Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti 1994

193/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 05.08.1994 do 31.08.1994
193
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 1. júla 1994
o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ÚČEL PRÍDAVKOV NA DETI A PRÍPLATKU K PRÍDAVKOM NA DETI

§1
Prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti poskytuje štát rodinám ako štátne sociálne dávky na výchovu a výživu nezaopatrených detí.

DRUHÁ ČASŤ | PRÍDAVKY NA DETI

§2 Oprávnená osoba
(1)
Nárok na prídavky na deti má oprávnená osoba.
(2)
Oprávnenou osobou na účely tohto zákona je
a)
rodič nezaopatreného dieťaťa, alebo
b)
osoba, ktorá prevzala nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,1) alebo
c)
plnoleté2) nezaopatrené dieťa, ak niet osoby uvedenej v písmenách a) alebo b),
ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
(3)
Ak je viac oprávnených osôb, patria prídavky na deti len jednej z nich.
§3 Podmienky nároku
(1)
Podmienky nároku na prídavky na deti sú
a)
starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak nejde o prípady uvedené v § 2 ods. 2 písm. c),
b)
trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky; ak ide o oprávnenú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, vyžaduje sa, aby v čase posudzovania nároku mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej jeden rok,
c)
trvalý pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky,
d)
príjem neprevyšujúci určenú sumu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Nárok na prídavky na deti nevzniká
a)
pri prechodnom pobyte oprávnenej osoby v cudzine trvajúcom dlhšie ako jeden rok, alebo
b)
pri prechodnom pobyte nezaopatreného dieťaťa v cudzine trvajúcom dlhšie ako jeden rok s výnimkou liečenia alebo plnenia povinnej školskej dochádzky alebo sústavnej prípravy na povolanie, alebo
c)
pri umiestnení nezaopatreného dieťaťa v zariadení s celoročným pobytom s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia liečenie, plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie.
§4 Nezaopatrenosť dieťaťa
(1)
Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,3) najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov, ak
a)
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo
b)
sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo
c)
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo byť zamestnané.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie4) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,5) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(3)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.6)
(4)
Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj dochádzka do desiateho ročníka špeciálnej základnej školy, osobitnej školy alebo pomocnej školy.7)
(5)
Zamestnaním na účely tohto zákona sa rozumie zamestnanie vymedzené osobitnými predpismi.8)
§5 Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách9) s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.
(2)
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj
a)
doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia a doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, ak dieťa pred uplynutím týchto dôb nevstúpilo do zamestnania8) s výnimkou príležitostného zamestnania10) alebo nebolo zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
c)
iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
(4)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa však nepovažuje doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.
(5)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj štúdium popri zamestnaní, ak žiak (študent) nie je v tomto čase zamestnaný s výnimkou príležitostného zamestnania.10)
§6 Výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmu
(1)
Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom jedenapolnásobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť (ďalej len „životné minimum“) vypočítanej podľa osobitného predpisu11) je jedna polovica sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.11)
(2)
Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb prevyšujúcom jedenapolnásobok a neprevyšujúcom dvojnásobok životného minima vypočítaného podľa osobitného predpisu11) je jedna tretina sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.11)
(3)
Sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti, a zaokrúhľujú sa na desiatky korún smerom nahor.
(4)
Ak je v rodine nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma vypočítaná podľa odseku 1 alebo 2 o sumu potrebnú na výživu a ostatné základné osobné potreby tohto dieťaťa ustanovenú osobitným predpisom.11) To platí aj vtedy, ak sa zohľadňuje na nárok na prídavky na deti len príjem nezaopatreného dieťaťa.
§7 Spôsob zisťovania príjmu
(1)
Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje podľa osobitného predpisu.13) Prídavky na deti a dávky sociálnej starostlivosti sa do príjmu nezapočítavajú.
(2)
Príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na prídavky na deti.
(3)
Ak ide o spoločne posudzovanú osobu, ktorá si môže uplatniť nárok na prídavky na deti podľa § 2 ods. 2 písm. a), ktorá sa stane v čase posudzovania alebo trvania nároku na prídavky na deti poberateľkou starobného alebo invalidného dôchodku, za jej príjem sa považuje suma rovnajúca sa vyplácanému dôchodku. Podmienkou je, že táto osoba v čase poberania prídavkov na deti nevstúpi do zamestnania, ani nevykonáva inú zárobkovú činnosť.
(4)
Kalendárnym rokom, za ktorý sa zisťuje príjem, je kalendárny rok, ktorý predchádza roku, v ktorom sa posudzuje nárok na prídavky na deti. Tento príjem sa zisťuje vždy v júli bežného roka a platí pri posudzovaní nároku na prídavky až do konca júna nasledujúceho roka.
(5)
Ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, za jeho príjem sa považuje pomerná časť príjmu vypočítaná zo súčtu jeho vlastného príjmu a z príjmu jeho manžela.
(6)
Podrobnosti o spôsobe zisťovania príjmu oprávnenej osoby ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
§8 Okruh spoločne posudzovaných osôb na účely zisťovania príjmu
(1)
Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje rodič, jeho manžel, ak s ním žije v domácnosti14) a ich nezaopatrené deti; to platí aj vtedy, ak nezaopatrené dieťa uzavrelo manželstvo.
(2)
Ak je oprávnenou osobou osoba uvedená v § 2 písm. b) alebo c), zohľadnuje sa na nárok na prídavky na deti len príjem nezoapatreného dieťaťa, ktorý však nesmie prevýšiť sumu vypočítanú podľa § 6.
§9 Uplatnenie nároku
(1)
Nárok na prídavky na deti uplatňuje oprávnená osoba podaním žiadosti
a)
u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie (zabezpečenie),
b)
v regionálnej národnej poisťovni príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia,
c)
na obvodnom úrade práce podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je uchádzačom o zamestnanie, ktorému vznikol nárok na hmotné zabezpečenie a nie je poberateľom dávok sociálnej starostlivosti,
d)
v ostatných prípadoch na obvodnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu.
(2)
Ak je na uplatnenie nároku na prídavky na deti vecne príslušných viac subjektov, uplatní sa nárok u subjektov podľa poradia, v akom sú uvedené v odseku 1.
(3)
Ak nemocenské poistenie (zabezpečenie) oprávnenej osoby vykonáva viac subjektov, nárok na prídavky na deti sa uplatní u toho subjektu, u ktorého je oprávnená osoba zúčastnená na nemocenskom poistení z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
(4)
Ak oprávnená osoba vykonáva viac zamestnaní v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ktoré zakladajú účasť na nemocenskom poistení, rozhodne sa sama, u ktorého subjektu si uplatní nárok na prídavky na deti.
(5)
Ak nárok na prídavky na deti môžu uplatniť obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa a nedohodnú sa na tom, ktorý z nich si uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti má matka nezaopatreného dieťaťa.
(6)
Subjekty, u ktorých sa uplatňuje nárok na prídavky na deti podľa odseku 1, sú súčasne aj platiteľmi prídavkov na deti (ďalej len „platiteľ“).
§10 Rozhodovanie o nároku
(1)
Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, platiteľ jej ich poskytne.
(2)
Ak platiteľ prídavkov na deti má pochybnosti o tom, či oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, prídavky na deti jej nevyplatí a oznámi jej písomne dôvody ich neposkytnutia.
(3)
Ak oprávnená osoba s postupom platiteľa nesúhlasí, požiada ho, aby postúpil jej žiadosť na rozhodnutie príslušnému orgánu. Platiteľ je povinný požiadavke oprávnenej osoby vyhovieť bez zbytočného odkladu.
(4)
Príslušným orgánom na rozhodovanie v prípadoch uvedených v odseku 3
a)
v prvom stupni je
1.
regionálna národná poisťovňa, ak ide o nárok na prídavky na deti uplatňovaný u platiteľa uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) a b), ak oprávnenými osobami nie sú vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby,
2.
ak sú oprávnenými osobami vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, orgán, ktorý rozhoduje o ich nemocenskom zabezpečení,
3.
obvodný úrad práce príslušný na uplatnenie nároku na prídavky na deti v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písm. c),
4.
v ostatných prípadoch obvodný úrad príslušný na uplatnenie nároku na prídavky na deti v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písm. d) a
b)
v druhom stupni
1.
Národná poisťovňa, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 1,
2.
orgán, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení osôb uvedených v písmene a) č. 2 v druhom stupni,
3.
okresný úrad práce, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 3,
4.
okresný úrad, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 4.
§11 Povinnosti oprávnenej osoby
(1)
Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavky na deti, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, výšku a výplatu prídavkov na deti. Je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť aj zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach platiteľovi prídavkov na deti.
(2)
Oprávnená osoba je povinná použiť prídavky na deti na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa.
Odňatie a zastavenie výplaty a vrátenie prídavkov na deti, úprava ich výšky
§12
(1)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na prídavky na deti, ich výšku alebo výplatu, prídavky na deti sa odnímu, ich výška sa upraví alebo ich výplata sa zastaví alebo obnoví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.
(2)
Ak prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, hoci si oprávnená osoba splnila povinnosti ustanovené týmto zákonom, odnímu sa alebo ich výška sa upraví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje za kalendárnym mesiacom, za ktorý sa už vyplatili.
(3)
Ak oprávnená osoba nesplnila povinnosti ustanovené týmto zákonom a z tohto dôvodu prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinná vrátiť ich v rozsahu, v ktorom boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške. Nárok na vrátenie prídavkov na deti poskytnutých neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na rozhodovanie o ich vrátení túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa výplaty prídavkov na deti.
(4)
O odňatí prídavkov na deti, o úprave ich výšky, a o zastavení alebo obnovení ich výplaty a o ich vrátení rozhoduje orgán príslušný na rozhodovanie uvedený v § 10.
§13
Ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť sumy neprávom prijaté, môžu sa zraziť aj z bežne vyplácaných alebo neskôr priznaných prídavkov na deti alebo zo mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu15) alebo z náhrad16) z týchto plnení a z odmien za pracovnú pohotovosť alebo z dôchodku z dôchodkového zabezpečenia; sumy, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré sa nesmú povinnému zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ustanovuje osobitný predpis.17)
§14
(1)
Ak sa prídavky na deti nevyužívajú na účel, na ktorý sú určené, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne, aby sa ich výplata oprávnenej osobe zastavila a aby sa poukazovali
a)
ďalšej oprávnenej osobe, alebo
b)
obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt.
(2)
Ak odpadnú dôvody na zastavenie výplaty prídavkov na deti oprávnenej osobe, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne o obnovení ich výplaty oprávnenej osobe.
(3)
Ak sa prídavky na deti vyplácajú ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, ustanovenia o povinnostiach oprávnenej osoby sa na tento subjekt vzťahujú primerane.
§15 Výplata dávok
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú mesačne pozadu.
(2)
Prídavky na deti sa poskytujú za celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
(3)
Prídavky na deti sa nevyplácajú do cudziny. V prípade pobytu oprávnenej osoby v cudzine platiteľ dohodne s oprávnenou osobou spôsob poukazovania prídavkov na deti.
§16
Pri rozhodovaní o nároku na prídavky na deti a o nároku na príplatok k prídavkom na deti sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.18)
§17
Prídavky na deti nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,19) ak tento zákon neustanovuje inak.
§18 Zánik nároku
Nárok na prídavky na deti za kalendárny mesiac zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavky na deti patrili. Pri opätovnom posudzovaní nároku na prídavky na deti sa zisťuje príjem spoločne posudzovaných osôb spôsobom ustanoveným v § 7 a 8.

TRETIA ČASŤ | PRÍPLATOK K PRÍDAVKOM NA DETI

§19
(1)
Nárok na príplatok k prídavkom na deti má oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky na nárok na prídavky na deti podľa tohto zákona a ktorá má v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.
(2)
Výška príplatku k prídavkom na deti je
a)
600 Sk mesačne, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť,
b)
1 000 Sk mesačne, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.
§20
(1)
Príplatok k prídavkom na deti sa vypláca spolu s prídavkami na deti.
(2)
Na uplatnenie nároku na príplatok k prídavkom na deti rozhodovanie o ňom a na jeho poskytovanie vrátane jeho odňatia, úpravy výšky, zastavenia alebo obnovenia výplaty a jeho vrátenia sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prídavkoch na deti.

ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA

§21 Spoločné ustanovenie
Orgány sociálneho zabezpečenia20) a ďalšie subjekty, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti navzájom spolupracujú a poskytujú si v rozsahu svojej pôsobnosti informácie o rozhodujúcich skutočnostiach pre vznik a trvanie nároku na tieto dávky a ich výšku.
§22 Pokuty
(1)
Príslušný orgán podľa § 10 tohto zákona môže subjektu, ktorý nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk. Pri opätovnom nesplnení alebo porušení povinností, za ktorých nedodržanie už bola pokuta uložená, až do výšky 50 000 Sk za každé jednotlivé nesplnenie alebo porušenie povinností.
(2)
Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o nesplnení alebo porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa nesplnenia alebo porušenia týchto povinností.
(3)
Pokutu nemožno uložiť, ak bola uložená za to isté nesplnenie alebo porušenie povinností iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.21)
(4)
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
Prechodné ustanovenia
§23
Pri zisťovaní príjmu za kalendárny rok 1993 a 1994 sa na štátny vyrovnávací príspevok neprihliada.
§24
(1)
Prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti podľa tohto zákona sa poskytnú oprávnenej osobe, ktorá splnila podmienky na nárok na prídavky na deti, prvý raz v mesiaci októbri 1994 za mesiac september 1994.
(2)
Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 25 rokov veku a spĺňa ďalšie, týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali.
(3)
Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 26 rokov veku a spĺňa ďalšie týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali a podmienka neprekročenia veku bola do účinnosti tohto zákona splnená na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o odstránení tvrdosti zákona.22)
(4)
Ak sa do účinnosti tohto zákona vyplatilo v súlade s platnými právnymi predpismi za mesiac september 1994 výchovné k dôchodkom, nemá to vplyv na poskytnutie prídavkov na deti podľa tohto zákona; takto poskytnuté výchovné sa nevracia.
(5)
Ak sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, výchovné k dôchodkom a štátny vyrovnávací príspevok podľa osobitných predpisov23) po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak pred uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej lehoty ustanovenej osobitnými predpismi,23) posudzuje sa tento nárok podľa právnych predpisov platných v čase, za ktorý sa uplatňuje.

Čl. II

Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 11 sa vypúšťa písmeno c) a v bode 6 písm. b) za slovom „pohrebné“ sa čiarka nahrádza bodkou.
2.
V § 44 ods. 3 sa vypúšťa a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
3.
V § 45 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a prídavkov na deti“.
4.
V § 45 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a na prídavky na deti“.
5.
V § 48 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavky na deti“.
6.
V § 48 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.
7.
V § 57b ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.

Čl. III

Zákon č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení zákona č. 141/1965 Zb., zákona č. 116/1967 Zb., zákona č. 89/1968 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 121/1975 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 6 B sa vypúšťa písmeno d); v písmene c) sa za slovami „podpora pri narodení dieťaťa“ čiarka nahrádza bodkou.
2.
Piaty oddiel vrátane nadpisov sa vypúšťa.
3.
V § 100 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 3.

Čl. IV

Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády ČSSR č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády ČSSR č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
Tretia časť vrátane nadpisov sa vypúšťa.
2.
V § 32 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ a prídavky na deti“.
3.
V § 32 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odseku 1.
4.
V § 33 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.
5.
V § 34 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo o prídavkoch na deti“.
6.
V § 34 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a prídavky na deti“.

Čl. V

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 573/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 7 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
2.
V § 49 ods. 2 sa slová „do 26. roku veku“ nahrádzajú slovami „do dovŕšenia 25. rokov“.
3.
V § 49 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:
(3)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(4)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.7c)
Poznámky pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:
7a)
§ 7 a 8 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
7b)
§ 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
7c)
§ 21 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
4.
§ 71 sa vypúšťa.
5.
V § 101 ods. 1 druhá veta sa vypúšťa; v odseku 2 v prvej vete sa slová „s výnimkou výchovného“ vypúšťajú.
6.
V § 121 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) a b)“.
7.
V § 122 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) bod 1 až 7, písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) bod 1 až 7 a písm. b)“.

Čl. VI

Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 15 písm. a) bode 9 sa vypúšťajú slová „o výchovnom k nemu a o príplatku k výchovnému“.
2.
V § 16 písm. a) bode 2 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia,19)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19).
3.
V § 16 písm. a) bode 3 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia20)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20).
4.
V § 16 písm. b) bode 2 sa vypúšťajú slová „výchovného k dôchodkom a“.
5.
V § 16 písm. b) bode 3 sa vypúšťajú slová „príplatku k výchovnému k dôchodkom24)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 24).
6.
V § 24 písm. g) bode 1 sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 38).

Čl. VII

Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb. a v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z. sa mení takto:
§ 63 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 11) sa vypúšťa.

Čl. VIII

Zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 5 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „vrátane prídavkov na deti“.
2.
V § 5 ods. 1 písm. d) znie:
„d) prídavky na deti, rodičovský príspevok a ďalšie štátne sociálne dávky,“.
3.
§ 6 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 3) znie:
§ 6
Nezaopatrenosť dieťaťa sa posudzuje podľa osobitných predpisov.3)
Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
3) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.

Čl. IX

Zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa mení takto:
Článok V sa vypúšťa.

Čl. X

Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu sa mení takto:
§ 3 ods. 6 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7) sa vypúšťa.

Čl. XI

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov sa mení takto:
„§ 18 a 19 sa vypúšťajú.“.

Čl. XII

Zrušujú sa:
1.
zákon č. 117/1966 Zb. o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti v znení zákona č. 99/1972 Zb. a zákona č. 180/1990 Zb.,
2.
zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona č. 245/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z.,
3.
zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 222/1990 Zb. o určení štátneho orgánu, ktorý je príslušný na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku.

Čl. XIII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1994 okrem čl. I § 7 ods. 6, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.
1)
Napríklad § 45 Zákona o rodine.§ 46 Zákona o rodine a § 20 písm. a) č. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
3)
§ 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb.
4)
§ 7 a 8 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
5)
§ 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
6)
§ 21 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
7)
§ 29, 31 a 33 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb.
8)
Napríklad § 98 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 578/1991 Zb.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 29/1984 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 171/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 522/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
10)
§ 6 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z.
12)
§ 16 písm. a) č. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
13)
§ 5 zákona č. 463/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
17)
§ 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách).
18)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
20)
§ 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.
21)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 237/1993 Zb.
22)
§ 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.
23)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení neskorších predpisov.