 až 146 sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 155 a 156.

Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je

Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.

Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.

Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.

Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená

Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery colníka.

Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa § 157 ods. 3 písm. b).

Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.

Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.

V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.

Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.

Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku tejto náhrady vyšší nadriadený.

Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 155 a 156.

Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.

Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.

Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť

Náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu so zárobkom po služobnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu a s výsluhovým príspevkom sa rovnala jeho služobnému platu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania; pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí colníkovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.

Náhrada za stratu na služobnom plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pri prevedení alebo pri preložení následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania patrí vo výške rozdielu medzi výškou služobného príjmu pred prevedením alebo pred preložením a výškou služobného príjmu po prevedení alebo po preložení.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.³⁶)

Colník, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom, pri služobnom zákroku, pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným rovnako nebezpečným materiálom, alebo za iných rovnako nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej šesťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a najviac tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.

Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí colníkovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky šesťdesiatnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej šesťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a najviac tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede patrí za podmienok ustanovených v odseku 1 aj colníkovi, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

Ak colník následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, služobný úrad je povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočítava pohrebné poskytnuté podľa osobitných predpisov.³⁷)

Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie.

Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť sumu 25 000 Sk.

Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe sebe navzájom blízkej,¹¹) deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomrelého odkázané výživou.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného platu zomrelého. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške dvanásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške dvanásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede priznať rodičom zomrelého colníka.

Ak colník následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo za zvlášť nebezpečných podmienok, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede. Rodičom zomrelého možno v odôvodnených prípadoch priznať zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške pätnásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.

Náhrada vecnej škody patrí dedičom colníka.

Služobný úrad môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, alebo prípadne rodičom zomrelého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo za chorobu z povolania nezodpovedá.

Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri

Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní náhrady za bolesť, môže zmierniť minister.

Podrobnosti určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.

Ak nastali zmeny vo vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobe náhrady za stratu na služobnom plate patriacej colníkovi po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu vzniknutú služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.³⁸)

Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.

Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.

Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,³⁰) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo vopred dohodnuté inak.

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.

Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak

Colník zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.

O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení colníkovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz.

Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.

Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. d) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.

Ak bol colník prepustený z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. d) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,

Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c), e) až g).

Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia colníkovi, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je neplatné.

Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.

Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.

Ak nastane v čase od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa zastaví, ak ide o návrh na prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.

Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.

Ak oznámi colník najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.

Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.

Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.

Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 180.

Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.

Pri skončení služobného pomeru je nadriadený povinný vydať colníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.³⁹)

Nárok na príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.

Ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.

Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.

Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži.

Ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom alebo vo vyššej sume, colník je povinný tento preplatok vrátiť, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví, zníži alebo zvýši.

Nárok na príplatok sa uplynutím času nepremlčuje.

Nárok na výplatu príplatku alebo na jeho časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.

Príplatok sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným platom.

Príplatok nepodlieha dani z príjmu zo závislej činnosti.

Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na colníka a jeho rodinných príslušníkov.¹¹)

Z výsluhového zabezpečenia patria colníkovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky:

Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a od výšky priznaného služobného platu, ktorý colník dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na dávku.

Colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením podľa § 182 alebo prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. a), b) alebo c), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Základná výška odchodného je posledný priznaný služobný plat, ktorý sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok štátnej služby o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac na desaťnásobok tohto základu.

Z odchodného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky.

Ak bolo colníkovi v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch vyplatené odchodné, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru.

Ak sa služobný pomer skončí úmrtím colníka, patrí pozostalým úmrtné.

Pozostalému manželovi s nárokom na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok patrí úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by colník v dobe úmrtia mal nárok. Každému pozostalému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomrelom patrí úmrtné vo výške základu pre výpočet dávky.

Ak colník nespĺňal ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške základu pre výpočet dávky.

Na účely tohto zákona sa za pozostalých považuje manžel, manželka a nezaopatrené deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ak nie je pozostalý manžel, poskytuje sa úmrtné, ktoré by mu inak patrilo, pozostalým deťom s nárokom na sirotský dôchodok, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.

Ak nie je pozostalý manžel ani pozostalé deti podľa odsekov 2 až 5, majú rodičia a deti colníka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by inak mal nárok pozostalý manžel.

Ak nie sú pozostalí podľa odsekov 2 až 6, možno v odôvodnených prípadoch priznať úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, aj iným osobám, ktoré zomrelého vychovávali alebo sa o neho pred úmrtím starali, a to každej osobe rovnakým dielom.

Nárok na úmrtné môže byť pozostalému odopretý v prípadoch, keď sa pozostalý dopustil úmyselného trestného činu alebo zavrhnutiahodného konania proti colníkovi.

Výška úmrtného sa každému pozostalému zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Z úmrtného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možné započítanie pohľadávky.

Výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len „oprávnený“)

Príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.

Príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. g) sa vypláca, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Príspevok patrí oprávnenému vo výške

Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa odseku 1 písm. d) zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky.

Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení⁴⁰) a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.

Príspevok sa nekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok.

Nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona, alebo pri prijatí oprávneného do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.

Ak bude oprávnený opätovne prijatý do služobného pomeru a ten sa zruší v skúšobnej dobe, predchádzajúci nárok na príspevok na základe žiadosti oprávneného sa opätovne prizná a vyplatí vo výške stanovenej pred zastavením.

Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia.⁴¹)

Výplatu príspevku, dodatočné priznanie príspevku, zmeny vo výške, zánik nároku na príspevok a jeho výplatu, termín a spôsob pre výplatu príspevku, zaokrúhľovanie výšky príspevku, prechod nárokov pri úmrtí oprávneného, vrátenie neprávom vyplatených súm, postúpenie a zrážky z príspevku, povinnosti oprávneného a doručovanie písomností upravuje osobitný predpis.⁴⁰)

Príspevok sa nevypláca, ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca peňažná pomoc v materstve alebo nemocenské, na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru alebo na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru v ochrannej lehote. Príspevok sa vypláca odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia týchto dávok.

Dohody o zrážkach z príspevku sa uzavrú aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.

Colníkovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku.

Prídavok k dôchodku patrí k dôchodku

Prídavok k dôchodku patrí po zomrelom colníkovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku

Poberateľovi vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku patrí prídavok k dôchodku vo výške 60 %, poberateľovi sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa vo výške 50 % a poberateľovi sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa vo výške 30 % z prídavku k dôchodku zomrelého.

Prídavok k dôchodku patrí za každý skončený rok trvania služobného pomeru započítaného podľa § 208 vo výške

Ak colník skončil služobný pomer pred vznikom nároku na výplatu prídavku k dôchodku, vymeria sa mu prídavok k dôchodku podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zo základu pre výpočet dávky. Základ pre výpočet dávky sa zvyšuje za každý rok od skončenia služobného pomeru až do dňa priznania prídavku k dôchodku. Za prvý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento. Za druhý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento zo zvýšeného základu pre výpočet dávky podľa predchádzajúcej vety. Rovnako sa postupuje pri zvýšení základu pre výpočet dávky za tretí rok a ďalšie roky až do dňa priznania prídavku k dôchodku.

Priznaný prídavok k dôchodku sa zvyšuje o rovnaké percentá zvýšenia dôchodkov ustanovené podľa osobitného predpisu.⁴²) Zvýšenie prídavku k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie k dôchodku podľa osobitného predpisu.⁴²)

Výška prídavku k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Prídavok k dôchodku nepodlieha kráteniu pri súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti a jeho výplata sa zastavuje dňom, keď sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, keď zaniká nárok na takýto dôchodok.

Ak zanikol nárok na invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.

Ak zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.

Dohody o zrážkach z prídavku k dôchodku sa uzavrú aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.

Na prídavok k dôchodku sa rovnako vzťahuje ustanovenie § 204 ods. 3.

Dobou trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku týchto dávok, sa rozumie doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 písm. a) až c), e) a f).

Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, ktorá bola započítaná podľa doterajších predpisov.

Pre nárok na príspevok podľa odseku 1 a na jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.

Základom pre výpočet odchodného, úmrtného, príspevku a prídavku k dôchodku je posledný priznaný služobný plat pred skončením služobného pomeru. Ak je to pre colníka výhodnejšie, základom pre výpočet je priemerný priznaný služobný plat za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru alebo priemerný priznaný služobný plat v zárobkovo najlepšom kalendárnom roku za posledných desať rokov pred skončením služobného pomeru.

Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na dôchodkové zabezpečenie colníka sa vzťahuje osobitný predpis.⁴⁰)

O dávkach dôchodkového zabezpečenia, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia colníka podľa osobitného predpisu, rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia.

Colníkom, dôchodcom, ich manželom a deťom, ako aj osobám sebe navzájom blízkym môžu sa poskytnúť rekreačné pobyty v rekreačných zariadeniach colnej správy, a to vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých alebo detskej rekreácie.

Dávky nemocenského poistenia podľa § 191 priznáva, vypláca, zastavuje a odníma služobný úrad, ktorý vypláca alebo naposledy vyplácal služobný príjem.

Služby podľa § 211 poskytuje služobný úrad.

Dávky výsluhového zabezpečenia s výnimkou odchodného a úmrtného priznáva, vypláca, zastavuje a odníma Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“).

Odchodné a úmrtné priznáva a vypláca služobný úrad.

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby vykonávajú príslušné lekárske komisie.

Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.

Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí príslušná lekárska komisia zabezpečiť posúdenie jeho zdravotného stavu v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia.

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa colník v prípravnej štátnej službe a colník v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Colník v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za colníka v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov príslušné odborové orgány.

Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. b).

Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.

Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.

Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.

Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. b), c), f) a g).

Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas služobnému orgánu podľa odseku 2, je rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára neplatné.

Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom

Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene colnej správy príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.

Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁴³)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.

Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.

Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu colník.

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť colník.

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.

Uspokojením právo zanikne.

Práva musia byť uspokojené riadne a včas.

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené okamihom doručenia plnenia.

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo inak nie je prítomný.

Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.

Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť celkom, služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú do výšky zodpovedajúcej trojnásobku služobného platu zo služobného pomeru, prechádzajú postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky.

Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.

Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je neplatné. Splnomocnenie zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.

Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.

Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi vyhlásením alebo doručením.

Rozhodnutie oznamuje colníkovi vyhlásením spravidla ústne oprávnený orgán.

Rozhodnutie o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich opisu. Doručuje sa do vlastných rúk colníka na služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno opis rozhodnutia doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo colník alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte nebola vyzdvihnutá, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia, ak colník alebo pozostalý svojím konaním jej doručenie zmaril.

Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb 1/165 služobného platu.