na základe Vašej otázky predpokladám, že slovenská banka (faktor) poskytla Vašej spoločnosti finančnú službu faktoring, čo znamená, že Vám zaplatila určitú/celú sumu pohľadávky voči klientovi z EÚ. Za túto službu vyžaduje banka úhradu. Náklady na faktoring prepláca Vašej spoločnosti klient z EÚ. Podrobnejšie podmienky zmluvného vzťahu medzi Vašou spoločnosťou a bankou ste neuviedli.

Pýtate sa, či ide o štandardný postup, keď klient prepláca svojmu zmluvnému partnerovi náklady faktoringu týkajúce sa pohľadávky zmluvného partnera. Na túto otázku Vám neviem odpovedať.
V zákone o DPH je potrebné posúdiť, či sa na daný prípad vzťahuje § 9 ods. 4, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Zastávam však názor, že v danom prípade sa toto ustanovenie neuplatní, pretože zrejme vo Vašom prípade nie je možné konštatovať, že ste obstarali vo svojom mene dodanie služby pre inú osobu. Táto iná osoba sa vo Vašom prípade len finančne podieľa na nákladoch služby, ktorú banka poskytla Vašej spoločnosti. Takže z hľadiska zákona o DPH nedochádza k uskutočneniu žiadneho plnenia, ktoré by bolo predmetom dane.

otázka uplatňovania DPH pri tzv. spätnom lízingu bola predmetom 17. zasadnutia Komisie na zabezpečenie jednotného metodického výkladu za oblasť dane z pridanej hodnoty, ktoré sa uskutočnilo dňa 11. januára 2023. Posielam link na zápis zo zasadnutia zverejnený na stránke Finančného riaditeľstva SR:

https://www.financnasprava.sk/sk/danovi-a-colni-specialisti/dane/zavery-zo-zasadnuti-MFSR/_1/D%c3%a1tum%20publikovania/Mw==/MTY=/Ng==/MQ==/MTA=/bnVsbA==/opb

Ako vyplýva zo záverov zasadnutia, medzi zástupcami MF SR, FR SR na jednej strane a zástupcami SKDP na druhej strane, nedošlo k zhode vo výklade uplatňovania DPH pri tzv. spätnom lízingu. Daňová správa však bude pri svojej činnosti uplatňovať výklad prezentovaný na zasadnutí komisie zástupcami MF SR a FR SR.
Tento výklad znamená, že pri tzv. spätnom lízingu, kedy zdaniteľná osoba najprv kúpi od dodávateľa hmotný majetok, následne ho predá lízingovej spoločnosti, ktorá ho danej zdaniteľnej osobe prenajme (podrobnosti o zmluvných podmienkach a ich posúdení sú uvedené v zápise zo zasadnutia komisie), sa prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku na lízingovú spoločnosť nepovažuje za dodanie tovaru. To znamená, že zdaniteľná osoba neuskutoční dodanie tovaru lízingovej spoločnosti. Takže pri prevode vlastníckeho práva k hmotnému majetku na lízingovú spoločnosť neexistuje zdaniteľné plnenie, ktoré by bolo predmetom dane (je teda mimo zákona o DPH). Lízingová spoločnosť poskytne zdaniteľnej osobe (nájomcovi) finančné prostriedky, za čo lízingová spoločnosť inkasuje od zdaniteľnej osoby (nájomcu) „úroky“, čo je cena finančnej služby poskytnutej lízingovou spoločnosťou zdaniteľnej osobe a táto služba je oslobodenej od dane podľa § 39 zákona o DPH.
V závere zo zasadnutia komisie je uvedené: „Aplikácia uvedeného záveru a z neho vyplývajúce daňové zaobchádzanie sa bude v plnom rozsahu uplatňovať na zmluvy o spätnom lízingu uzavreté po 31. decembri 2023. Ak bola/je transakcia spätného lízingu na základe zmluvy uzavretej do 31. decembra 2023 posúdená tak, že vo vzťahu k predmetu financovania došlo zo strany budúceho nájomcu k dodaniu tovaru pre budúceho prenajímateľa a zo strany prenajímateľa k následnému poskytnutiu služby, resp. dodaniu tovaru pre nájomcu, vyplývajúce daňové zaobchádzanie bude akceptované až do skončenia dotknutého zmluvného vzťahu.“.

podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o DPH sa dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ dane nie je bankou, nepovažuje za dodanie služby. To platí pre dosiahnutie úrokov na bežných účtoch i na účtoch s termínovanými vkladmi.