Komentáre k Čo Vás trápi v daňových veciach – poraďte sa s daňovým poradcom – hodina otázok a odpovedí (29.04. 11hod.)

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 10:29:45 +0000

Jedine čo by mohlo prichádzať do úvahy je opatrenie č. 4. Len tam je taká skutočnosť, že nesmiete prerušiť ani ukončiť podnikanie. Druhá vec je či športovec je v konečnom dôsledku považovaný za SZČO na účely opatrení tak ako je definovaný k týmto opatreniam. Podľa mňa patrí do ustanovenia časti vykonávania SZČO podľa osobitných predpisov…čo v tomto prípade je vlastne zákon č. 440/2015 o športe. Ak stále deklaruje výkon činnosti, má predelené DIČ (to je podľa mňa podstatné), teda nedošlo k zrušeniu výkonu podnikania, potom opatrenie č. 4 umožňuje poskytnúť príspevok aj SZČO, ktorá nie je poistená. Teda podľa mňa bude rozhodujúce na posúdenie, či naďalej ste evidovaný ako športovec (predpokladám že to vyžaduje aj zákon o športe) alebo ste činnosť športovca ukončili.

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 10:03:42 +0000

To že je konateľ, spoločník je irelevantné. Podľa opatrenia č. 3, ktoré má dva princípy je podstatné aby išlo o zamestnanca na pracovný pomer. Teda musí existovať pracovná zmluva. Ak existuje, potom ak sú splnené aj ostatné podmienky máte právo na príspevok od štátu. Teda postavenie spoločníka a konateľa nie je limitujúcim faktorom ak existuje medzi spoločníkom(konateľom) pracovný pomer.

Od: ltomsa

ltomsa — Wed, 29 Apr 2020 10:01:39 +0000

Dobrý deň, SZČO športovec sa kvôli prerušeniu hokejovej súťaže a výpovede zmluvy zo strany klubu odhlásil zo sociálneho poistenia ku dňu 15.3.2020.Tým pádom k 31.3.2020 nebol sociálne poistený.
Má možnosť žiadať o nejaký príspevok z titulu koronakrízy podľa nejakej platnej schémy ?

Od: janickova

janickova — Wed, 29 Apr 2020 09:56:14 +0000

Dobrý deň

pán Ozimý, môže žiadať o príspevok Opatrenie 3a COVID-19 zamestnávateľ sro, ktorý má 2 spoločníkov a jeden z nich je konateľ a zároveň je aj zamestnancom? Za mesiac apríl má prekážku v práci ako zamestnanec…
Ďakujem

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 09:49:59 +0000

áno máte pravdu, z logiky veci, keďže aj hlavná kniha má obsahovať mesačné stavy účtov, a ak bol výkon uskutočnený, malo by sa zohľadniť táto skutočnosť v rámci práva na tržbu…vravím, problém ktorý je, že pre účely opatrení sa tržba jasne nevymedzila. Teda poviem to tak ako to je, teda ak by aj prebiehala kontrola, kontrola bude skúmať len skutočnosť vyplývajúcu z účtovníctva, teda obhájiteľné je to aj aj…ale z logiky veci, ak bol uskutočnený výkon, a právo na tržbu vznikol potom by sa malo o tom účtovať a teda sa to zohľadní v tržbe. Ak o tom účtovať účtovná jednotka nebude, potom to súčasťou tržby (výnosov) v predmetnom období nie je.

Od: abenkova

abenkova — Wed, 29 Apr 2020 09:43:38 +0000

Ďakujem Vašu odpoveď , poprosím ešte o Váš názor k druhej časti otázky :
– Keďže služby sú fakturované podľa zmluvných podmienok mesačne, štvrťročne, polročne – mám za to, že súčasťou tržieb majú byť aj doposiaľ nevyfakturované výkony. Uvažujem správne ?

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 09:27:35 +0000

Platenie preddavkov za prvý kvartál boli splatné aj na základe zákona lex korona, len tam bola možnosť náhradnej lehoty z dôvodu neplatenia úroku z omeškania. To súhlasím. To celé sa zrušilo, presne tak ako píšete, čo vlastne vrátilo spätne k otázke platenia preddavkov na daň z príjmov. Čo sa týka príspevkov podľa opatrení MPSVaR jednou z podmienok na vyplatenie príspevku je mať splnené v čase podania žiadosti aj daňové povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 595/2003 Z. z, o dani z príjmov. Daňová povinnosť u daňovníka vyplýva z podaného daňového priznania, resp. ak ide o platiteľa dane, ktorý je povinný zraziť daň, zabezpečiť daň. Preddavok daňovníka podľa mňa nie je daňovou povinnosťou, ide len o preddavok, ktorý sa zúčtuje z daňovou povinosťou vyplývajúcou z podaného daňového priznania. Teda podľa môjho názoru preddavky na daň z príjmov sa nemajú skúmať pre účely práva na príspevok, ale bohužial tak ako všetko aj toto nevie nikto jednoznačne vymedziť, pretože tie podmienky sú písané nejednoznačne.

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 09:23:55 +0000

Pracuje sa z dátumom 13.3.2020. Teda momentálne platí ustanovenie § 21 lex korona a lehota na podanie daňového priznania je do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci kedy bude vyhlásené ukončenie pandémie. Do tejto lehoty platí daňovník preddavky podľa poslednej známej daňovej povinosti z DP roku 2018. Daňovník môže využiť dve možnosti a to podať žiadosť o platenie preddavkov inak (§ 42 ods. 10 ZDP) alebo uplatniť § 24a lex korona, pri splnení poklesu tržieb o 40 % a viac, kedy zaniká povinnosť platiť preddavky počas pandémie, ak to daňovník vyhlási najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na zaplatenie preddavkov na daň z príjmov.

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 09:20:44 +0000

Za apríl došlo k novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde sa zaviedol do § 293ex, že zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní zaplatiť poistné za apríl 2020, ak v apríli 2020 mali uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu najmenej na 15 dní. Toto poistné sa považuje za zaplatené. Teda o sociálnom poistení nebude ZML účtovať, keďže nevzniká záväzok voči sociálnej poisťovni. Pre zdravotné poistenie to neplatí.

Od: Ing. Vladimír Ozimý

Ing. Vladimír Ozimý — Wed, 29 Apr 2020 09:08:11 +0000

Tu treba vychádzať zo skutončnosti, kto vstupuje do právneho vzťahu. Podľa toho čo popisujete členom komory je spoločník, FO, a nie samotná právnická osoba. Teda právny vzťah vzniká medzi komorou a FO. Povinný hradiť členský príspevok je FO nie právnická osoba, teda ak firma preberie platobnú zodpovednosť za svojho spoločníka (zamestnanca) potom ide pre daňové účely o benefit, ktorý je nepeňažným príjmom zamestnanca spoločnosti. Je možné uplatniť princíp brutácie podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, a u firmy ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP. Ak chcete dostať benefit do daňových výdavkov musítge splniť § 19 ods. 1 ZDP a teda musíte to mať dohodnuté v pracovnej zmluve, vnútornom predpise alebo kolektívnej zmluve