správne ste určili miesto dodania služby. Pri práci na nehnuteľnosti je miesto dodania služby tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť, na ktorú sa služba vzťahuje. Ustanovenie § 10 ods. 1 českého zákona č. 235/2004 Sb. o dani z přidané hodnoty je rovnaké ako ustanovenie § 16 ods. 1 slovenského zákona o DPH.
Pre určenie osoby povinnej platiť daň pri službe vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť sa uplatní, tak ako uvádzate, § 108 ods. 3 písm. a) bod 1. českého zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň je teda český príjemca služby, platiteľ dane.
Prenos daňovej povinnosti zo zahraničného poskytovateľa služby na „domáceho“ príjemcu služby má za cieľ, zbaviť poskytovateľa služby povinnosti registrovať sa v zahraničí a povinnosti podať daňové priznanie a zaplatiť daň. Službu uvedie v daňovom priznaní a daň prizná a zaplatí príjemca služby.
V slovenskom daňovom priznaní sa služba neuvádza, pretože sa na ňu uplatní česká DPH. V súhrnnom výkaze sa taktiež neuvedie, pretože v súhrnnom výkaze sa uvádzajú len služby s prenosom daňovej povinnosti, pri ktorých sa uplatní na určenie miesta dodania § 15 ods. 1 slovenského zákona o DPH, teda, keď sa miesto dodania služby určuje podľa sídla príjemcu služby (tzv. všeobecné pravidlo na určenie miesta dodania služby).
Skutočnosť, že predmetná služba sa neuvedie v súhrnnom výkaze, vyplýva z § 80 ods. 1 písm. d) slovenského zákona o DPH, kde sú uvedené len služby s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.

ustanovenie § 16 ods. 3 zákona o DPH obsahuje v prvej vete pravidlo o mieste dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe.
Z Vašej otázky vyplýva, že príjemcami služieb, ktoré máte zámer prefakturovať, sú zdaniteľné osoby – išlo o biznis stretnutie. Druhá veta § 16 ods. 3 zákona o DPH obsahuje pravidlo o mieste dodania určitých služieb pre zdaniteľné osoby, avšak ide len o služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkové služby súvisiace s týmto vstupom. Ide o prípady, keď sa po zaplatení vstupného (teda vstupenky prístupnej spravidla pre akýchkoľvek záujemcov alebo pre vybranú napr. odbornú skupinu záujemcov) poskytne niektorá z vyššie uvedených služieb.
Neuviedli ste detailnejšie zámer a obsah biznis stretnutia, preto nemožno jednoznačne určiť, či išlo o dodanie služby v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie a iné podobné podujatia. Len v takomto prípade by bolo možné uplatniť § 16 ods. 3 druhú vetu zákona o DPH a za miesto dodania služby určiť tuzemsko, ako miesto, kde sa podujatie konalo.
Skôr možno ide o službu, pre ktorú sa miesto dodania určí podľa všeobecného pravidla v § 15 ods. 1 zákona o DPH, teda miestom dodania je štát usadenia zákazníka. Do hodnoty služby možno započítať aj občerstvenie, ak bolo organizované pre všetkých účastníkov biznis stretnutia (určený čas, určené miesto, stanovená forma občerstvenia, …) a účastníci nemali možnosť občerstviť sa individuálne podľa vlastného výberu.

pre určenie miesta dodania služby ubytovania sa použije § 16 ods. 1 zákona o DPH a je to miesto, kde sa nachádza ubytovacie zariadenie, teda hotel, motel, ubytovňa, internát ….. V danom prípade je miesto dodania služby v Českej republike a služba podlieha dani podľa českého zákona o dani z pridanej hodnoty – zákon č. 235/2004 Sb. v platnom znení. Všetky daňové náležitosti tejto služby sa uplatnia podľa tohto českého zákona (sadzba dane, vznik daňovej povinnosti, osoba povinná platiť daň, ….
V českom zákone o DPH upravuje osoby povinné platiť daň § 108, ktorý pripájam.

§ 108
Osoby povinné přiznat nebo zaplatit daň
(1) Plátce, který uskutečňuje zdanitelné plnění dodání zboží nebo poskytnutí služby s místem plnění v tuzemsku, je povinen z tohoto plnění přiznat daň.
(2) Při pořízení zboží z jiného členského státu s místem plnění v tuzemsku jsou povinni přiznat daň plátce nebo identifikovaná osoba, kteří toto zboží pořizují.
(3) Pokud zdanitelné plnění uskutečňuje osoba neusazená v tuzemsku, je povinna přiznat daň osoba, která toto plnění přijala, a to
a) plátce nebo identifikovaná osoba, pokud se jedná o
1. poskytnutí služby podle § 9 až 10d,
2. dodání zboží s instalací nebo montáží, pokud osoba neusazená v tuzemsku není registrovaná jako plátce, nebo
3. dodání zboží soustavami nebo sítěmi,
b) plátce, kterému je dodáno zboží, pokud osoba neusazená v tuzemsku není registrovaná jako plátce; toto ustanovení se nepoužije v případě, že plátce, kterému je dodáno zboží, nesplnil svou registrační povinnost ve stanovené lhůtě, a to do dne nabytí právní moci rozhodnutí, kterým je registrován jako plátce.
(4) Přiznat daň jsou povinni
a) plátce, kterému je poskytnuto plnění v režimu přenesení daňové povinnosti,
b) kupující, který je plátcem nebo identifikovanou osobou, kterému je dodáváno zboží zjednodušeným postupem uvnitř území Evropské unie formou třístranného obchodu,
c) plátce, na jehož účet je zboží při dovozu propuštěno do celního režimu, u kterého vzniká povinnost přiznat daň podle § 23 odst. 1 písm. a) a § 23 odst. 4, pokud není na toto zboží použit zvláštní režim při dovozu zboží nízké hodnoty,
d) osoba povinná k dani, která používá zvláštní režim při dovozu zboží nízké hodnoty, pokud je na zboží použit tento režim, a to ve zvláštním doplňkovém celním prohlášení,
e) uživatel, který uskutečňuje vybrané plnění nebo je zprostředkovatelem v rámci zvláštního režimu jednoho správního místa,
f) osoba, která pořizuje v tuzemsku nový dopravní prostředek z jiného členského státu podle § 19 odst. 6,
g) osoba, která vystaví doklad, na kterém uvede daň,
h) osoba registrovaná k dani v jiném členském státě, která pořídila zboží s místem plnění v tuzemsku od plátce, jestliže
1. zboží do jiného členského státu nepřepravila nebo neodeslala a
2. plátce přijal všechna opatření k prokázání osvobození při dodání zboží do jiného členského státu.
(5) Zaplatit daň jsou povinny
a) osoba, která není plátcem, na jejíž účet je zboží při dovozu propuštěno do celního režimu, u kterého vzniká povinnost zaplatit daň podle § 23 odst. 1 písm. a) a § 23 odst. 5 a na které není použit zvláštní režim při dovozu zboží nízké hodnoty,
b) osoba, na jejíž účet je jednáno ve zvláštním režimu při dovozu zboží nízké hodnoty, pokud jde o daň při dovozu zboží ve výši rozdílu daně nově zjištěné a částky odpovídající dani zaplacené podle § 109f písm. b) osobě povinné k dani, která používá tento režim,
c) osoba, u které vzniká povinnost zaplatit daň podle § 23 odst. 1 písm. b) až e),
d) osoba uskutečňující vybraná plnění, která byla uvedena v registraci zprostředkovatele a které vzniká povinnost zaplatit daň podle § 110zx.
(6) Osoba povinná přiznat nebo zaplatit daň je daňovým subjektem.
(7) Osoba určená k uskutečnění prodeje obchodního majetku plátce, která přijala úplatu za uskutečněný prodej obchodního majetku, je povinna zaplatit daň na osobní daňový účet plátce ve lhůtě pro podání daňového přiznání za zdaňovací období, ve kterém se tento prodej uskutečnil. Současně je povinna oznámit správci daně uskutečnění a výši zdanitelného plnění. Za zaplacení daně odpovídají plátce a tato osoba společně a nerozdílně.

Nepoznám všetky okolnosti Vášho prípadu, preto len predpokladám, že by mohlo ísť o uplatnenie § 108 ods. 3 písm. a) bod 1. českého zákona o DPH. Toto ustanovenie uvádza, že pokiaľ zdaniteľné plnenie uskutočňuje osoba neusadená v Českej republike, je povinná priznať daň osoba, ktorá toto plnenie prijala, a to platiteľ alebo identifikovaná osoba, ak ide o poskytnutie služby podľa § 9 až 10d českého zákona o DPH. Cit. ustanovenia sú pravidlami na určenie miesta dodania rôznych služieb. Miesto dodania pre službu ubytovania upravuje § 10 (ktorý je vlastne ekvivalentom § 16 v slovenskom zákone o DPH). Takže mal by sa uplatniť prenos daňovej povinnosti, čo je potrebné uviesť vo faktúre.

predpokladám, že pri kúpe auta si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane a že sa nejedná o predaj nového dopravného prostriedku podľa definície v § 11 ods. 12 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (auto má najazdených viac ako 6 000 km a je v evidencii vozidiel viac ako 6 mesiacov).
Predaj auta poľskému subjektu, ktorý nie je podnikateľom (predpokladám, že to nie je zdaniteľná osoba) podlieha dani podľa cit. zákona o DPH. Miesto dodania tovaru je tam, kde sa začína preprava tovaru (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), teda v tuzemsku – ide o zdaniteľné plnenie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré podlieha dani. Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH nie je možné uplatniť.

v prvom rade chcem upozorniť, že pravidlá uplatňovania DPH pri poukazoch sú jednotné vo všetkých členských štátoch EÚ a platia od 1. januára 2019 (na Slovensku však z dôvodu posunu účinnosti pravidiel pri prerokovávaní novely zákona o DPH v Národnej rade SR až od 1. októbra 2019). Takže Vaši zmluvní partneri z členských štátov EÚ by si mali byť vedomí týchto pravidiel, pretože sú rovnaké v zákonoch o DPH platných v ich štátoch, a dodržiavať tieto pravidlá.
V rámci uvedeného modelu predaja poukazov (predaj vo vlastnom mene, pričom vystaviteľ poukazu nie je poskytovateľom služby) sa uplatní
– § 9a ods. 4 zákona o DPH
a vlastne súčasne aj
– § 9a ods. 2 zákona o DPH.
To znamená, že ak dodávateľ služby (vlastník/prevádzkovateľ golfového ihriska) nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to (je zavedená fikcia), že tento dodávateľ dodal službu, na ktorú sa poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe (vystaviteľovi poukazu). Teda v tomto prípade platí, ak osoba (zákazník) vymení poukaz vystavený vystaviteľom u dodávateľa služby za plnenie deklarované na poukaze, vystaviteľ poukazu akoby prijal deklarované plnenie a poskytne dodávateľovi dohodnutú protihodnotu.

Zjednodušene povedané
– predajca poukazov uskutočňuje zdaniteľné plnenie jednotlivo voči každému zákazníkovi, pre ktorého vystaví poukaz (prevedie poukaz, čo sa považuje za dodanie služby, na ktorú sa poukaz vzťahuje), a to podľa § 9a ods. 2 zákona o DPH,
– poskytovateľ služby uskutočňuje zdaniteľné plnenie voči vystaviteľovi poukazu, fikcia (§ 9a ods. 4 zákona o DPH).

Uvediem postup na relatívne jednoduchom príklade pri predaji poukazu na vstup na golfové ihrisko na Slovensku:

Firma A sa zaoberá vydávaním poukazov na základe zmluvného vzťahu s vlastníkom/prevádzkovateľom golfového ihriska, s ktorým sa dohodla na vydaní poukazov v nominálnej hodnote 120 eur. Jednoúčelový poukaz je vystavený vystaviteľom, ktorý ho predal zákazníkovi za 120 eur (základ dane 100 eur, daň 20 eur). Vystaviteľovi poukazu vznikla daňová povinnosť z predaja jednoúčelového poukazu vo výške 20 eur. Pri fakturácii/vydaní dokladu pre zákazníka platia bežné pravidlá podľa zákona o DPH.
Zákazník uplatnil poukaz v hodnote 120 eur u vlastníka/prevádzkovateľa golfového ihriska. V tomto momente:
– voči zákazníkovi nedochádza k dodaniu služby zo strany vlastníka/prevádzkovateľa golfového ihriska,
– vlastníkovi/prevádzkovateľovi golfového ihriska vznikla daňová povinnosť z titulu uplatnenia poukazu, ktorý vystavila iná osoba ako dodávateľ služby, nakoľko sa má za to (zákonom o DPH je zavedená fikcia), že dodávateľ (vlastník/prevádzkovateľ golfového ihriska) dodal službu vystaviteľovi poukazu.
Protihodnota vrátane dane je určená dohodou, napr. v danom prípade je to 85 % z nominálnej hodnoty poukazu. Vlastník/prevádzkovateľ golfového ihriska vyhotoví pre vystaviteľa poukazu faktúru v zmysle zákona o DPH (základom dane je 85 % z hodnoty poukazu bez dane, teda 85 eur, daňou je 85 % zo sumy dane z poukazu, teda 17 eur). Faktúru vyhotoví vlastník/prevádzkovateľ golfového ihriska pre firmu A. Úhradou faktúry ostane firme A dohodnutá provízia 15 %.
Vystaviteľ poukazu má právo na odpočítanie dane fakturovanej vlastníkom/prevádzkovateľom golfového ihriska.

Pri predaji poukazov na golfové ihriská na Slovensku nie je postup podľa zákona o DPH náročný. Ak sa však predávajú poukazy na golfové ihriská v iných štátoch (platí sadzba dane platná v štáte, v ktorom sa nachádza golfové ihrisko) a súčasne kupujúcimi môžu byť osoby, ktoré
– nie sú zdaniteľnými osobami,
– sú zdaniteľnými osobami,
je uplatnenie pravidiel o predaji poukazov zložitejšie, a to z dôvodu, že miesto dodania služieb je v iných štátoch, nie na Slovensku.

Dôležité je mať na zreteli, že miesto dodania služby je v štáte, v ktorom sa nachádza golfové ihrisko a uplatní sa sadzba dane platná v tomto štáte. Daňovú povinnosť z predaja poukazu štáte musí splniť vystaviteľ poukazu, prípadne môže prichádzať do úvahy prenos daňovej povinnosti na zákazníka, ak je zdaniteľnou osobou. Otázku prenosu daňovej povinnosti na zákazníka (zdaniteľnú osobu) je potrebné posúdiť podľa zákona o DPH platného v príslušnom členskom štáte EÚ.

Firma A má dostávať faktúry od vlastníka/prevádzkovateľa golfového ihriska s daňou štátu, v ktorom sa golfové ihrisko nachádza, a musela by žiadať túto daň (refundáciu dane) z tohto štátu.

Na zjednodušenie uplatňovania dane pri predaji poukazov firmou A zákazníkom z iných členských štátov EÚ, ktorí nie sú zdaniteľnými osobami, je možné využiť právnu úpravu uvedenú v § 68b zákona o DPH. Táto úprava nie je povinná, je dobrovoľná, a jej cieľom je, aby sa poskytovateľ služby, teda firma A, nemusela registrovať v členských štátoch spotreby (kde vzniká daňová povinnosť z prevodu poukazu na zákazníka). Táto úprava je podrobne vysvetlená v Metodickom pokyne k osobitnej úprave One Stop Shop – úprava pre Úniu (§ 68, § 68b a § 68ca zákona o DPH).

Link:
https://www.financnasprava.sk//_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_pokyny/Nepriame_dane/2022/2022.01.04_1_DPH_2022_MP.pdf