Súdny dvor EÚ v rozsudku uvádza, že zo znenia a z cieľa článku 146 ods. 1 písm. e) smernice vyplýva, že existencia priameho vzťahu zahŕňa nielen to, že dotknuté poskytnutia služieb z hľadiska svojho cieľa prispievajú k účinnej realizácii vývoznej a dovoznej činnosti, ale takisto to, že tieto služby sú poskytnuté priamo v závislosti od každého prípadu, vývozcovi, dovozcovi alebo príjemcovi tovarov. (citát z článku).

To znamená,že takto treba chápať platný § 47 ods. 6 zákona o DPH.

Súdny dvor EÚ v rozsudku uvádza, že zo znenia a z cieľa článku 146 ods. 1 písm. e) smernice vyplýva, že existencia priameho vzťahu zahŕňa nielen to, že dotknuté poskytnutia služieb z hľadiska svojho cieľa prispievajú k účinnej realizácii vývoznej a dovoznej činnosti, ale takisto to, že tieto služby sú poskytnuté priamo v závislosti od každého prípadu, vývozcovi, dovozcovi alebo príjemcovi tovarov. (citát z článku).

To znamená,že takto treba chápať platný § 47 ods. 6 zákona o DPH.

Ide len o zmenu výkladu ustanovenia na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Z článku vyplýva zmena výkladu a teda postupu platiteľov dane a táto zmena sa týka prepravy tovaru (teda prepravnej služby), ak ide o
– prepravu tovaru vyvážaného do tretích štátov a
– prepravu tovaru pod rôznymi colnými opatreniami pri dovoze, ktoré sú v článku uvedené v treťom odstavci pod úvodným odstavcom.
V týchto prípadoch má podnikateľ rozhodnutia colného úradu o povolení príslušných opatrení.
Zmena výkladu sa týka len § 47 ods. 6 zákona o DPH, keďže Súdny dvor EÚ v cit. rozsudku riešil toto pravidlo.