„(4) Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.“.

Pre Vás je relevantná okrem prvej a druhej vety aj tretia/posledná veta tohto ustanovenia. Vysporiadanie pomerného odpočítania dane u spoločnosti zrušenej bez likvidácie (ešte ste to presne neuviedli, ale predpokladám, že spoločnosť, ktorá sa zrušuje bez likvidácie a zanikne, uplatňuje pomerné odpočítanie dane podľa § 50 zákona o DPH) sa vykoná za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mala postavenie platiteľa dane, teda od 1. januára do zániku spoločnosti (dňom zániku spoločnosť prestáva byť platiteľom dane – § 81 ods. 4 zákona o DPH).
Rozhodujúci pre oblasť DPH je zánik spoločnosti, nie jej zrušenie bez likvidácie. Spoločnosť zrušená bez likvidácie má až do dňa zániku práva a povinnosti podľa zákona o DPH, je platiteľom dane až do dňa zániku a sama za seba podáva daňové priznanie a plní daňové povinnosti.
Ak napr. spoločnosť zanikne k 31. máju 2024, vykoná sa vysporiadanie pomerného odpočítania dane podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH za obdobie od januára 2024 do mája 2024. Od 1. júna 2024 bude spoločnosť, s ktorou sa zaniknutá spoločnosť zlúčila, uplatňovať koeficient určený odhadom.
Do zániku spoločnosti zrušenej bez likvidácie konajú v oblasti DPH obidve spoločnosti samostatne, každá za seba.

V predchádzajúcej odpovedi som uviedla:
“Cit. ustanovenie nezbavuje spoločnosť, ktorá zanikne a prestane byť platiteľom dane, povinnosti vysporiadania pomerného odpočítania dane tak, ako napr. § 81 ods. 7 zákona o DPH, ktorý zbavuje platiteľa dane pri zániku spoločnosti povinnosti dodanenia majetku.“.
Teda ustanovenie § 81 ods. 7 zákona o DPH zbavuje zanikajúcu spoločnosť povinnosti dodanenia majetku. Ustanovenie § 50 ods. 4 zákona o DPH však nezbavuje zanikajúcu spoločnosť povinnosti vykonať ročné vysporiadanie pomerného odpočítania dane.

uvádzate, že dochádza k zlúčeniu – na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom obchodné imanie zanikajúcej spoločností prechádza na inú už existujúcu spoločnosť, ktorá sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Jedna zo spoločností mala plný nárok na odpočet dane, druhá spoločnosť uplatňovala pomerné odpočítanie dane podľa § 50 zákona o DPH.
Z otázky nevyplýva, ktorá zo spoločností uplatňovala pomerné odpočítanie dane podľa § 50 zákona do DPH. Ak to je spoločnosť, ktorá zanikne, je potrebné urobiť tzv. ročné vysporiadanie pomerného odpočítania dane podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH. Cit. ustanovenie nezbavuje spoločnosť, ktorá zanikne a prestane byť platiteľom dane, povinnosti vysporiadania pomerného odpočítania dane tak, ako napr. § 81 ods. 7 zákona o DPH, ktorý zbavuje platiteľa dane pri zániku spoločnosti povinnosti dodanenia majetku.

Predpokladám, že právny nástupca bude po zlúčení spoločností vykonávať činnosti s právom na odpočítanie dane ako aj činnosti bez práva na odpočítanie dane. Pri odpočítaní dane sa teda bude uplatňovať aj § 50 zákona o DPH. Odporučila by som určiť podľa druhej vety § 50 ods. 3 zákona o DPH („Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane“) koeficient odhadom so zohľadnením doterajšej činností obidvoch spoločností a komunikovať s daňovým úradom.

Rozhodujúcim dňom, od ktorého sa má u právneho nástupcu uplatňovať koeficient stanovený odhadom, je deň zániku spoločnosti zrušenej bez likvidácie. Spoločnosť zrušená bez likvidácie má do svojho zániku práva a povinnosti podľa zákona o DPH. Až dňom zániku prestáva byť táto spoločnosť platiteľom dane (§ 81 ods. 4 zákona o DPH).

zdá sa mi, že som odpoveď napísala, ale neposlala. Tak pre istotu posielam.

Podľa § 49 (Odpočítanie dane platiteľom) ods. 1 zákona o DPH vzniká platiteľovi dane právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 4 zákona o DPH ak platiteľ dane použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa § 49 ods. 3 (použitie prijatých plnení na plnenia oslobodené od dane bez práva na odpočítanie dane), je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 zákona o DPH.

Z ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že odpočítanie dane je právo platiteľa dane, nie jeho povinnosť. Ustanovenie § 49 ods. 4 zákona o DPH ukladá povinnosť postupovať podľa § 50 zákona o DPH, ak platiteľ dane svoje právo na odpočítanie dane využije a prijaté plnenie sa bude využívať na činnosti s právom na odpočet dane a činnosti bez práva na odpočet dane.

Z cit. ustanovení zákona o DPH teda vyplýva, že pri kúpe auta nemusíte využiť právo na odpočítanie dane a pri súvisiacich prijatých plneniach (oprava auta, ….) môžete využiť svoje právo na odpočítanie dane a postupovať podľa § 50 zákona o DPH.

Chápem motiváciu Vášho zámeru, avšak odporúčam ešte zvážiť, či neuplatnenie odpočítania dane nespôsobí nejaký problém podľa zákona o dani z príjmov (napr. vstupná cena hmotného majetku, …).

Z nákupu auta nechceme odpočítavať DPH koeficientom, pretože by sa musela počas odpisovania auta upravovať podľa výšky koeficientu.
Ďakujem veľmi pekne za pomoc.

uvádzate, že spoločnosť sa stala platiteľom dane v priebehu roka 2023. Táto spoločnosť už pred registráciou za platiteľa dane uskutočňovala dva druhy plnení
– plnenia s právom na odpočet dane aj
– plnenia bez práva na odpočet dane.
V období, keď nemala postavenie platiteľa dane, to však nebolo dôležité.

Od zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa spoločnosť stala platiteľom dane, mala uplatňovať koeficient na pomerné odpočítanie dane podľa § 50 zákona o DPH.
Pre rok 2023 sa mal tzv. predbežný koeficient vypočítať podľa § 50 ods. 2 a 3 zákona o DPH, a to z údajov kalendárneho roka 2022. Nie je rozhodujúce, že v roku 2022 spoločnosť nebola platiteľom dane. Predpokladám, že aj v roku 2022 spoločnosť vykonávala obidva druhy plnení.
Do koeficientu sa zahrnú údaje o hodnote dodaných tovarov a služieb. Dodania tovarov a služieb boli v roku 2022 bez dane na výstupe a táto hodnota sa zahrnie do čitateľa aj menovateľa tak, ako vyplýva z § 50 ods. 2 zákona o DPH. Do čitateľa sa však zahrnú iba údaje o hodnote dodaných tovarov a služieb s právom na odpočítanie dane.
Ak by spoločnosť neuskutočňovala v roku 2022 obidva druhy plnení (plnenia s právom na odpočet dane aj plnenia bez práva na odpočet dane) alebo by v roku 2022 ešte neexistovala, tak sa predbežný koeficient pre rok 2023 mal určiť odhadom podľa charakteru činností so súhlasom správcu dane.

Po skončení kalendárneho roka 2023 sa vypočíta tzv. definitívny koeficient podľa § 50 ods. 4 zákona do DPH a vypočíta sa odpočítateľná daň za príslušné obdobie kalendárneho roka 2023. Z poslednej vety ustanovenia § 50 ods. 4 zákona do DPH vyplýva, že spoločnosť nezahrnie do tzv. definitívneho koeficientu údaje celého kalendárneho roka 2023, ale len údaje za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mala postavenie platiteľa dane.
Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach v roku 2023 a daňou vypočítanou na základe definitívneho koeficientu vysporiada platiteľ dane v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka 2023 na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o DPH bude platiteľ dane používať pre zdaňovacie obdobia kalendárneho roka 2024 koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa môjho názoru je to v danom prípade tzv. definitívny koeficient vypočítaný za obdobie kalendárneho roka 2023, v ktorom spoločnosť mala postavenie platiteľa dane.