v predchádzajúcej otázke som sa vyjadrila k prípadu dodania tovaru z iného členského štátu EÚ, kedy žiaľ je bežnou praxou, že dodávateľ už opravnú faktúru nevyhotoví. Daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane je na strane tej istej osoby – nadobúdateľa tovaru (kupujúceho). Preto je odberateľ v pozícii, v ktorej si vyhotoví len interný doklad.

Pri zdaniteľných plneniach v tuzemsku zákon o DPH je potrebné postupovať podľa ustanovení zákona o DPH, ktoré upravujú vyhotovenie faktúr, opravných faktúr a lehoty na ich vyhotovenie.

Vo Vašom prípade je faktúra vyhovená dodávateľom pri dodaní tovaru a je v nej uvedený základ dane a daň. Dodávateľovi vznikne v deň dodania tovaru daňová povinnosť vo výške uvedenej vo faktúre a tento základ dane a daň má dodávateľ opraviť vyhotovením opravnej faktúry.
Odberateľovi vznikne právo na odpočítanie dane v deň vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa a na základe prijatého opravného dokladu sa jeho výška zmení.
Vo Vašom príklade sa všetko uskutoční v jednom mesiaci. Ale
– vznik daňovej povinnosti a jej oprava a
– vznik práva na odpočítanie dane a jeho oprava
sa môžu bežne uskutočniť v rôznych zdaňovacích obdobiach a uvádzajú sa v rôznych daňových priznaniach.

Opravná faktúra je uvedená v ustanoveniach § 71 ods. 2 zákona o DPH:
㤠71
(2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje.“

Lehota na vyhotovenie opravnej faktúry dodávateľom je upravená v § 73 ods. 1 písm. e) zákona o DPH – faktúra musí byť vyhotovená do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre vykonanie opravy základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH.

Náležitosti opravnej faktúry upravuje § 74 ods. 3 zákona o DPH – opravná faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry, ktorým môže byť aj pôvodný identifikátor pokladničného dokladu podľa osobitného predpisu, a údaje, ktoré sa menia.

Opravu základu dane a dane a opravu odpočítanej dane upravujú § 25 ods. 3 a § 53 zákona o DPH, najmä obdobie, v ktorom sa uvádzajú v daňovom priznaní.

Existuje však aj zjednodušenie – pri zdaniteľných plneniach v tuzemsku sa dodávateľ a odberateľ môžu dohodnúť na postupe, ktorý umožňuje § 25 ods. 6 zákona o DPH – základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ dane zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi dane za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.
Potom sa opravná faktúra nevyhotovuje.

slovenský platiteľ DPH nakupuje tovar od slovenského platiteľa DPH. Na faktúre sú uvedené platobné podmienky, 2% skonto pri skoršej úhrade.
Tovar bol dodaný 10.09.2025, faktúra vystavená 10.09.2025, faktúra zaplatená 20.09.2025 – splnené podmienky pre skonto.

dňom vzniku daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu EÚ v danom prípade je podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH 10. september 2025 – deň vyhotovenia faktúry. Dňa 20. septembra 2025 bude splnená podmienka pre priznanie zľavy zo strany predávajúceho, čo znamená, že dôjde k zníženiu ceny dodaného tovaru.

Podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

Predpokladám, že predávajúci nevyhotoví a nezašle kupujúcemu dobropis, preto by som odporučila, ako uvádzate, vyhotoviť interný doklad k zníženiu základu dane. Daň z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu EÚ uvediete v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2025 vo výške vypočítanej zo zníženého základu dane.

Chcem sa opýtať či mám interne vystaviť doklad, a tým pádom upraviť základ DPH o skonto?

v danom prípade by som odporučila vyhotoviť doklad podľa § 71 ods. 2 prvej vety zákona o DPH, teda doklad, ktorý mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, tzv. ťarchopis – zvýši (opraví) sa základ dane. Služba bola dodaná v roku 2024, v tomto roku vznikla daňová povinnosť vypočítaná podľa platnej sadzby dane v roku 2024 a táto sadzba dane sa použije aj pri vyhotovení ťarchopisu (§ 25 ods. 7 zákona o DPH – pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje).
Podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane.

Platiteľ dane, na ktorého sa vzťahuje povinnosť vyhotoviť faktúru podľa § 72 zákona o DPH, je pri vykonaní opravy základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH povinný vyhotoviť doklad o oprave základu dane do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH (§ 73 ods. 1 písm. e) zákona o DPH). Doklad o oprave základu dane, ktorý mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa k nej vzťahuje, musí podľa § 74 ods. 3 písm. c) zákona o DPH obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Ďakujem za odpoveď, je úplne výstižná na všetky prípady. Ďakujem.

situácie v príkladoch v predchádzajúcej odpovedi nevyčerpávajú všetky možnosti obchodnej praxe. Pri reklamácii tovaru nie je v § 25 zákona o DPH stanovená podmienka, že tovar musí zákazník vrátiť dodávateľovi. Ak dodávateľovi postačí na uznanie reklamácie fotografia, prípadne iný dôkaz, že tovar bol dodaný s vadou na strane dodávateľa, a preto dodávateľ reklamáciu uzná a pristúpi k vráteniu zaplatenej ceny tovaru, aj takýto prípad možno akceptovať na vykonanie opravy základu dane (ako zrušenie dodávky tovaru). Dodávateľ však musí byť schopný dôkazmi preukázať, prečo nežiadal vrátenie tovaru a reklamáciu aj tak uznal (fotodokumentácia prípadu, komunikácia so zákazníkom, vrátenie zaplatenej ceny zákazníkovi, …).

V prípade dodania tovaru do tretích štátov sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 47 zákona o DPH. V prípade reklamácie nie je potrebné vrátiť dodávateľovi daň zo štátneho rozpočtu, lebo žiadnu daň neodviedol. Tak neviem, aký konkrétny prípad máte na mysli.

Z uvedeného vyplýva, že ak zákazník z iného členského štátu, príp. tuzemska dostal tovar, ktorý je napr. chybný a požaduje vrátenie zaplatenej sumy, MUSÍ tovar vrátiť späť k dodávateľovi na sklad, aby sa mohol vystaviť doklad podľa § 25 – opraví sa základ dane. Platí uvedené aj pre zákazníka z 3. krajiny, že musí vrátiť tovar, aby sa mu vystavil doklad o oprave základu dane podľa § 25? Ďakujem.

podľa § 25 (Oprava základu dane) ods. 1 písm. a) zákona o DPH sa základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu opraví
– pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a
– pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru.
Toto ustanovenie zákona o DPH je založené na predpoklade, že už vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a to buď dodaním tovaru alebo služby alebo prijatím platby vopred (teda pred dodaním tovaru alebo služby), to znamená, že už bol stanovený základ dane a daň a uvedený v daňovom priznaní Zámerom použitia slov „zrušenie/vrátenie“ v cit. ustanoveniach zákona o DPH je len to, aby sa pokryli všetky prípady, ktoré môžu v obchodnej praxi nastať pri zmene dohodnutého zmluvného vzťahu, a to po vzniku daňovej povinnosti.

Uvádzam príklady na jednotlivé prípady:

1. Úplné zrušenie dodávky tovaru
Zákazník si objednal tovar, zaplatil cenu tovaru v plnej výške vopred (dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH), zákazník následne objednávku zrušil (umožňovali to zmluvné podmienky) – úplné zrušenie dodávky tovaru.

2. Čiastočné zrušenie dodávky tovaru
Zákazník si objednal tovar, zaplatil cenu tovaru v plnej výške vopred (dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH), zákazník následne časť objednávky zrušil (umožňovali to zmluvné podmienky) – čiastočné zrušenie dodávky tovaru.

3. Úplné zrušenie dodávky služby
Zákazník si objednal ubytovanie v hoteli, zaplatil cenu ubytovania v plnej výške vopred (hotelu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH), zákazník následne objednávku ubytovania zrušil a hotel mu vrátil zaplatenú cenu – úplné zrušenie dodávky služby.

4. Čiastočné zrušenie dodávky služby
Organizátor hudobného festivalu objednal 3 vystúpenia hudobnej skupiny na hudobnom festivale a zaplatil hudobnej skupine vopred 60 % z celkového dohodnutého honorára (hudobnej skupine vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH). Hudobná skupina však ešte pred konaním hudobného festivalu oznámila organizátorovi, že je nútená 1 vystúpenie zrušiť a navzájom sa dohodli, že ešte pre hudobným festivalom hudobná skupina vráti časť prijatej zálohy organizátorovi – čiastočné zrušenie dodávky služby.

5. Úplné vrátenie dodávky tovaru
Dodávateľ dodal tovar zákazníkovi a vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Tovar je po dodaní zákazníkovi vrátený v rámci reklamácie dodávateľovi, ktorý reklamáciu uznal – úplné vrátenie dodávky tovaru.

6. Čiastočné vrátenie dodávky tovaru
Dodávateľ dodal tovar zákazníkovi a vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Časť dodaného tovaru je vrátená v rámci reklamácie dodávateľovi, ktorý reklamáciu uznal – čiastočné vrátenie dodávky tovaru.