Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov 2010

Znenie účinné: od 30.12.2010 do 30.04.2011 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
Porovnanie zmien počas roka:
511/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 30.12.2010 do 30.04.2011
511
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 30. septembra 1992
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje správu daní.
(2)
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon1) neustanovuje inak.
§1a Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňou daň podľa osobitných zákonov1) vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane,
b)
správcom dane
1.
daňový úrad1a) a obec,
2.
colný úrad podľa osobitného zákona,1b)
c)
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
d)
daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
e)
daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane,
f)
daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g)
daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok,
h)
daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky (§ 90),
i)
orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b) prvého bodu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) a správcovi dane podľa písmena b) druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky1c) (ďalej len „colné riaditeľstvo“),
j)
zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je
1.
daňové riaditeľstvo1d),
2.
colný úrad alebo colné riaditeľstvo1e) alebo
3.
obec1f).
k)
registračnou povinnosťou povinnosť daňového subjektu registrovať sa podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,6eb)
l)
oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.6eb)
§2 Základné zásady daňového konania
(1)
V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2)
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4)
Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
(5)
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7)
Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
§3 Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia6ec) a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom,2) inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.3)
(2)
U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje po prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.
(4)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava I, ak ide o daň, na správu ktorej sú príslušné daňové úrady.
(5)
Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice, riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej hranice, ak osobitný zákon4) neustanovuje inak.
(6)
Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.
(7)
Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
(8)
Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje k dobru. Táto organizačná jednotka má rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto zákona ako platiteľ dane.
(9)
Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len „banka") a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len „poisťovňa"), je miestne príslušný správca dane podľa osobitného zákona.4a)
(10)
Na určenie miestnej príslušnosti pri dani
a)
z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia,
b)
vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.
(11)
Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť medzi daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený; spory medzi daňovým úradom a colným úradom rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(12)
Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.
(13)
Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti, a to aj bez delegovania (§ 4), môže správca dane vykonať na základe písomného poverenia daňového riaditeľstva na účely dodržiavania osobitného predpisu,4aa) ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého nedošlo k zmene miestnej príslušnosti, podniká mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Rovnako bez delegovania môže správca dane vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a) a v súvislosti s výkonom správy daní podľa § 14c.
(14)
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ju ministerstvo.
§4 Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§5 Daňové subjekty
(1)
Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,1b) poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
(2)
Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
(3)
Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
(4)
Daňovým subjektom je aj iná osoba neuvedená v odsekoch 1 až 3, ak jej osobitný zákon upravujúci dane4) ukladá povinnosti alebo priznáva práva.
§6 Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1)
Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty.
(2)
Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.
(3)
Tretími osobami sú
a)
svedkovia,
b)
osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,
c)
znalci, audítori a tlmočníci,
d)
ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,
e)
správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,
f)
štátne orgány a obce,
g)
ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4)
Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento zákon. Účastníci daňového konania a tretie osoby sú povinné na požiadanie správcu dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
(5)
Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona prešla za daňového dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu14c) záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka (§ 73 ods. 7).
§7 Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.
(2)
Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec a ich potomkovia a ich manželia.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami,5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.5a)
§8 Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§9 Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom.6) Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(2)
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(3)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
(4)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu daňového subjektu.
(6)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
§10 Vylúčenie zo zastupovania
(1)
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
(2)
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie doručuje jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými prostriedkami (§ 17a).
§11 Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.
(3)
Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci, vrátane záverov prijatých pri pojednávaní.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá správca dane účastníkovi konania, s ktorým ústne pojednával.
(6)
Správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.
§12 Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.
§13 Lehoty
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným zákonom,1) určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.
(4)
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku5b) (ďalej len „pošta") alebo prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane, ktorým je obec. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň je podanie urobené v súlade s § 20 ods. 4.
(6)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§13a Predĺženie lehoty
(1)
Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred uplynutím lehoty podľa § 13 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu dobu, než o akú účastník konania žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie je prípustné.
(2)
Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom správca dane nemôže predĺžiť. Ak osobitný zákon ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť o dlhšiu dobu, než je ustanovená v tomto osobitnom zákone alebo o dlhšiu dobu, než o akú účastník konania žiada.
(3)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.
§13b Zmeškanie lehoty
(1)
Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty nemožno odpustiť.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný prostriedok.
§14 Miestne zisťovanie
(1)
Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.
(2)
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.
(3)
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných záznamov6ea), záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska, na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5)
Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.
(6)
Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.
(7)
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.
(8)
Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.
§14a Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1)
Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
(2)
Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(3)
Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca6f) neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a veci vrátane dopravného prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení veci a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených v odseku 1 v určenej lehote dopravný prostriedok vrátane prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5)
Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného prostriedku, zaplatí pokutu vo výške 50 % hodnoty prepravovaného tovaru alebo veci.
(6)
Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutého tovaru, veci a dopravného prostriedku.
(7)
Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci a dopravný prostriedok predať v dražbe6c). Ak je prepadnutý tovar alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru a veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 165,97 eura.
(8)
Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
(9)
Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci sa použije na
a)
náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b)
úhradu daní podľa § 58 ods. 5 písm. b) až g),
c)
úhradu daňových nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí.
(10)
Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci po použití podľa odseku 9 pripadne štátu.
(11)
Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru alebo veci (majetku štátu), ktoré nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takéhoto tovaru alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prepadnutý tovar alebo vec predávala,6g) prepravovala alebo skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia zápisnicu, ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane.
§14b
Obec alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva správu trhového miesta,9a) je povinná bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým je daňový úrad príslušný podľa trhového miesta, o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“).4aa) V informácii sa uvedie meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
§14c
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad (§ 3 ods. 13), môže zabezpečiť tovar podnikateľovi s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky,4aa) ktorý predáva tovar a nemá na predajnom mieste pokladnicu podľa osobitného predpisu.4aa) Správca dane, ktorým je daňový úrad (§ 3 ods. 13), zabezpečí tovar zahraničnej osobe,9b) ktorá predáva tovar na trhovom mieste,9a) ak nepreukáže správcovi dane, ktorým je daňový úrad,
a)
osvedčenie o registrácii pre daň podľa osobitného zákona,9b)
b)
zaplatenie preddavku na daň ako platiteľ dane podľa osobitného zákona.9c)
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, bezodkladne na trhovom mieste spíše so zahraničnou osobou podľa odseku 1 zápisnicu o zabezpečení tovaru, v ktorej uvedie dôvody zabezpečenia tovaru a lehotu v závislosti od druhu tovaru na dodatočné splnenie povinností podľa odseku 1 písm. a) a b). V tejto zápisnici je správca dane povinný poučiť zahraničnú osobu podľa odseku 1 o následkoch nesplnenia týchto povinností; na túto zápisnicu sa primerane vzťahuje § 11.
(3)
Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení tovaru odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je daňový úrad, vydá rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru. Rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať. Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení tovaru neodstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je daňový úrad, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru v prospech štátu; proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je právoplatné dňom jeho vydania, nemožno uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.
(4)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, zahraničnej osobe podľa odseku 1, ktorá odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá zabezpečený tovar, o čom spíše zápisnicu (§ 11). Uloženie pokuty podľa § 35 ods. 7 a vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.
(5)
Na náklady súvisiace so zabezpečením tovaru sa primerane použije § 14a ods. 1 a na prepadnutý tovar sa použije primerane § 14a ods. 6 až 11.
§15 Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona,6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.1b)
(2)
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.
(4)
Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.
(5)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a)
na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
d)
nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f)
vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(6)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a)
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d)
predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústné alebo písomné vysvetlenia,
e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f)
umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
(7)
Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.6ec)
(8)
Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(9)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
(10)
O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
(11)
Protokol musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
číslo konania,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,
d)
predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,
e)
meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f)
miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g)
súpis kontrolovaných dokladov,
h)
preukázané kontrolné zistenia,
i)
dátum vypracovania protokolu,
j)
dátum prerokovania protokolu,
k)
vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.
(12)
Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13)
Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
(14)
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona.6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.
(15)
Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef)
(16)
Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.
(17)
Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona,6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
(18)
Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
(19)
Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
§15a Predbežné opatrenia
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
(2)
Bezodkladne po začatí konania o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností doručí správca dane oznámenie o začatí takéhoto konania katastru nehnuteľností. Ak ide o veci a práva, ktoré sú evidované vo verejne prístupných registroch podľa osobitných predpisov, správca dane oznámi vznik a zánik predbežného opatrenia aj týmto registrom; právne úkony urobené po oznámení vzniku predbežného opatrenia v katastri, ktoré sú s ním v rozpore, sú neplatné až po tomto oznámení.
(3)
Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné.
(5)
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
(6)
Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa osobitného predpisu.6ga)
§15b Opakovaná daňová kontrola
(1)
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným hlásením,
b)
ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,6eb)
c)
na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
(2)
Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.
(3)
Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a)
preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b)
daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.6h)
§16 Dožiadanie
(1)
Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 3 ods. 11.
§17 Doručovanie
(1)
Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
(2)
Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(3)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(5)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6)
Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky, zdržuje v zahraničí, je povinný mať zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi správcovi dane.
(7)
Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zdržuje v zahraničí, doručujú sa písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi alebo zástupcovi (§ 9 ods. 1).
(8)
Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba, ktorá je oprávnená písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na adrese doručovania má sídlo, postupuje sa podľa odseku 3.
(9)
Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na prijímanie písomností.
(10)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31) alebo podľa osobitného zákona1b), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.
(11)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania alebo miesta, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, ak sa toto miesto líši od miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
(12)
Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je písomnosť oprávnená prijať i osoba, ktorá je oprávnená prijímať písomnosti za adresáta na pošte.
(13)
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa považuje za doručenie adresátovi.
§17a Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1)
Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj elektronickými prostriedkami za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.6aa)
(2)
Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto doručovanie, a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto oznámenie musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva, internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa považuje za doručenú v deň, keď správca dane prijme potvrdenie od daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným elektronickým podpisom.6aa) Takéto doručenie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
(4)
Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa odseku 3 do troch pracovných dní odo dňa odoslania písomnosti elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje za nedoručenú. V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na adresu na doručovanie poštou (§ 17).
§18
(1)
Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko v zahraničí a vykonáva v Slovenskej republike činnosť podliehajúcu dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v zahraničí je známe, doručujú sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť daňovému subjektu do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku.
(2)
Na doručovanie podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 17 a 17a.
§19 Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu pätnástich dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste jeho posledného pobytu. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§20 Začatie konania
(1)
Konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu príslušnému konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.
(2)
Daňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane priznania alebo hlásenia spôsobom podľa § 38 a plnia registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný zákon4) neustanovuje inak.
(3)
Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané písomne.
(4)
Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 8, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(5)
Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
(6)
Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.
(7)
Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na adresu elektronickej podateľne správcu dane. Adresu elektronickej podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom na oznamovanie informácií.
(8)
Na podania daňových subjektov urobené elektronickými prostriedkami, adresované správcovi dane, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17a. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva a na internetovej stránke colného riaditeľstva. O takomto postupe uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, na ktorú sa primerane vzťahuje § 11. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(9)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(10)
Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.
§21 Postúpenie
(1)
Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2)
Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená.
(3)
Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.
§22 Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
(2)
Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový subjekt.
(4)
Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti.7)
Daňové tajomstvo
§23
(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3)
Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.
(5)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a)
inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely správy daní,
b)
orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c)
daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,7aa)
d)
colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,7b)
e)
prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe osobitných predpisov,8)
f)
orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona7a) na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti,
g)
súdu na účely súdneho konania,7c)
h)
ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,7ab)
i)
daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,
j)
vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,
k)
právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej techniky,
l)
sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni11d), Národnému inšpektorátu práce, inšpektorátu práce a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením ich úloh,
m)
krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a štátnych sociálnych dávok,
n)
nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných zmlúv,8e)
o)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu podľa § 75 ods. 2,
p)
Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona8f) a na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o výrobe a uvádzaní liehu na trh,8fa)
r)
ministerstvu na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci,8g)
s)
Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní podľa osobitného zákona8h) a na spracovanie údajov podľa požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,
t)
krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa osobitného zákona,8i)
u)
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu a obvodnému úradu na účely podľa osobitného zákona,8j)
v)
príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv a osobitných zákonov8ja),
w)
notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv,8ha)
x)
ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na účely započítania daňových pohľadávok (§ 63a),
y)
tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (§ 65b) alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (§ 95 ods. 9),
z)
zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom,
za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu,8k)
zb) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu,8l)
zc) záložnému veriteľovi, ktorý má predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom podľa § 73 ods. 10 v rozsahu potrebnom na výkon jeho práv,
zd) Komisii a príslušným úradom zmluvných štátov v rozsahu potrebnom na plnenie úloh vyplývajúcich z osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva,8m)
ze) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie na účely údržby, obsluhy a rozvoja spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI,8m)
zf) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce a orgánom vyššieho územného celku v súvislosti s plnením úloh podľa osobitných predpisov,8n)
zg) verejnému ochrancovi práv,
zh) Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely plnenia ich úloh ustanovených osobitnými predpismi,8nb)
zi) správe katastra nehnuteľností na účely podľa osobitného predpisu.8nc)
(6)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje
a)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
b)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
c)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach, alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),
d)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo sčasti odpustený daňový nedoplatok (§ 64),
e)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta, okrem daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 10,
f)
zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené,
g)
oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa § 31 ods. 17,
h)
oznámenie údajov podľa § 23b ods. 16 alebo § 59 ods. 14 a 15 alebo podľa § 103 ods. 11,
i)
oznámenie daňového riaditeľstva o registrácii inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte podľa § 31 ods. 18,
j)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov podľa § 31 ods. 19.
§23a
(1)
Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo
a)
riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b)
generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
c)
riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,
d)
generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
e)
minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
f)
starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2)
Na účely podľa § 23 ods. 5 písm. e), f) a g) je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.
(3)
Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§23b Poskytovanie údajov
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne oznamuje do konca februára bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) a ktorého výška presiahla u fyzickej osoby 16 596,96 eura a u právnickej osoby 165 969,59 eura, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia oznámenia.
(2)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracujú zoznamy daňových dlžníkov na účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka zverejní daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo aktuálny zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka.
(3)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 2, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.
(4)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na žiadosť daňového subjektu oznámi výšku jeho daňového preplatku, u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (§ 63), alebo výšku jeho daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov daní.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý presiahol u fyzickej osoby 165,97 eura a u právnickej osoby 1 659,70 eura; v zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane, ktorým je obec, zverejní zoznam daňových dlžníkov podľa prvej vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia odsekov 1 až 4 rovnako.
(6)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú zoznamy daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach (§ 59) presahujúce u fyzickej osoby 33 193,92 eura a u právnickej osoby 331 939,19 eura; na tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu tohto rozhodnutia. Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia kópií rozhodnutí.
(7)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 6, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach,
d)
výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach,
e)
pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane vyplývajúca z povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach,
f)
názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý povolil odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach,
g)
informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane a výška zaplatenej dane.
(8)
Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo priebežne dopĺňa na základe oznámenia daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový úrad a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.
(9)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov, u ktorých suma povoleného odkladu platenia dane alebo suma povoleného platenia dane v splátkach presahuje u fyzickej osoby 165,97 eura a u právnickej osoby 1 659,70 eura. V zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 7.
(10)
Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového nedoplatku v splátkach.
(11)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú v druhom polroku bežného roka zoznamy daňových dlžníkov, ktorým bola povolená úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 10, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 16 596,96 eura a u právnickej osoby 165 969,59 eura; na tieto účely daňové úrady, colné úrady a ministerstvo zasielajú bezodkladne daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 10.
(12)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 11, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výška povolenej úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo výška odpusteného úroku, sankčného úroku alebo pokuty,
d)
názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý povolil úľavu z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustil úrok, sankčný úrok alebo pokutu.
(13)
Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného roka zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a to podľa stavu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.
(14)
V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 13, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b)
druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,
c)
výška odpusteného daňového nedoplatku,
d)
názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok odpustil.
(15)
Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať podľa odseku 13; v zozname môže uviesť len údaje uvedené v odseku 14.
(16)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje podľa odseku 3 písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne výšku podľa odseku 1.
(17)
Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa zverejňujú na internetovej stránke daňového riaditeľstva, na internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým subjektom daňovým riaditeľstvom, colným riaditeľstvom alebo správcom dane.
§24 Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
(4)
Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(5)
O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
§25 Zastavenie daňového konania
(1)
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika okrem konania o dani z nehnuteľností,
c)
sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým subjektom,
d)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
e)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f)
odpadol dôvod konania,
(2)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.
§25a Prerušenie konania
(1)
Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2)
Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§26 Predbežná otázka
(1)
Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu.
§27 Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných rúk.
(2)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.
(3)
O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu.8na)
§28 Náklady daňového konania
(1)
Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca dane, s výnimkou exekučných nákladov (§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a)
svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok je treba uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká,
b)
znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien, podľa osobitných predpisov,
c)
osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,
d)
tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie písmena a).
(3)
O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do pätnástich dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote i poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4)
Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(5)
Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa odseku 4, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
§29 Dokazovanie
(1)
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2)
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6)
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7)
Správca dane preukazuje
doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8)
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(9)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.
§30 Rozhodnutie
(1)
V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
d)
výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia, za včas podaný.
(5)
Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(6)
Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon8a) neustanovuje inak.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8)
Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§30a Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1)
Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.
(3)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky.
(4)
Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(7)
Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa § 17a.

DRUHÁ ČASŤ | PRÍPRAVNÉ KONANIE

§31 Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie9) je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej republiky.
(2)
Fyzická osoba, ktorá
a)
nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť6ec) alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu,
b)
je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť6ec) alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor alebo ich časti, alebo nehnuteľnosť alebo jej časť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane.
(3)
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4)
Platiteľ dane je povinný požiadať o registráciu u správcu dane najneskôr do 15 dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(5)
Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt, ktorým je
a)
fyzická osoba, povinný oznámiť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, miesto podnikania, rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej činnosti líši od miesta podnikania,
b)
právnická osoba, povinný oznámiť názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, údaje osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere vykonávať, svoj štatutárny orgán, prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené konať.
(6)
Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru alebo právnická osoba so sídlom mimo územia členského štátu Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.
(7)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, najmä ak zanikne daňovému subjektu daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď vznikli. Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane do 15 dní od ukončenia podnikania alebo po ukončení poberania príjmov z činností podľa odseku 2 osvedčenie o registrácii.
(8)
Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá nemá na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný majetok, je povinná sa zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9)
Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona6eb) sa predkladá správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po dohode s ministerstvom, alebo sa môže podať aj elektronickými prostriedkami podpísané elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, ktorá podniká v zahraničí a ktorá sa registruje podľa osobitného zákona,10b) pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvádza údaje požadované pri registrácii na registračnom tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo po dohode s ministerstvom.
(10)
Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11)
Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii vydá osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre konkrétny druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane. Ak sa daňový subjekt registruje podľa osobitného zákona,6eb)na dokladoch je povinný uvádzať iba číslo, ktoré mu správca dane pridelí pri tejto registrácii. Daňovým identifikačným číslom, ak ide o fyzickú osobu, je identifikátor určený správcom dane. Fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa podľa tohto alebo osobitného zákona registrovať, je povinná pri styku so správcom dane uvádzať rodné číslo.
(12)
Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, urobí tak správca dane z úradnej moci bezodkladne po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup. O registrácii z úradnej moci správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a pridelí mu identifikačné číslo pre konkrétny druh dane. Súčasne vyzve daňový subjekt na splnenie povinností podľa odseku 9. Ak po splnení povinností daňovým subjektom podľa odseku 9 správca dane zistí, že je potrebné vykonať zmeny v osvedčení o registrácii, na vykonanie týchto zmien sa primerane vzťahuje odsek 13.
(13)
Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti. O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení o registrácii alebo o zrušení registrácie, správca dane zašle daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt je povinný na účel vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.
(14)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu evidenciu zaregistrovaných a nezaregistrovaných daňových subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom na účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov nemôže do nej nikto nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 4 a ods. 5 písm. l) a n). Do týchto evidencií však môže nazrieť oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s plnením ich úloh.
(15)
Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi uvádzaných skutočností).
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovujú inak.
(17)
Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný,10a) alebo jeho registračné číslo podľa osobitných zákonov,6eb) alebo mu potvrdí, či registračné číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe pridelené. Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(18)
Na žiadosť daňového subjektu daňové riaditeľstvo oznámi, či iná právnická osoba alebo fyzická osoba je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte Európskej únie; súčasne mu oznámi, či identifikačné číslo pre daň, ktoré daňový subjekt v žiadosti uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe pridelené.
(19)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú a priebežne aktualizujú zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. Zoznamy sa zverejňujú podľa § 23b ods. 17.
(20)
Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa vzťahujú aj na registračnú povinnosť a oznamovaciu povinnosť ustanovenú osobitnými zákonmi.6eb)
(21)
Ak fyzická osoba získava oprávnenie na podnikanie na jednotnom kontaktnom mieste10ba) alebo jeho prostredníctvom, svoju registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky podľa odseku 3 plní na tomto mieste. Ak právnická osoba získava oprávnenie na podnikanie na jednotnom kontaktnom mieste10ba) alebo jeho prostredníctvom, svoju registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky podľa odseku 3 môže splniť aj na tomto mieste. Použitie tlačiva podľa ustanovenia odseku 9 sa nevyžaduje.
(22)
Oznámenie podľa odseku 7 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste, a to v súvislosti a v rozsahu oznamovaných zmien podľa osobitného zákona.10bb)
§32 Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov,1) sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3)
Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku10d), sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej9) alebo inej zárobkovej činnosti10) alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby presiahne platba sumu 3 319,39 eura za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na pokladnici. V oznámení sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu10e), deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(6)
Banka je povinná oznámiť
a)
daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,10c)
b)
daňovému orgánu,1a) colnému orgánu10ca) alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.10cb)
(7)
Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8)
Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do tridsiatich dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné zdravotné poisťovne,11d) Sociálna poisťovňa,11daa) iné poisťovne, dôchodková správcovská spoločnosť,11dab) doplnková dôchodková spoločnosť11dac) a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny11dad) sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie na účely správy daní.
(13)
Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
(14)
Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a zahraničný daňový subjekt, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, sú povinné oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na ktorej základe môže tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.
(15)
Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca") fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie,11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo, meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohto príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie,11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a nie je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane adresu tejto osoby a sumu úrokového príjmu. Ak úrokový príjem bol pripísaný v prospech bankového účtu fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie
a)
úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,
b)
výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov postavených im na roveň počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení alebo spätnom odkúpení.
(16)
Právnická osoba, ktorej správca dane postúpil daňové nedoplatky podľa § 65b, je povinná v elektronickej forme poskytovať daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu informácie o stave ich vymáhania.
§33 Postup pri ukončení činnosti
(1)
Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na vybranie daňových nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2)
Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3)
Správca dane vydá súhlas s výmazom podľa odseku 2, ak nemá voči daňovému subjektu pohľadávku a daňový subjekt nemá daňový nedoplatok; na tento účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b.
§34 Vyhľadávacia činnosť
(1)
Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(2)
Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.
(3)
Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.
(4)
Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené vyhľadávacou činnosťou sa považujú za subjekty, ktoré si nesplnili registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§35 Správne delikty
(1)
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a
a)
kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,
b)
dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane (§ 29 ods. 5),
c)
dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6),
d)
kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou11ac) zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou11ac) uvedenou v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
e)
kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom11ad) uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom11ad) zisteným správcom dane,
f)
súčtu vlastnej daňovej povinnosti11ac) zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu11ad) uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
g)
kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v žiadosti o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a nižšou daňou zistenou správcom dane podľa osobitného zákona,1b)
h)
kladného rozdielu medzi daňou, ktorá mala byť podľa osobitného zákona6ec) zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenou správcom dane a daňou, ktorá bola zaplatená podľa osobitného zákona6ec) bez podania daňového priznania alebo hlásenia,
i)
dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov11ab) zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia.
(2)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte pokuty sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10 %.
(3)
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť11ac) alebo zníži nadmerný odpočet11ad) uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane.1b) Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet11ad) uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť,11ac) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti11ac) uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom11ad) uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,11ad) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške z vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní.
(4)
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eura.
(5)
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 49 790,87 eura,
a)
ak ide o fyzickú osobu, najmenej 331,93 eura,
b)
ak ide o právnickú osobu, najmenej 1 659,69 eura.
Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 eura, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura.
(6)
Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného zákona,6ec) správca dane mu uloží pokutu 66,38 eura; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 132,77 eura. Ak daňový subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona,11ae) správca dane mu uloží pokutu 331,93 eura; ak súhrnný výkaz daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 663,87 eura. Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť len jednu pokutu.
(7)
Ak daňový subjekt nesplní v lehote
a)
registračnú povinnosť podľa § 31 alebo registračnú povinnosť podľa osobitného zákona,11ab) správca dane mu uloží pokutu najmenej 66,38 eura a najviac 3 319,39 eura; pri daniach podľa osobitného zákona8a) najmenej 6,63 eura, ak ide o fyzickú osobu,
b)
oznamovaciu povinnosť podľa § 31 alebo oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,11ab) s výnimkou podľa písmena d) správca dane mu môže uložiť pokutu najmenej 66,38 eura a najviac 3 319,39 eura; pri daniach podľa osobitného zákona8a) najmenej 6,63 eura, ak ide o fyzickú osobu,
c)
registračnú povinnosť podľa osobitného predpisu4) a urobí tak správca dane z úradnej moci podľa § 31 ods. 12, správca dane mu uloží pokutu najmenej 100 eur a najviac 20 000 eur,
d)
oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,11dae) správca dane uloží pokutu najviac 33 190 eur.
(8)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je podľa osobitného predpisu4aa) povinná používať pokladnicu, pokutu vo výške
a)
od 330 eur do 3 300 eur, ak
1.
nepoužila pokladnicu,
2.
svojím zásahom vyradí pokladnicu z prevádzky,
3.
používa pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu,11c)
4.
nevydá paragón podľa osobitného predpisu,11ca)
b)
od 30 eur do 330 eur, ak
1.
zaeviduje tržbu v pokladnici, ale nevydá pokladničný doklad podľa osobitného predpisu,11cb)
2.
vydá pokladničný doklad, doklad alebo paragón, ktorý nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu,11cc)
c)
od 30 eur do 3 300 eur, ak
1.
nemá knihu elektronickej registračnej pokladnice umiestnenú na predajnom mieste podľa osobitného predpisu,11cca)
2.
nezaeviduje v pokladnici hotovosť podľa osobitného predpisu,11cd)
3.
nepoužíva pokladnicu na všetkých predajných miestach podľa osobitného predpisu,11ce)
4.
nezabezpečí vykonanie povinnej údržby pokladnice podľa osobitného predpisu,11cf)
5.
neoznačí tovar alebo službu podľa osobitného predpisu,11cg)
6.
nevydá pokladničný doklad alebo paragón podľa osobitného predpisu,11ch)
7.
nezabezpečí ochranu údajov alebo ochranu pokladnice, alebo uchovávanie údajov podľa osobitného predpisu,11ci)
8.
nenahlási servisnej organizácii poruchu pokladnice podľa osobitného predpisu,11cj)
9.
nezaeviduje v pokladnici údaje z vyhotovených paragónov v lehote podľa osobitného predpisu,11ck)
10.
neuchová fiskálnu pamäť v lehote podľa osobitného predpisu,11cl)
11.
nevyhotoví dennú uzávierku alebo intervalovú uzávierku v lehote podľa osobitného predpisu,11cm)
12.
nevedie knihu elektronickej registračnej pokladnice podľa osobitného predpisu,11cn)
13.
nedodrží postup pri zmene vlastníka pokladnice podľa osobitného predpisu,11co)
14.
neoznámi ukončenie prevádzky pokladnice v lehote podľa osobitného predpisu,11cp)
15.
nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa osobitného predpisu.11cr)
(9)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží servisnej organizácii11cs) pokutu vo výške od 30 eur do 3 300 eur, ak
a)
nezabezpečí vykonanie opravy pokladnice v lehote podľa osobitného predpisu,11ct)
b)
nevedie evidenciu plomb podľa osobitného predpisu,11cu)
c)
neoznámi daňovému úradu zistenie poškodenia plomby alebo chýbanie plomby, alebo zmeny údajov uložených v pokladnici, alebo odchýlky od pokladnice certifikovanej akreditovanou osobou podľa osobitného predpisu,11cv)
d)
nezabezpečí výmenu poškodenej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plomby podľa osobitného predpisu,11cw)
e)
neoznámi v ustanovenej lehote zmenu skutočností podľa osobitného predpisu,11cx)
f)
neoznačí pokladnicu plombou podľa osobitného predpisu,11cy)
g)
predá alebo iným spôsobom odovzdá inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe plomby podľa osobitného predpisu,11cz)
h)
neodovzdá daňovému riaditeľstvu poškodené plomby alebo z iného dôvodu nepoužiteľné plomby podľa osobitného predpisu,11caa)
i)
nezaznamená do knihy elektronickej registračnej pokladnice skutočnosti podľa osobitného predpisu.11cab)
(10)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá uvádza pokladnicu do prevádzky alebo vykonáva opravu a údržbu pokladníc, pokutu od 160 eur do 1 600 eur, ak nie je zapísaná v registri servisných organizácií podľa osobitného predpisu.11cac)
(11)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, pri každom ďalšom zistení porušenia podľa
a)
odseku 8 písm. a) uloží pokutu od 660 eur do 6 600 eur,
b)
odseku 8 písm. b) uloží pokutu od 160 eur do 1 600 eur,
c)
odseku 8 písm. c) alebo odseku 9 uloží pokutu od 60 eur do 6 600 eur,
d)
odseku 10 uloží pokutu od 330 eur do 3 300 eur.
(12)
Správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní,1b) uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je podľa osobitného predpisu4aa) povinná používať pokladnicu, pokutu podľa odseku 8 písm. a) prvého, druhého a štvrtého bodu, písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu a primerane podľa odseku 11.
(13)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, a správca dane, ktorým je colný úrad, sú povinné o uložení pokuty podľa odseku 8 písm. a) prvého, druhého a štvrtého bodu, písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu navzájom sa informovať.
(14)
Nepoužívanie pokladnice alebo uvádzanie pokladnice do prevádzky, alebo vykonávanie opravy a údržby pokladnice fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá nie je zapísaná v registri servisných organizácií podľa osobitného predpisu,11cac) sa považuje za závažné porušenie osobitného predpisu;4aa) správca dane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom zistení uvedených skutočností namiesto uloženia pokuty podľa odseku 11 písm. a) alebo d) podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti.11b)
(15)
Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 až 7, môže mu správca dane uložiť pokutu do 33 190 eur. Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Rovnako môže správca dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.
(16)
Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 4, 5, 7 až 12 a 15 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
(17)
Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená.
(18)
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
(19)
Ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť11ac) znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 21.
(20)
Pokuta podľa odsekov 1 a 3 sa neuloží, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura; ak je správcom dane obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 3,32 eura.
(21)
Pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 a 15 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.11ab) Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.
(22)
Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre daň,11aea) správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo súčtu súm dane uvedených vo faktúrach v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej 66,38 eura.
(23)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že platiteľ dane nevykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ak o jeho vykonanie zamestnanec v ustanovenej lehote a ustanoveným spôsobom požiadal a na jeho vykonanie boli splnené podmienky podľa osobitného predpisu,11aeb) uloží mu pokutu najmenej 16,60 eura za každého takéhoto zamestnanca, pričom výška celkovej sumy pokuty za všetkých zamestnancov za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne sumu uvedenú v odseku 15.
§35a Bloková pokuta
(1)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí porušenie povinností podľa § 35 ods. 8 písm. b) a c) a odsekov 9 a 15 alebo správca dane, ktorým je colný úrad na účely spotrebných daní,1b) zistí porušenie povinností podľa § 35 ods. 8 písm. b) a písm. c) tretieho, piateho, deviateho až jedenásteho bodu, môže uložiť fyzickej osobe blokovú pokutu do výšky 165 eur, ktorú fyzická osoba môže zaplatiť na mieste. Blokovú pokutu môže fyzickej osobe uložiť aj správca dane, ktorým je daňový úrad, ktorý nie je miestne príslušný osobe podľa § 35 ods. 8 (§ 3 ods. 13). Proti uloženiu blokovej pokuty sa nemožno odvolať. Na pokutovom bloku sa vyznačí komu, kedy a za porušenie akej povinnosti bola bloková pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením o zaplatení blokovej pokuty na mieste v hotovosti. Ak fyzická osoba nezaplatí blokovú pokutu na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú na mieste pokutový blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty miestne príslušnému správcovi dane a na účely spotrebných daní1b) colnému úradu, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty.
(2)
Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je povinný preukázať svoje oprávnenie na uloženie blokovej pokuty služobným preukazom.
§35b Sankčný úrok
(1)
Sankčný úrok vyrubí správca dane
a)
daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť11ac) priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,11af)
b)
daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť11ac) priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,11af)
c)
platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;6ec) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,
d)
daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
e)
daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;11ag) pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
f)
daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,8a) alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
g)
platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane podľa osobitného zákona6ec) neodviedol v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,6ec)
h)
platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý nespĺňal podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a to za obdobie 30 dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu vrátane.
(2)
Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.
(3)
Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať.
(4)
Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1 písm. d) a f).
(5)
Rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet11ad) alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu; ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane,1b) považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu alebo jej časť podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
(6)
Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona.1b) Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona,1b) do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.
(7)
Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
(8)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,1b) alebo ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura. Ak je správcom dane obec, sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 3,32 eura. Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6 alebo 7, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura; ak je správcom dane obec, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 3,32 eura.
(9)
Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm. a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.11af) Sankčný úrok podľa odseku 1 písm. h) nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol nadmerný odpočet vrátený.
(10)
Ak správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu sa uhradí náhrada škody podľa osobitného predpisu11ah) len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú na všetky dane.
§35c Sankčný úrok pri poskytovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky
(1)
Ak osoba podľa osobitného predpisu11ai) najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky11aj) nezaplatila pohľadávku členského štátu Európskej únie uvedenú v osobitnom predpise,11ak) správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí tejto osobe sankčný úrok.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy pohľadávky členského štátu Európskej únie vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky11aj) príslušnému orgánu Slovenskej republiky.11al) Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %.
(3)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky11aj) až do dňa platby vrátane.
(4)
Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Táto lehota začína plynúť dňom splatnosti pohľadávky podľa právnych predpisov platných v členskom štáte.
(5)
Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.
(6)
Na vyrubenie sankčného úroku sa primerane vzťahuje § 35b ods. 3, 8 a 9.
§35d Sankčný úrok pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky
(1)
Pri požadovaní medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky podľa osobitného predpisu11am) správca dane vyrubí daňovému subjektu sankčný úrok z dlžnej sumy podľa § 35b ods. 2 do dňa, ktorý predchádza dňu doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky11aj) príslušnému orgánu členského štátu Európskej únie, alebo do dňa, ktorý predchádza dňu uznania vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v Slovenskej republike členským štátom Európskej únie, ktorého príslušný orgán bol požiadaný o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky.
(2)
Na vyrubenie sankčného úroku sa primerane vzťahuje § 35b ods. 3, 8 a 9.
§36 Pozastavenie činnosti
(1)
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2)
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie dane.
(3)
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie nemá odkladný účinok.
(4)
Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu dane, voči ktorej je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5)
Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná spolupráca sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán.1c) Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretých hospodárskych prostriedkov po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6)
Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane zabezpečiť uzavreté a uzamknuté majetok vlastným zámkom.
(7)
O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
(8)
Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným majetkom akokoľvek manipulovať alebo do neho vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(9)
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
§37 Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2)
Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.
(3)
Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov potrebných pre určenie dane a v lehote určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi dane prehľad potrebných ukazovateľov.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5)
Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(6)
Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45).
(7)
Správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o záznamovej povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.

TRETIA ČASŤ | VYRUBOVACIE KONANIE

§38 Daňové priznanie a hlásenie
(1)
Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona,11ab) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon8b) neustanovuje inak.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo ak správca dane rozšíril výkon tejto daňovej kontroly, daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu. Rovnako daňové priznanie nemožno podať po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa § 15 ods. 10 časti prvej vety pred bodkočiarkou.
(3)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov") uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona;8ab) prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.
(4)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom; ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté. Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8.
§39 Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.
(2)
Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu,11ad) je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(3)
Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.
(4)
Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo 14 alebo ak správca dane rozšíril výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 4, alebo ak sa začala opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.
(5)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo ods. 6.
(6)
Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné hlásenie sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 a 3 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.6eb)
§41 Vytýkacie konanie
(1)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(2)
Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.
§42 Určenie dane správcom dane
Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6eb) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona6eb) určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia.
§43 Zákaz prenosu daňovej povinnosti
Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
§44 Vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(1)
Vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
(2)
Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo hlásenia daňového subjektu.
(3)
Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.
(4)
O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.
(5)
Za vyrubenie dane, pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje sa podané daňové priznanie alebo hlásenie alebo zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia; ak sa má daň platiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia, považuje sa za vyrubenie dane posledný deň lehoty na zaplatenie dane. Za deň vyrubenia dane,
a)
pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje sa
1.
posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak daňové priznanie alebo hlásenie bolo podané v lehote podľa osobitných zákonov,
2.
posledný deň lehoty na zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ak bola daň zaplatená v lehote podľa osobitných zákonov,
3.
deň, keď bolo daňové priznanie alebo hlásenie správcovi dane doručené, ak bolo daňové priznanie alebo hlásenie podané oneskorene a daň nebola zaplatená do dňa podania daňového priznania alebo hlásenia,
4.
deň, keď bola daň aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia zaplatená po lehote podľa osobitných zákonov,
5.
deň doručenia dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia, na ktorého základe daňovému subjektu vznikne povinnosť daň alebo rozdiel dane zaplatiť, alebo
6.
deň zaplatenia dane alebo rozdielu dane aj bez podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia,
b)
ktorá sa má zaplatiť bez podania daňového priznania podľa osobitných zákonov, považuje sa posledný deň lehoty na zaplatenie dane alebo splátky dane.
(6)
Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a)
platobný výmer, ak
1.
daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
2.
daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3.
daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
4.
sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov,1b) daňovou kontrolou zistí daň,
b)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1.
zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2.
zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
3.
mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.
(7)
V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.
(8)
Vzory platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom dane
a)
daňový úrad, vydá daňové riaditeľstvo,
b)
colný úrad, vydá colné riaditeľstvo,
c)
obec, vydá ministerstvo.
§45 Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu,11daf) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
(2)
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.
(3)
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia odsekov 1 a 2.

ŠTVRTÁ ČASŤ | RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

§46 Odvolanie
(1)
Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti výzve podľa § 41, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný prostriedok.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“).
(4)
Odvolanie musí obsahovať
a)
presné označenie prvostupňového orgánu,
b)
presné označenie odvolávajúceho sa,
c)
číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
d)
uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
e)
dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,
f)
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5)
Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(6)
Ak nemôže prvostupňový orgán posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.
(7)
Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa jeho podania.
(8)
Ak odvolávajúci vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie nové, i keď by ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Dňom späťvzatia odvolania je deň uvedený v písomnom oznámení odvolávajúceho sa alebo v zápisnici o späťvzatí odvolania; týmto dňom je rozhodnutie právoplatné. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní.
(9)
Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.
(10)
Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
§47 Postup prvostupňového orgánu
(1)
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní aj v prípade, ak mu vyhovie iba čiastočne. Proti takému rozhodnutiu sa možno odvolať.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí prvostupňový orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
(3)
Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takomto postupe správca dane písomne informuje daňový subjekt.
(4)
Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje
a)
zhrnutie výsledkov doplneného konania,
b)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
b)
je podané po určenej lehote,
c)
je podané osobou na to nepríslušnou,
d)
smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
(6)
Zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal; v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§48 Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.
(2)
Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
(3)
Ustanovenia prvej časti, § 32 a 41 sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.
(4)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.
(7)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili. Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na vyjadrenie doručené po určenej lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
§49 Sťažnosť
(1)
Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo k preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.
(2)
Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do tridsiatich dní odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.
(3)
Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do tridsať dní odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.
(4)
Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje osobitný predpis.12)
(5)
Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do tridsať dní odo dňa jeho doručenia.
§50 Námietka a reklamácia
(1)
Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(2)
Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(4)
Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový subjekt podať reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.

PIATA ČASŤ | MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

§51 Obnova konania
(1)
Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3) a rozhodnutia o námietke (§ 50 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
(2)
Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
(4)
V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený dôvod žiadosti podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa odseku 3.
(5)
Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
§52 Postup pri obnove konania
(1)
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné.
(2)
Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.
(3)
Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
(4)
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(5)
Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.
(6)
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 3. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.
(7)
Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.
(8)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
§53 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo, a ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo.
(2)
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
(3)
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
(4)
Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
(5)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(7)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(8)
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.
(9)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.
(10)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie.
(11)
Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.
§54 Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1)
Vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej moci
a)
zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť,
b)
opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri oprave zrejmých nesprávností aj v iných rozhodnutiach alebo opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (§ 48 ods. 1), alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutie podľa § 53.
(3)
Ak bola rozhodnutím daň opravená alebo zrušená, rozhodnutím sa opraví alebo zruší aj pokuta (§ 35 ods. 1 a 3) a sankčný úrok (§ 35b).
(4)
Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo opravy zrejmých nesprávností nemožno vykonať, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(5)
Proti rozhodnutiam vydaným podľa odsekov 1 až 3 sa možno odvolať.

ŠIESTA ČASŤ | PLATENIE DANÍ

§56 Základné pojmy
(1)
Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(2)
Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.
(3)
Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.
(4)
Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia12a), ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo ručenie bolo uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.
§58 Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1)
Daň sa platí príslušnému správcovi dane v eurách. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme platbu na úhradu príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému subjektu oznámi, na aký účel podľa odseku 5 prijatú platbu použil.
(2)
Ak nemožno platbu použiť podľa odseku 5, správca dane vyzve daňový subjekt, aby v určenej lehote oznámil, na úhradu ktorej dane má byť platba použitá; ak daňový subjekt túto skutočnosť neoznámi v určenej lehote, správca dane bude považovať túto platbu za daňový preplatok (§ 63).
(3)
Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania.
(4)
Daň možno platiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu
1.
vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
2.
určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,1b)
b)
v hotovosti,
1.
poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2.
zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3.
zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
4.
pri platbách do 331,94 eura správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie.
(5)
Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:
a)
peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,
b)
bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c)
vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,
d)
najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené alebo uložené po 1. januári 2004,
e)
úrok,
f)
pokuta,
g)
sankčný úrok.
(6)
Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§58a Výzva
Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov1) nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
§59 Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach, ak osobitný predpis12aa) neustanovuje inak.
(2)
Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len ak dlžná suma bude zabezpečená podľa tohto zákona (§ 71) alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona.12b)
(3)
Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie platenia týchto daní v splátkach, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
(4)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane.
(5)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení platenia dane v splátkach.
(6)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt dodrží tieto podmienky:
a)
zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane,
b)
zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach všetky splátky vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane.
(7)
Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej, ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo daň v splátkach.
(8)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach sa nemožno odvolať. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.
(9)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť podľa tohto zákona, ak je to v súlade s osobitným predpisom.8g)
(10)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(11)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(12)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.
(13)
Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej sumy nepostačuje na jej pokrytie, písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje ministerstvo a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.
(14)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7 písm. a) až c) a e) až g) a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
(15)
Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
§60 Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie z účtu daňového subjektu,
b)
pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu, z ktorého je platba prevádzaná, je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty, je povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, keď mala banka alebo pošta previesť platbu na príslušné účty správcu dane. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte sankcie sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %.
(3)
Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov na účte daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.
(4)
Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.
(5)
Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§61 Evidencia daní
(1)
Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a daňových nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov oddelene za každý druh dane.
(2)
Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových alebo odpisových poukazov.
(3)
Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti, vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť, eviduje sa na debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.
(4)
Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov. Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní záznamov predpisových poukazov.
(5)
Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk zasielaných správcovi dane.
(6)
Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok sa vyradí z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky (§ 65b). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný, ak
a)
jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, je bezvýsledné,
b)
majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
c)
majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových výdavkov (§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,
d)
je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
e)
jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 165,97 eura.
(7)
Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane sa zostavujú výkazy daňových nedoplatkov; na účely vydania potvrdenia sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok postúpený podľa § 65b, ktorý v čase vydania potvrdenia nezanikol.
(8)
Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.
(9)
Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim určí daňové riaditeľstvo, ak je správcom dane daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí ich colné riaditeľstvo.
§63 Daňové preplatky a úrok
(1)
Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň.
(2)
Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
(3)
Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb13c) možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako 3,31 eura. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona,6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
(5)
Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku zaniká.
(6)
Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.
(7)
Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu13eaa)možno použiť na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.13d)
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na daň z motorových vozidiel, pri ktorej bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného zákona.13ea)
(10)
Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitného zákona,1b) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných platbách. Ak sa spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne, použije sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných spotrebných daniach a dani z pridanej hodnoty13d) alebo na iných daniach.13e) O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitného zákona.1b)
§63a Započítanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,94 eura.
(3)
Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného na správu tejto pohľadávky a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka vyrubená,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup podľa odseku 8 prvej vety neuplatní.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o poskytnutie údajov daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii a výške daňových pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe identifikovanej v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6)
Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk.
(7)
Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad môže vyrubiť sankčný úrok podľa § 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje § 35b.
(8)
Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní podľa odseku 6 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 63. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto skutočnosti je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 63 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia oznámenia podľa odseku 6 poslednej vety.
(9)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.13da)
§64 Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem sankčného úroku, úroku a pokuty.
(2)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
(3)
Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný úrok podľa § 35b alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.
(4)
Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5)
Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.8g)
§65 Odpísanie daňového nedoplatku
(1)
Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo jeho časť nemohol správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.
(2)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch podľa § 64 a 103; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok, ak dlžník vzniesol námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky (§ 69 ods. 3).
(4)
Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov 1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.
(5)
Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odseku 3 sa doručuje daňovému dlžníkovi a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú aj na odpísanie peňažného plnenia uloženého rozhodnutím správcu dane, exekučných nákladov a hotových výdavkov vyrubených rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
§65a Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní
(1)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) voči dlžníkovi13ec) alebo jej časť na základe
a)
uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,
b)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
c)
právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
d)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
e)
právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba.
(2)
Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej časť podľa odseku 1 písm. b) po skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.
(4)
Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje sa.
§65b Postúpenie daňovej pohľadávky
(1)
Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňová pohľadávka znížená o daňové záväzky (§ 95). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku ďalej môže postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje primerane.
(2)
O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej pohľadávky. Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňovej pohľadávky daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.13ed) Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky.
(5)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis13ee) nepoužije.
(8)
Daňový úrad alebo colný úrad postúpi aj nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6, u ktorého uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; pri postúpení tohto daňového nedoplatku sa použije postup podľa odsekov 1 až 7.
§65c
Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie a daňový subjekt je v omeškaní s platením dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak táto dlžná suma v úhrne za všetky dane presiahne 33 193,92 eura, je správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.8aa)
§66 Preddavky
(1)
Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2)
Daňovník platí určený preddavok na daň
a)
v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v nich ustanovených,
b)
na základe rozhodnutia správcu dane.
(3)
Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.6ec) Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie, ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,6ec) môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.
(4)
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.
§68 Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybrané v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy k priamemu plateniu.
§69 Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)
Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom vznikol.
(2)
Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.
(3)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
(4)
Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
(5)
Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať.
§70 Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.
(2)
Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané zabezpečovacie úkony správca dane zruší.
(3)
Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací príkaz stráca účinnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.
(4)
Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5)
Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto zrážke.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb daňové riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7)
Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové priznanie ani na výzvu a ak nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
Záložné právo
§71
(1)
Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.13h)
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.
(3)
Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením jeho vykonateľnosti do katastra nehnuteľností.13a) Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení záložného práva k cenným papierom správca dane prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu,19c) aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.
(4)
Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.
(5)
Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
(6)
Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má právo skontrolovať pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(7)
Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane.
(8)
Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 10 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.
(10)
Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§71a
(1)
Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu.13h) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.8aa)
(2)
Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku alebo daňový dlžník alebo poddlžník alebo iná osoba (§ 58 ods. 6) daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného práva alebo zanikla daňová pohľadávka. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa doručí registru podľa osobitného predpisu.13h)

SIEDMA ČASŤ | DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE

§73 Základné ustanovenia
(1)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.14) Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
(3)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci,13f) práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(4)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon ustanovuje.
(5)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha alebo sa začne iná exekúcia,14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného predpisu.14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné konanie skôr ako iné exekučné konanie,14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.
(6)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 a § 84n ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(7)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,14c)
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.
(8)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím, alebo ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(9)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok vylúči z daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(10)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa § 75 ods. 4.
(11)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
§74 Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je
a)
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b)
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
(2)
Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
§75 Začatie daňového exekučného konania
(1)
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
(2)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
označenie konkrétneho exekučného titulu,
e)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka,
g)
výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 76 ods. 6 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,
h)
označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
(4)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje uvedené v odseku 2 písm. f) a g).
(5)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.
§76 Daňová exekučná výzva
(1)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).
(2)
Daňová exekučná výzva obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e)
výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f)
výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,
g)
upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,
h)
označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i)
zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
j)
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa)
(3)
Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie
a)
zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b)
opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c)
verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy; na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19,
d)
(4)
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto ju doručuje.
(5)
Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a)
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b)
sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.
(6)
Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Tento postup správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil majetok záložným právom. Ak na majetok daňového dlžníka podľa prvej vety správca dane zriadi záložné právo, a tento majetok nie je zaťažený záložným právom iného záložného veriteľa, oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania. Ak na majetok daňového dlžníka je zriadené záložné právo iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa § 73 ods. 10. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.
§77 Daňový exekučný príkaz
(1)
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
(2)
Daňový exekučný príkaz obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha)
d)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e)
spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f)
ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej exekúcie,
g)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy. Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.
§77a Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§78 Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 82.
§79 Odloženie daňovej exekúcie
(1)
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach alebo ak tak ustanovuje osobitný predpis.14cb)
(2)
Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.
(3)
Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.
(4)
Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.
(5)
Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk.
(6)
Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.
§80 Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d)
predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e)
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva,
f)
daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
(2)
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§81 Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.
§82 Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e)
predajom cenných papierov,
f)
predajom nehnuteľnosti,
g)
predajom podniku alebo jeho časti,
h)
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
§82a
(1)
Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.
(2)
Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa § 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3)
Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy, ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4)
Daňovej exekúcii nepodlieha
a)
suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,
b)
suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu,14d) ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
c)
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
d)
dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db)
e)
štátna sociálna dávka,14dc)
f)
príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,14dd)
g)
opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
§82b
(1)
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.
(2)
Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.
(3)
Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje
a)
označenie platiteľa mzdy,
b)
ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu poisťovňu.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku podľa osobitného predpisu.14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanovuje osobitný predpis.14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(5)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia osobitného predpisu,14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety a druhej vety.
§82c
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2)
Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni, že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 82b ods. 4 až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu. Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie tejto dovolenky a uviesť ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské alebo nemocenské.
(4)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového nedoplatku.
§82d
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2)
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
Zmena platiteľa mzdy
§82e
(1)
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak daňovému dlžníkovi dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.
§82f
(1)
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2)
Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4)
Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný pomer u iného platiteľa mzdy.
(5)
Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi pokutu podľa § 35.
§82g Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2)
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§82h Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu, zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa osobitného predpisu14ca), z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z podpory v nezamestnanosti.
(2)
Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)
(4)
Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
(5)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
(6)
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky
§83
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
§83a Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1)
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.14g)
(3)
Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.
(5)
Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.
(6)
Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní banke podľa § 76 ods. 6.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(8)
Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky, ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§83b Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,14de) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 165,97 eura; ak má fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky 165,97 eura na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 165,97 eura.
(2)
Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.15) Rovnako daňovej exekúcii nepodliehajú prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného zákona.15a)
§83c Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1)
Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi dane písomný zoznam uznaných16) pohľadávok.
(2)
V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
(3)
Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku od poddlžníka.
(4)
Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(5)
Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(6)
Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.
(7)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
(8)
Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné.
(9)
Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom, môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(10)
Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
(11)
Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
(12)
Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§83d Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa tohto zákona.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
§84
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva (ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
§84a
(1)
V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami, ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.
(2)
Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.
(3)
Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci. Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka, že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.
(5)
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
(6)
Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,16b) právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty16d) po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.
(7)
Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať spôsobom podľa tohto zákona.
§84b Súpis hnuteľných vecí
(1)
Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať aj opakovane.
(2)
Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.
(3)
Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka a číslo daňovej exekučnej výzvy,
c)
miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,
d)
jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,
e)
hodnotu spísaných hnuteľných vecí,
f)
osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie postihnuteľnosti jeho majetku,
g)
podpisy osôb prítomných pri súpise.
(4)
Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej moci prizvať Policajný zbor.16e)
(5)
Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby, ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.
(6)
Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných vecí znalcom.16b) V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná správca dane.
§84c Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.
§84d Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný17) alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.15)
§84e Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1)
Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,
c)
vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
e)
veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, účelové peňažné dávky sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, štátna sociálna dávka,14dc) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
f)
hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,15)
g)
snubný prsteň a obrúčka,
h)
hotové peniaze do sumy 165,97 eura,
i)
študijná literatúra.
(3)
Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov,17b) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
§84f Predaj hnuteľných vecí na dražbe
Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa tohto zákona.
§84g Určenie ceny hnuteľných vecí
(1)
Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(2)
Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel, predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov, veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.
(3)
Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí
§84h
(1)
Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí.
(2)
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a evidenčné číslo,
c)
čas a miesto konania dražby,
d)
predmet dražby,
e)
vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,
f)
spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,
g)
spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,
h)
termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,
i)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,
j)
poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§84i
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.
(2)
Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
§84j Účastníci dražby
(1)
Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony a právnická osoba (ďalej len „dražiteľ“).
(2)
Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať svoju totožnosť.
(3)
Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.
(4)
Dražiť nemôže
a)
zamestnanec správcu dane,
b)
daňový dlžník.
(5)
Dražba je verejná.
§84k Priebeh dražby hnuteľných vecí
(1)
Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu dražiteľov.
(2)
Zoznam dražiteľov obsahuje najmä
a)
dátum a miesto konania dražby,
b)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,
d)
poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,
e)
dražobné číslo,
f)
podpis dražiteľa.
(3)
Najnižšie podanie sa určí podľa § 84g ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.18a)
(4)
Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie.
(5)
Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.
(6)
Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.
(7)
Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa hnuteľná vec znova bez jeho účasti.
(8)
Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej hnuteľnej veci na vydražiteľa.
(9)
Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu.
(10)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu (§ 84l) a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky (§ 84m).
(11)
O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.
(12)
Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup podľa § 93.
§84l Opätovná dražba
(1)
Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto zákona o prvej dražbe.
(2)
Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70 % z ceny určenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
§84m Predaj na základe ponuky
(1)
Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.
(2)
Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj hnuteľnej veci na základe ponuky osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
(4)
Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,
c)
predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,
d)
termín obhliadky,
e)
upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou ponúknutou cenou,
f)
upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky – neotvárať“,
g)
termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,
h)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa)
(5)
Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny stanovenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(6)
Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak najvyššiu ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov, najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej veci.
(7)
Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji na základe ponuky.
(8)
Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
(9)
Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(10)
Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa § 80. Ak daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu. Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových výdavkov súvisiacich s likvidáciou, má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky. Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky (§ 90). Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12). Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.
§84n Priamy predaj hnuteľných vecí
(1)
Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 84g ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 165,97 eura za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(2)
Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných vecí.
Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
§85
(1)
Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, podľa ustanovení § 84b a 84c a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.
(2)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových peňazí, len ak hotové peniaze presahujú 165,97 eura [§ 84e ods. 2 písm. h)]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(3)
Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14f) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz.
(4)
Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty,19a) nakladá s nimi podľa osobitného predpisu.19aa) Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske, medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo platiny, prípadne kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami, so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný, nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí (§ 84 až 84n), pričom cena výrobku sa vždy zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách, lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu.19ab) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§85a
(1)
Vkladné knižky alebo iné listiny,19b) ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci (§ 84b) a odníme ich.
(2)
Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata akokoľvek viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve toho, kto má podľa takejto listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka správca dane.
(3)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
§86 Daňová exekúcia predajom cenných papierov
(1)
Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka.
(2)
Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného zákona.19c) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi podľa osobitného zákona.19c)
(3)
Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) postupuje podľa § 76 ods. 6. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi.
(4)
Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho, kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia. Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 35.
(5)
Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov namiesto daňového dlžníka.
(6)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru
§87
(1)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť") vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka a ručiteľa. Daňovej exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.15)
(2)
Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané iným spôsobom.
(3)
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami a príslušenstvom.
(4)
Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (§ 75); ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane zašle katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného konania (§ 75). Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.
(5)
Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (§ 76 ods. 2). Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.
(6)
Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, ak sú zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu a obci,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.
(8)
Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.
(9)
Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.
(10)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.
(11)
Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží v hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť alebo ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční. Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja (§ 84k ods. 12).
§87a
(1)
Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie.
(2)
Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu18b) bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie. Ak je vydražiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.
(3)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4)
O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka, osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti vecné práva zrejmé zo spisu.
(5)
Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(6)
Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva.
Dražobná vyhláška
§87b
(1)
Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,
c)
čas a miesto dražby,
d)
označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,19d)
e)
vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,
f)
výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,
g)
podmienky vrátenia zábezpeky,
h)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
i)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
j)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
k)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
l)
upozornenie na uplatnenie predkupného práva,
m)
čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,
n)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§87c
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko alebo sídlo, okresného úradu a obce,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr do 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku. Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch a môže požiadať príslušnú správu katastra,18ba) aby zverejnila dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli.
(3)
Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz (§ 77 ods. 3); dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté (§ 87 ods. 6).
§87d Účastníci dražby
(1)
Dražiť môže fyzická osoba, ak to pripúšťa osobitný zákon,19e) spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike (ďalej len „dražiteľ“).
(2)
Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie § 84j ods. 2 až 5. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie.
§87e Individuálna prezenčná listina
(1)
Pred začatím dražby vyplní dražiteľ individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa, ktorá obsahuje
a)
dátum a miesto konania dražby,
b)
nehnuteľnosť a jej vyvolávaciu cenu,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
d)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a overeného výpisu z obchodného registra,
e)
výšku dražobnej zábezpeky a doklad o zaplatení,
f)
uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom,
g)
podpis dražiteľa.
(2)
Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej listine dražiteľa. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví a spoločne s dražiteľom overia opravu svojím podpisom. Ak údaje, o ktorých vznikla pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto osobe dražiť.
(3)
Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej zábezpeky (§ 87f) obdrží dražiteľ dražobné číslo.
§87f Určenie dražobnej zábezpeky
(1)
Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako dražiteľ.
(2)
Dražiteľ zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške.
(3)
Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ, ktorý najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby takýto doklad predloží správcovi dane.
(4)
Úspešnému vydražiteľovi sa započítava vopred zaplatená dražobná zábezpeka do ceny vydraženej veci.
(5)
Dražiteľovi, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa konania dražby.
(6)
Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa § 87n.
§87g Zrušenie dražby
(1)
Správca dane zruší konanie dražby, ak
a)
daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby,
b)
spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,
c)
iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod vlastníckeho práva k veci a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení.
(2)
Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom.
(3)
Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví zápisnicu o zrušení dražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
Priebeh dražby nehnuteľnosti
§87h
(1)
Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu.
(2)
Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať podanie najmenej o 33,19 eura.
(3)
Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie, správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením, že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu draženej nehnuteľnosti.
(4)
Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený ustanoveniami osobitného zákona.18a)
(5)
Správca dane pokračuje podľa týchto ustanovení v dražbe až do vydraženia všetkých dražených nehnuteľností.
(6)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
(7)
Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe, či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk, ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie oznámi prítomným.
(8)
O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych prezenčných listín dražiteľov, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi, podané námietky a ich riešenie.
§87i
(1)
Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ uplatňujúci si predkupné právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takýchto osôb viac, rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom.
(2)
Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.
Rozhodnutie o udelení príklepu
§87j
(1)
Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi, osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk.
(2)
Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk.
(3)
Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.
(4)
Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona.
§87k
(1)
Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa § 87j ods. 2.
(2)
Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.
§87l
(1)
Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(2)
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.
(3)
Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
(4)
Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.
§87m Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu nezáujmu dražiteľov, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu stanoveného na konanie dražby.
(2)
Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe.
(3)
Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(4)
Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.
(5)
Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku 4.
(6)
Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa § 87a ods. 5; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
§87n Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky
(1)
Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ, ktorému bol udelený príklep na prvej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.
(2)
Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil. Peňažné prostriedky takto získané použije správca dane ako výťažok z dražby (§ 93).
(3)
Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. V prípade, že dražobná zábezpeka nebude postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako daňový nedoplatok.
(4)
Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie.
(5)
Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3.
(6)
Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(7)
Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje obdobne podľa § 84m ods. 2 až 4, 6, 8 až 10 s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(8)
Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky môžu podať námietky len osoby podľa § 84m ods. 6. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný účinok.
(9)
Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu dane.
(10)
Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
(11)
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.
(12)
Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu.
§87o
(1)
Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli na základe osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv.
(2)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.
§87p
Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti znaleckým posudkom podľa § 87a. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa § 87b až 87n.
§88 Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti
(1)
Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia o predaji podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu19g) a o predaji podniku na základe zmluvy.19h)
(2)
Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo alebo vecné bremeno viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.
(3)
Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk, okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.
(4)
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti stanovená podľa osobitného predpisu.18b) Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny sa možno odvolať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom podniku postupuje primerane podľa ustanovení § 87b až 87n s výnimkou určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa § 87n ods. 7.
(5)
Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo jeho časti so súhlasom správcu dane.
(6)
Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí i pri zrušení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou.
(7)
Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo k majetku podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou. Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.19f)
(8)
Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.
(9)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa podniku alebo jeho časti.
(10)
Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne iba obchodné meno podniku.
(11)
Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný predpis.19i)
(12)
Ustanovenia odsekov 8 až 11 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.
(13)
Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe štátneho podniku.19j)
§89 Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, a to postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom tohto spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho
a)
vyrovnací podiel,
b)
podiel na zisku,
c)
podiel na likvidačnom zostatku.
(2)
Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 ustanovenia všeobecného predpisu19l) nie sú dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje osobitný predpis.19m)
(3)
Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch, a to aj keď sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku.
(4)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Po doručení daňového exekučného príkazu a po splnení podmienok na vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky zodpovedajúce jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku na účet správcu dane.
(5)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku 1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(6)
Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, v oznámení podľa § 76 ods. 6 alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu, správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
Exekučné náklady a hotové výdavky
§90
(1)
Daňový dlžník hradí náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, za výkon predaja vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane.
(2)
Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 16,59 eura a najviac 16 596,95 eura.
(3)
Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 16,59 eura a najviac 16 596,95 eura.
(4)
Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
d)
predajom cenných papierov,
e)
postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.
(5)
Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na desiatky eur nadol.
(6)
Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.
(7)
Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.
(8)
Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj v prípade, keď k výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.
(9)
Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov.
(10)
Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný účinok.
(11)
Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok.
(12)
Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane.
(13)
Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.
(14)
Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie, znáša daňový dlžník.
§91
(1)
Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak
a)
pobyt daňového dlžníka nie je známy,
b)
by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,
c)
daňový dlžník – fyzická osoba zomrel.
(2)
Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak
a)
daňový dlžník – fyzická osoba zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu,
b)
daňový dlžník – právnická osoba zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho nástupcu,
c)
sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo nárok zanikol.
(3)
Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov odo dňa vydania daňového exekučného príkazu.
§92 Daňový exekučný účet
(1)
Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky; variabilným symbolom je daňové identifikačné číslo daňového dlžníka. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.
(2)
Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby:
a)
plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,
b)
plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie [§ 82 písm. a), b), d), e) a h)],
c)
z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky,
d)
na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,
e)
z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie (§ 87n ods. 2),
f)
z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,
g)
z dražobných zábezpek dražiteľov,
h)
z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.
§93 Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku
(1)
Správca dane z prostriedkov získaných podľa § 92 ods. 2 písm. g) vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (§ 87f ods. 5).
(2)
Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa § 92 ods. 2 písm. a) až f) a získané úhrady podľa § 92 ods. 2 písm. h) použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. Správca dane poukáže zvyšok výťažku do notárskej úschovy19ma) do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice.
(3)
Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov.
(4)
Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane podľa tohto alebo osobitného zákona.3)
(6)
Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov19n) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší než 1,65 eura.
(7)
Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 6, je povinný zaplatiť úrok podľa § 63 ods. 6.
§94 Ochrana zamestnanca správcu dane
Policajný zbor poskytuje zamestnancovi správcu dane ochranu pri výkone daňovej exekúcie podľa osobitného predpisu.16e)

ÔSMA ČASŤ | OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE KONKURZ A REŠTRUKTURALIZÁCIU

§95 Prihlasovanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.1) Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
(2)
Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,6eb) a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.
(3)
Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.
(5)
Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
(6)
V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred vyhlásením konkurzu, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.
(7)
V reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.
(8)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.19o)
(9)
V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj tretia osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. V reštrukturalizačnom konaní možno postupovať len v súlade s osobitným predpisom.8g)
§95a Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie
(1)
Vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
(2)
Povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje. Pre daňovú pohľadávku, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii, nemožno na majetok patriaci daňovému subjektu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa začatím reštrukturalizácie prerušujú. Povolením reštrukturalizácie sa prerušené daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie zastavujú. Ak už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol použitý podľa § 93, výťažok po odpočítaní exekučných nákladov a hotových výdavkov správca dane vráti daňovému dlžníkovi.
(3)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.
(4)
Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné daňové záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.
(5)
V daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov,1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1) vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.
(6)
Proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10 tým nie je dotknuté.
(7)
Povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti, ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie časti, ktoré neboli na účely reštrukturalizačného konania považované za daňové pohľadávky podľa § 95 ods. 1, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie. Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
(8)
Ak súd uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie a začne konkurzné konanie na majetok daňového subjektu, správca dane môže začať daňové exekučné konanie alebo pokračovať v daňovom exekučnom konaní, iba ak po ukončení konkurzného konania daňovému subjektu zostane majetok.

DEVIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§96
Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, základ dane, preddavky na daň, sankčný úrok, pokuta a úrok na celé desiatky eurocentov nadol.
§99
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná, neustanovuje inak.
§100 Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi
Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a)
odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku (§ 59),
b)
platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),
c)
odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti (§ 64),
d)
odpustení sankcie (§ 103).
§101
Na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.20)
§101a
Na účely správy daní sú správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov a tretích osôb v súlade s osobitným predpisom;20a) údaje možno sprístupniť len obci, ako správcovi dane,20b) daňovým orgánom,20c) colným orgánom,20d) ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu20e) aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní. V informačných systémoch20a) možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné číslo, ak jej nebolo pridelené daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11).
§102
Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní z príjmov novovzniknuté daňové subjekty, ktoré odvádzajú daň z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových subjektov a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
§103
(1)
Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu
a)
odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu; ak ide o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,
b)
môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k hospodárskemu zániku daňového subjektu a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,
c)
môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov1) z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.
(2)
Ministerstvo môže
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
b)
vo vzťahu k zahraničiu vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.
(3)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku, 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide
a)
o fyzickú osobu, sumu 165 969,59 eura,
b)
o právnickú osobu, sumu 1 659 695,94 eura.
(4)
Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide
a)
o fyzickú osobu, sumu 33 193,92 eura,
b)
o právnickú osobu, sumu 331 939,19 eura.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až c).
(6)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo môže odpustiť sankciu uloženú poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,20f) ak zanikol zrušením bez právneho nástupcu a jeho práva a povinnosti podľa osobitného zákona20g) prešli na zriaďovateľa, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, ak o odpustenie sankcie tento zriaďovateľ požiada; rovnako môže odpustiť sankciu zriaďovateľovi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,20f) ktorého má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a ktorý zanikol zrušením bez právneho nástupcu a jeho práva a povinnosti prešli podľa osobitného zákona20g) na tohto zriaďovateľa, ak o odpustenie sankcie tento zriaďovateľ požiada. Ak ide o sankciu prislúchajúcu k dani, je obec alebo vyšší územný celok povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.
(7)
Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa vždy predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku 1 písm. a) až c) a odsekov 3 až 6 v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom.8g) O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie.
(8)
Ministerstvo môže vydať opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania ustanovení daňového predpisu alebo na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.
(9)
Ministerstvo je oprávnené vydať metodické usmernenie na zabezpečenie jednotnej aplikácie tohto zákona a osobitných zákonov.1) Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány vykonávajúce správu daní záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou.
(10)
Vláda Slovenskej republiky môže vydať nariadenie, ktorým ustanoví, že daňovým subjektom, ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň okrem sankcie, zaniká daňový nedoplatok (§ 65 ods. 4) zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. V nariadení vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť ďalšie podmienky zániku daňového nedoplatku podľa prvej vety.
(11)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 12.
(12)
Ak bola Európskej komisii predložená žiadosť o schválenie poskytnutia štátnej pomoci formou úľavy zo sankcie alebo formou odpustenia zo sankcie v súlade s osobitným predpisom8g) alebo ak ide o žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie z dôvodu podľa odseku 1 písm. c), správca dane nepoužije preplatok (§ 63) na úhradu časti alebo celého daňového nedoplatku pozostávajúceho zo sankcií, na ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti daňovému úradu až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.
§104
Pre právnické alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky ku dňu účinnosti tohto zákona, začne lehota určená v § 31 ods. 1 plynúť dňom účinnosti tohto zákona.
§105
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na daňové konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Zachovaná zostáva i miestna príslušnosť správcu dane, ktorá bola pri zrušených daniach pri ich poslednom vyrubení.
§105a
Na ukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom 2003, sa vzťahuje ustanovenie § 30a.
§106
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na dane zrušené, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§107
Ak nie je v osobitnom predpise ustanovené inak, daňové subjekty zaregistrované u správcu dane podľa doterajších predpisov, splnia svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona do 30. júna 1993. Obdobný postup sa vzťahuje aj na daňové subjekty vykonávajúce činnosti, na ktoré sa registračná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzťahovala.
§108
Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31. decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu.21)
§109
(1)
Tlačivá, ktorých vzor ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo podľa § 38 ods. 2, možno po prvýkrát použiť za zdaňovacie obdobie roku 2001. Pri daniach, pri ktorých zdaňovacím obdobím nie je kalendárny rok, možno tlačivá použiť na zdaňovacie obdobie začínajúce sa po 31. decembri 2001; pri daniach, ktoré sa nevyrubujú za zdaňovacie obdobie ani na zdaňovacie obdobie, možno tlačivá použiť, ak daňová povinnosť vznikla po 31. decembri 2001.
(2)
Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov znížených o sumy podľa osobitného zákona,8bd) poskytnutých jednotlivým daňovníkom v peňažnej i nepeňažnej forme za uplynulé zdaňovacie obdobie a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov sú platitelia dane povinní za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť správcovi dane podľa § 38 ods. 15 po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2001.
§110
Rozhodnutia o počte vyživovaných osôb, vydané správcom dane pre účely dane zo mzdy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov, strácajú platnosť pre zdanenie miezd vyplatených za obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§110a
(1)
Na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2)
Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona v znení platnom do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona a ktoré začnú konanie po 1. septembri 1999, sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Päťročná lehota na zánik práva vyrúbiť daň sa prvý raz uplatní, ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla po 1. septembri 1999 alebo ak po 1. septembri 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať. Ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla pred 1. septembrom 1999 alebo ak pred 1. septembrom 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať, začne plynúť nová päťročná lehota, ak bol úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej rozdielu dane vykonaný pred uplynutím lehoty podľa doterajších predpisov.
(5)
Vymáhanie daňových nedoplatkov začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
§110b
(1)
Daňový dlžník je oprávnený do 31. decembra 2000 použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu svojho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru 1999 dlhopis Fondu národného majetku Slovenskej republiky22) (ďalej len „dlhopis“). Za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6 je daňový úrad povinný prijať od daňového dlžníka dlhopis na čiastočnú alebo úplnú úhradu týchto daňových nedoplatkov:
a)
daňový nedoplatok na daniach daňovej sústavy platnej do 31. decembra 1992,
b)
daňový nedoplatok dane z príjmov fyzických osôb,
c)
daňový nedoplatok dane z príjmov právnických osôb,
d)
daňový nedoplatok dane z pridanej hodnoty,
e)
daňový nedoplatok dane z dedičstva, dane z darovania, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností,
f)
daňový nedoplatok na spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.13d)
(2)
Dlhopis nemožno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňových nedoplatkov, ak daňový úrad začal daňové exekučné konanie.
(3)
Na účely použitia dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku je menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu23) zníženého o daň vyberanú osobitnou sadzbou dane podľa osobitného predpisu24) 13 740 Sk.
(4)
Dlhopis možno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, len ak
a)
suma daňového nedoplatku nie je nižšia ako 13 740 Sk,
b)
na dlhopise neviazne záložné právo alebo nie je pozastavený výkon práva nakladať s týmto dlhopisom,
c)
daňový dlžník písomne požiada daňový úrad o vydanie potvrdenia o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku,
d)
daňový úrad vydá potvrdenie o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, ktoré obsahuje najmä druh dane, na ktorej sa zníži daňový nedoplatok, sumu daňového nedoplatku, na ktorý sa použije dlhopis a tomu zodpovedajúci počet dlhopisov, pričom hodnota týchto dlhopisov vypočítaná ako násobok sumy podľa odseku 3 nesmie prevýšiť sumu daňového nedoplatku.
(5)
Zníženie alebo úhrada daňového nedoplatku použitím dlhopisu sa vykoná ku dňu nasledujúcemu po dni použitia dlhopisu, pričom sa za deň použitia dlhopisu považuje deň pripísania dlhopisu na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky.19c) Príjmy z výnosov dlhopisov pripísaných na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky19c) a príjmy získané splatením týchto dlhopisov sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Na postup pri prevode dlhopisu sa vzťahuje osobitný predpis,19c) pričom sa za kúpnu cenu dlhopisu považuje menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu23) zníženého o daň vyberanú podľa osobitného predpisu24) uvedená v odseku 3.
§110c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004
(1)
Pri povoľovaní úľav z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov vyrubených do 31. decembra 2003 sa postupuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
(2)
Na konanie vo veciach paušálnej dane sa použije zákon účinný do 31. decembra 2003.
(3)
Na penále za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného zákona6ec) vyrubené do 31. decembra 2003 a na sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného zákona6ec) vyrubený za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004 sa vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2003.
(4)
Ustanovenie § 65c sa prvý raz uplatní, ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako šesť mesiacov po 1. januári 2004.
(5)
Do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
§110d
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie uvedené v prílohe.
§110e Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch.
§110f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Vyplácajúci zástupca oznámi do 31. marca 2006 podľa § 32 ods. 15 úhrnnú sumu úrokového príjmu, na ktorej vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie vznikol nárok od 1. júla 2005.
(2)
Ustanovenie § 95a sa použije, ak všeobecné predpisy upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu neustanovujú inak.
§110g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2007
(1)
Daňové konanie a daňové exekučné konanie, ktoré boli začaté a neboli ukončené do 31. augusta 2007, dokončia sa podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie začaté a neukončené podľa osobitného predpisu25) sa vzťahujú ustanovenia § 61, 65a a 95a v znení účinnom k 31. augustu 2007.
(3)
Ak daňový subjekt doručil podanie príslušnému orgánu podľa zákona účinného k 31. augustu 2007 a konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na konanie sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 1. septembra 2007.
(4)
Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, je povinná požiadať správcu dane o registráciu podľa § 31 ods. 2 písm. a) podľa zákona účinného od 1. septembra 2007 najneskôr do 31. decembra 2007.
(5)
Na vyrubenie sankčného úroku z dlžnej sumy po 31. auguste 2007 sa použije § 35b ods. 2 v znení účinnom od 1. septembra 2007, ak nezaniklo právo na jeho vyrubenie.
(6)
Ustanovenie § 69 v znení účinnom od 1. septembra 2007 sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky, ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§110h Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009
Ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), sankčného úroku (§ 35b ods. 1 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008.
§110i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009
(1)
Konanie o uložení pokuty podľa § 35 ods. 8 až 12 v znení účinnom k 28. februáru 2009 a blokovej pokuty podľa § 35a v znení účinnom k 28. februáru 2009, ktoré bolo začaté, avšak nebolo právoplatne ukončené k 28. februáru 2009 sa dokončí podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.
(2)
Za porušenie ustanovení doterajšieho predpisu,26) o ktorom sa k 28. februáru 2009 neviedlo konanie, sa uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.
(3)
Ak osoba podľa § 35 ods. 8 v znení účinnom od 1. marca 2009 používa v súlade s osobitným predpisom27) pokladnicu podľa doterajšieho predpisu,26) za porušenie ustanovení doterajšieho predpisu,26) sa uloží pokuta podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.
§110j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Daňovému subjektu, ktorý používa elektronickú registračnú pokladnicu podľa osobitného predpisu,27) colný úrad na účely spotrebných daní1b) za porušenie ustanovení osobitného predpisu26) v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2011 uloží pokutu podľa zákona účinného k 28. februáru 2009.
(2)
Ustanovenie § 65b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2010 sa použije aj na nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktorého do 31. decembra 2009 uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol; správca dane takýto daňový nedoplatok postúpi právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu prvýkrát v júni 2010, najneskôr do 31. decembra 2010.
(3)
Ustanovenie § 103 ods. 6 sa použije na daňový nedoplatok zodpovedajúci nezaplatenej sankcii, evidovanej najneskôr k 30. júnu 2010.
(4)
Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009, je povinná požiadať správcu dane o registráciu podľa § 31 ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2010 najneskôr do 28. februára 2010. Fyzická osoba, ktorá nemala oznamovaciu povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2009, je povinná splniť si oznamovaciu povinnosť podľa § 31 ods. 2 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010 najneskôr do 28. februára 2010.
(5)
Ak do 31. decembra 2009 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 2), sankčného úroku (§ 35b ods. 2 a 6), úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7), úroku (§ 60 ods. 2) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2009 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2009.
(6)
Lehota na zánik práva vyrubiť daň ustanovená v § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2010 pre daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítavanie daňovej straty podľa osobitného predpisu11daf) v znení účinnom od 1. januára 2010, sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania, v ktorom sa vykáže daňová strata za zdaňovacie obdobie, ktoré skončí po 31. decembri 2009.
§110k Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. decembra 2010
Ak od 1. januára 2010 do 29. decembra 2010 nastala skutočnosť pre uloženie pokuty (§ 35), postupuje sa podľa zákona účinného do 29. decembra 2010.
§111
Zrušuje sa
1.
§ 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
2.
vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
§111a
Zrušuje sa zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z.
§111b
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 495/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania,
2.
opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. novembra 2001 č. 18576/2001-71, ktorým sa ustanovuje vzor majetkového priznania (oznámenie č. 496/2001 Z. z.).
§112
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
(2)
Ustanovenia § 31 pre daň z pridanej hodnoty a § 95 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.

Čl. XII

(5)
Banka je povinná do 60 dní od účinnosti tohto zákona písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo bydliska podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, čísla účtov podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, otvorených od 1. januára 1990 do účinnosti tohto zákona, a to aj ak boli do účinnosti tohto zákona zrušené; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len inému správcovi dane.

Čl. XX

4.
Ustanovenia čl. II sa vzťahujú aj na daňové konania neukončené do účinnosti tohto zákona. Pokuty podľa § 35 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov uložené ku dňu účinnosti tohto zákona, a to aj právoplatne, sa nevymáhajú, pričom daňové konania sa zastavia.
I. Gašparovič v. r.

V. Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 336, 27. 12. 1977) v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 331, 27. 12. 1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992), smernice Rady 2003/93/ES zo 7. októbra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. EÚ L 264, 15. 10. 2003), smernice Rady 2004/56/ES z 21. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 2.; Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2004), smernice Rady 2004/106/ES zo 16. novembra 2004 (Ú. v. EÚ L 359, 4. 12. 2004) a smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 129, 20. 12. 2006).
2.
Smernica Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 1.; Ú. v. ES L 73, 19. 3. 1976) v znení smernice Rady 79/1070/EHS zo 6. decembra 1979 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 331, 27. 12. 1979), smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. ES L 76, 23. 3. 1992) a smernice Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 12.; Ú. v. ES L 175, 28. 6. 2001).
3.
Smernica Komisie 2002/94/ES z 9. decembra 2002 ustanovujúca podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení Smernice Rady 76/308/EHS o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, ciel, daní a iných opatrení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 2/zv. 12.; Ú. v. ES L 337, 13. 12. 2002) v znení smernice Komisie 2004/79/ES zo 4. marca 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004) a smernice Komisie 2006/84/ES z 23. októbra 2006 (Ú. v. EÚ L 362, 20. 12. 2006).
4.
Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 9/zv. 1.; Ú. v. EÚ L 157, 26.6. 2003) v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004), rozhodnutia Rady 2004/587/ES z 19. júla 2004 (Ú. v. EÚ L 257, 4. 8. 2004) a smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 129, 20. 12. 2006).
Príloha č. 2 k zákonu Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 534/2005 Z. z.
ZOZNAM ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÉ NA ZÁKLADE MEDZINÁRODNEJ ZMLUVY SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU PRISTÚPILI K SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV
Územia závislé na Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sú:
Guernsey
Jersey
Ostrov Man (Isle of Man)
Kajmanské ostrovy (Cayman Islands)
Britské panenské ostrovy (British Virgin Islands)
Anguilla
Montserrat
Ostrovy Turks a Caicos.
Územia závislé na Holandskom kráľovstve sú:
Aruba
Holandské Antily.
Príloha č. 3 k zákonu č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.
ZOZNAM TRETÍCH ŠTÁTOV, S KTORÝMI EURÓPSKE SPOLOČENSTVO V MENE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV UZAVRELO DOHODY O PRISTÚPENÍ K SMERNICI RADY 2003/48/ES Z 3. JÚNA 2003 O ZDAŇOVANÍ PRÍJMU Z ÚSPOR V PODOBE VÝPLATY ÚROKOV
Andorra,1)
Lichtenštajnsko,2)
Monako,3)
San Maríno,4)
Švajčiarsko.5)
1)
Rozhodnutie Rady 2005/356/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).
2)
Rozhodnutie Rady 2005/353/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Lichtenštajnským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 112, 3. 5. 2005).
3)
Rozhodnutie Rady 2005/347/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Monackým kniežatstvom ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 110, 30. 4. 2005).
4)
Rozhodnutie Rady 2005/357/ES z 22. decembra 2004 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Sanmarínskou republikou, upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 114, 4. 5. 2005).
5)
Rozhodnutie Rady 2004/911/ES z 2. júna 2004 o podpísaní a uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov a o sprievodnom memorande o porozumení (Ú. v. EÚ L 385, 29. 12. 2004).
1)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení zákona č. 667/2004 Z. z. Zákon č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
1a)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
1b)
Napríklad zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z., zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína, zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
1c)
Zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve.
1d)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1e)
Napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
1f)
Napríklad zákon č. 313/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
3)
Napr. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
4)
Napr. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.
4a)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2002 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z.
4aa)
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
5)
§ 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5a)
§ 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb.
5b)
Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
6)
§ 26 až 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 47/1992 Zb.).
6aa)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6ab)
6c)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
6ea)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
6eb)
Napríklad zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6ec)
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
6ed)
§ 31 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
6ee)
§ 33 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6ef)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6eg)
§ 17 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6g)
Napr. § 16 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.
7)
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
7aa)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
7ab)
Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
7b)
Napríklad zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 240/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 239/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7c)
Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 8 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
8)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
8a)
Napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
8aa)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8ab)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
8b)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
8ba)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.
8bb)
§ 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 378/1996 Z. z.
8bc)
8bd)
§ 6 ods. 12 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení zákona č. 466/2000 Z. z.
8e)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 229/1993 Z. z.).
8f)
Zákon č. 239/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8fa)
Zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.
8g)
Napríklad zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28. 12. 2006).
8h)
§ 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
8i)
§ 58 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
8j)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8ja)
Zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 177/2004 Z. z.
Zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.
8l)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8m)
Napríklad zákon č. 446/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 472/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie Rady č. 1798/2003/ES zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti nepriameho zdaňovania (DPH) a o zrušení nariadenia č. 218/1992/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 264, 15/10/2003, strany 1 – 11).
8n)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
8na)
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z.
8nb)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8nc)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
9a)
§ 2 zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9b)
§ 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9c)
§ 78a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.
10a)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10b)
§ 5 a 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10ba)
10bb)
§ 49 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
10c)
§ 90 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10ca)
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10cb)
§ 91 ods. 4 písm. c) a ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 214/2006 Z. z.
10d)
Napr. § 22 zákona Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
11)
§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
11a)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.
11ab)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z.
11ad)
§ 79 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 651/2004 Z. z.
11aeb)
§ 38 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11af)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11ag)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 78a zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.
Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11ah)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
11ai)
§ 4 ods. 4 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11am)
Zákon č. 466/2009 Z. z.
11b)
§ 58 zákona č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov.
11d)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11daa)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
11dab)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11dac)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11dad)
Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11dae)
§ 17b ods. 2 a 7 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.
11daf)
§ 30 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11db)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.
11dc)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
11dd)
§ 13 ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11de)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
11df)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.
11dg)
§ 36 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
12a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
12c)
§ 48 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
13a)
§ 7 zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
13b)
§ 151a až 151md Občianskeho zákonníka, § 73d až 73i zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
13c)
Napr. § 262 zákona č. 618/1992 Zb. Colný zákon.
13d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13e)
Napríklad zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13ea)
Zákon č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13eaa)
§ 4b zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 83/2009 Z. z.
13ec)
§ 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 520/2005 Z. z.
13ed)
§ 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
13f)
§ 118 až 121 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
13ha)
Napríklad § 42 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 47 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
14)
Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
14c)
§ 15 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
14ca)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon).
14d)
14da)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14db)
Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14dc)
Napríklad zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov, zákon č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
14dd)
Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa.
14de)
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14f)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia.
14h)
Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
15)
§ 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z.
15a)
§ 14 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16a)
§ 1 písm. b) zákona č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv podľa autorského zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16b)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
16c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti.
16d)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 284/1995 Z. z.
17a)
§ 2 Obchodného zákonníka.§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
17b)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
18)
§ 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.
18a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
18b)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
19a)
§ 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
19ab)
Zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon).
19b)
Napríklad § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
19c)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
19d)
§ 7, 70 a 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
19e)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení zákona č. 45/1998 Z. z.
19h)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 264/1992 Zb.
19j)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
19ma)
19n)
Napríklad zákon č. 554/2003 Z. z., zákon č. 104/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z.
19p)
§ 20, 31 a 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
20a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
20b)
20c)
§ 2 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20e)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20f)
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20g)
§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 30 ods. 2 zákona SNR č. 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch.
22)
§ 24 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
23)
§ 24 ods. 4 a 6 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
25)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
26)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.
28)
§ 43c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
29)
§ 81c zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
30)
§ 6 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona č. 255/2001 Z. z.
31)
Príloha k vyhláške Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).