nepriamy zástupca koná vo svojom mene na účet zastúpenej osoby. “Na účet zastúpenej osoby” znamená, že zastúpená osoba zaplatí finančné prostriedky zástupcovi. Ak zastúpená osoba nezaplatí sumu dane, nie jej možné vrátiť daň (nič nezaplatila).

registrácia zahraničného dodávateľa z tretieho štátu za platiteľa dane v tuzemsku v danom prípade nie je potrebná. Vznikne
– daňová povinnosť pri dovoze tovaru, tá sa platí colným orgánom, a
– daňová povinnosť z dodania tovaru s inštaláciou a tú zaplatí príjemca plnenia.

Správny postup v danom prípade je potrebné uplatniť nielen podľa zákona o DPH, ale aj podľa colných predpisov.
Všeobecne platí, že colné vyhlásenie predkladá colným orgánom osoba (deklarant), ktorá môže colným orgánom tovar predložiť alebo môže predloženie tovaru zabezpečiť. Deklarant musí byť usadený na území EÚ.
Každá osoba si môže určiť colného zástupcu na základe splnomocnenia. Zastúpenie môže byť buď priame, pri ktorom colný zástupca koná v mene a na účet inej osoby, alebo nepriame, pri ktorom colný zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.
Pri priamom zastúpení zodpovednosť za poskytnutie záruky na colný dlh a iné platby a ich úhradu je na zastupovanej osobe, pri nepriamom zastúpení je zodpovedný za poskytnutie záruky na colný dlh a iné platby a ich úhradu zástupca.

Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu je možné len v prípade, ak vie preukázať, že daň vyrubenú pri dovoze tovaru zaplatila.

po dovoze tovaru z tretieho štátu sa uskutoční dodanie tovaru s inštaláciou a správne uvádzate, že miesto dodania je v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň bude podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH odberateľ (ak dodávateľ nie je usadený v tuzemsku). V čase dovozu je vlastníkom tovaru dodávateľ z tretieho štátu a odberateľ nemá dispozičné ani žiadne iné právo k dovážanému tovaru v čase jeho dovozu. Ak by ste zaplatili daň pri dovoze, nemáte právo uplatniť odpočítanie tejto dane.
Osobou povinnou zaplatiť daň pri dovoze tovaru je osoba, ktorá tovar dováža.

na Váš prípad sa ustanovenie § 19 ods. 10 zákona o DPH nevzťahuje.

Ustanovenie § 19 ods. 10 zákona o DPH určuje daňovú povinnosť zo zálohovaných obalov (odkaz 6aa na príslušné ustanovenia zákona o odpadoch) dodaných platiteľom dane na trh spolu s tovarom, a to takým platiteľom dane, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom. Daňová povinnosť vzniká platiteľovi dane posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku.

Osobitná úprava v § 19 ods. 10 zákona o DPH sa vzťahuje výhradne na dodanie a vrátenie zálohovaných obalov, ktoré je možné definovať s účinnosťou od 1.1.2016 podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o odpadoch“) ako zálohované obaly, pri ktorých je vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR pevne stanovená výška zálohu, ktorej vrátenie sa spotrebiteľovi zaručuje pri vrátení tohto obalu.

podľa môjho názoru by mali byť dve samostatné faktúry podľa zákona o DPH – je povinnosťou dodávateľa vyhotoviť
– správnu faktúra k prijatej platbe (vrátane DPH) a
– faktúru k dodaniu tovaru/služby (vrátane DPH).
Predpokladám, že ide o tuzemské plnenie medzi dvomi platiteľmi dane (neuvádzate, že by išlo o cezhraničné plnenie), pri ktorom vzniká daňová povinnosť na strane dodávateľa.
Prvá daňová povinnosť vznikla dodávateľovi prijatím platby zrejme v decembri 2022 (odberateľovi vzniklo v decembri 2022 právo na odpočítanie dane).
Druhá daňová povinnosť vznikne dodávateľovi v roku 2023 dňom dodania tovaru/služby (odberateľovi vznikne v roku 2023 právo na odpočítanie dane).

Odberateľ postupuje pri odpočítaní dane podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH:

§ 51 ods. 2 zákona o DPH
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Odberateľovi právo na odpočítanie dane
– vzniklo prvýkrát v decembri 2022 a
– vznikne druhýkrát pri dodaní tovaru/služby v roku 2023.

Pri prvom práve na odpočítanie dane treba postupovať podľa druhej vety cit, ustanovenia a uplatniť právo na odpočítanie dane, ktoré vzniklo súčasne so vznikom daňovej povinnosti na strane dodávateľa, v zdaňovacom období, v ktorom dostane faktúru (vrátane DPH) (odpočítanie dane nepatrí do iného zdaňovacieho obdobia).

Po dodaní tovaru/služby a obdržaní druhej faktúry vrátane DPH sa postupuje podľa prvej vety cit. ustanovenia.