v prvom rade je potrebné upozorniť na to, že predaj tovaru podľa komisionárskej zmluvy má v oblasti DPH osobitné pravidlá. Tieto pravidlá platia rovnako vo všetkých členských štátoch EÚ, pretože každý členský štát EÚ je povinný prevziať do svojho národného právneho predpisu o DPH pravidlá, ktoré vyplývajú zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Základné pravidlo pre predaj tovaru na základe komisionárskej zmluvy je uvedené v § 8 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“):
Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
Znamená to, že z pohľadu pravidiel DPH
– komitent dodá tovar komisionárovi
a
– komisionár dodá tovar zákazníkovi.
Takže umiestnenie tovaru slovenskej spoločnosti v Českej republike v predajni českého komisionára nie je premiestnením tovaru podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH. Komitent nie je povinný sa registrovať ako platiteľ dane v Českej republike.
Treba však počítať s tým, že „dodanie tovaru komisionárovi“ do Českej republiky (ako to vyplýva z § 8 ods. 6 zákona o DPH – fikcia, že komisionár tovar od komitenta kupuje) musí komitent započítavať do obratu na účely registrácie za platiteľa dane v tuzemsku. Do obratu sa podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH započítava hodnota dodaných tovarov.
Pokiaľ komitent nie je platiteľom dane v tuzemsku (teda nemá povinnosť sa registrovať za platiteľa dane), nemá iné povinnosti podľa zákona o DPH.

Na základe uvedeného sa samostatne posudzuje zmluvný vzťah komitenta a komisionára a zmluvný vzťah komisionára a zákazníka. Uskutočnia sa teda dve dodania tovaru:
– dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom,
– dodanie tovaru medzi komisionárom a zákazníkom.

Slovenská spoločnosť môže ostať v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá nie je platiteľom dane v tuzemsku (kým nedosiahne obrat na registráciu za platiteľa dane), avšak Vami popísaný spôsob predaja tovaru v Českej republike nebude zrejme pre slovenskú spoločnosť výhodný, pretože český predajca je platiteľom dane v Českej republike a bude povinný predaj tovaru v Českej republike zdaňovať českou daňou, pretože platí vyššie uvedené (fikcia – komisionár ako platiteľ dane kúpi tovar od komitenta ako neplatiteľa dane a predá ho zákazníkovi ako platiteľ dane).

Podľa zmluvných podmienok komisionárskej zmluvy získa komisionár od komitenta za predaj tovaru len províziu, ale z hľadiska DPH platí vyššie uvedené.

klient, slovenská spoločnosť, neplatca DPH (má len registrácia podľa 7a), chce uzatvoriť komisionarsku zmluvu s českou spoločnosť, platcom DPH o predaji produktov slovenskej spoločnosti, ktoré česká spoločnosť umiestni vo svojej predajni v českej republike. Tovar do predajne odošle klient s tým, že česká spoločnosť bude za predaj produktov fakturovať komisionársku odmenu a klient si po skončení mesiaca bude fakturovať odpredaný tovar. Chcem sa spýtať, nejde v tomto prípade o premiestnenie tovaru medzi krajinami EÚ? Nie je klient povinný sa registrovať za riadneho platcu DPH?

Ďakujem

§ 22 Základ dane pri dodaní tovaru a služby
(1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
(2) Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj
a) iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,
b) súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Miesto dodania pri tovare sa určuje podľa § 13 zákona o DPH. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, miestom dodania tovaru je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný.
Pri montáži/inštalácii dodávaného tovaru v Poľsku je teda miesto dodania tovaru v Poľsku, dodanie je predmetom dane podľa poľského zákona o DPH a pravdepodobne sa SK2 musí v Poľsku registrovať a účtovať k cene dodávky poľskú daň.

túto otázku ste zadali 26.2.2023 k § 9 zákona o DPH. Odpoveď som poslala 27.2.2023.
Posielam ju teda ešte raz.

Je potrebné najprv posúdiť, o aký predmet dane v jednotlivých prípadoch ide, teda či zo strany jednotlivých dodávateľov (SK2 a SK3) ide o dodanie tovaru (prípadne dodanie tovaru s montážou alebo inštaláciou) alebo dodanie služby, prípadne ide o zložené plnenie.

Predpokladám, že spoločnosť SK3, ktorá dodáva rádio stanice s technickou dokumentáciou, uskutočňuje pre spoločnosť SK1 dodanie tovaru s prepravou do Poľska. Ďalej predpokladám, že spoločnosť SK1 tovar v Poľsku prevzala, teda získala právo s ním disponovať, bez montáže alebo inštalácie (neuvádzate, že tovar bol dodaný s montážou resp. inštaláciou).
Spoločnosť SK1 sa mala registrovať v Poľsku, tovar objednať u spoločnosti SK3 s identifikačným číslom pre DPH prideleným v Poľsku a priznať daň z nadobudnutia tovaru v Poľsku.
Spoločnosť SK3 by v takomto prípade fakturovala dodanie tovaru spoločnosti SK1 s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 slovenského zákona o DPH. Právo na inkasovanie dane na výstupe má Poľsko, a to z titulu nadobudnutia tovaru zo Slovenska v Poľsku. Miestom dodania tovaru spoločnosťou SK3 je Slovensko (13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH – dodanie tovaru s prepravou) a miestom nadobudnutia tovaru spoločnosťou SK1 je Poľsko (§ 17 ods. 1 zákona o DPH). Hodnota prepravy tovaru je súčasťou základu dane pri priznaní dane z nadobudnutia tovaru v Poľsku.
Preprava tovaru zabezpečená spoločnosťou SK3 môže byť fakturovaní samostatne ako samostatná služba alebo ako súčasť ceny dodaného tovaru – to záleží od dohodnutých zmluvných podmienok. Ak by sa preprava tovaru považovala za samostatnú službu, fakturuje sa s daňou, pretože miesto dodania služby je podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku (podľa sídla odberateľa). Aj v tomto prípade je však hodnota prepravy tovaru súčasťou základu dane pri nadobudnutí tovaru v Poľsku (pravidlo v § 23 ods. 1 zákona o DPH).
Ak sú moje predpoklady správne, spoločnosť SK3 nemá dôvod sa registrovať pre DPH v Poľsku.

Uvádzam ustanovenia slovenského zákona o DPH, ktoré sú prebraté zo smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty platnej a záväznej pre všetky členské štáty EÚ, a preto sú aj v poľskom zákone o DPH rovnaké.
Z nich vyplýva, že ide o nadobudnutie tovaru spoločnosťou SK3 v Poľsku.

§ 11 Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

(1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie.

§ 17 Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu

(1) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
(2) Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
(3) Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

§ 43 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu

(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

Ak sa spoločnosť SK1 nezaregistruje v Poľsku a neprizná tam daň z nadobudnutia tovaru, nemôže spoločnosť SK3 uplatniť oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a tovar fakturuje so slovenskou daňou. Spoločnosť SK1 však nemôže túto daň odpočítať. Táto skutočnosť vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Čo vyplýva z judikatúry:
Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.
Nadobúdateľ je teda povinný zdaniť nadobudnutie tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru, pretože tovar nepoužil na svoje dodávky v tomto členskom štáte. Rovnako zdaní aj nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte, kde skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Zákaz odpočítania dane z nadobudnutia tovaru v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, vyriekol Súdny dvor EÚ v rozsudku v spojených prípadoch C – 536/08 a C- 539/08, v ktorom vyjadril, že ak by sa právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice, keďže zdaniteľná osoba, ktorej by sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, v ktorom došlo k ukončeniu prepravy alebo odoslania tovaru.
Ak nadobúdateľ tovaru preukáže zdanenie nadobudnutia tohto tovaru v členskom štáte skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, môže opraviť uplatnenú daň v členskom štáte, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň.

Pri dodávkach spoločnosťou SK2 predpokladám, že pri dodaní informačného systému ide o dodanie služby (neviem podrobnosti) a na určenie miesta dodania služby sa uplatní § 15 ods. 1 zákona o DPH, je to teda tuzemsko, služba podlieha dani a osobou povinnou platiť daň je poskytovateľ služby.
Pri dodaní tovaru do Poľska spoločnosťou SK2 platí to isté, čo pri dodaní tovaru do Poľska spoločnosťou SK3.
Ak sú moje predpoklady správne, spoločnosť SK2 nemá dôvod sa registrovať pre DPH v Poľsku.

posielam Vám znenie § 79 zákona č. 235/2004 Sb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva (teda z odseku 1 a 6), že nárok na odpočet dane sa má uplatniť v daňovom priznaní za 8/2022 (predpokladám, že drevo je už Vaším majetkom).

Posielam aj link na český zákon o DPH:
https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2004-235?text=235%2F2004

§ 79

(1) Osoba povinná k dani má nárok na odpočet daně u přijatého zdanitelného plnění, pokud toto plnění

a) pořídila v období zahrnujícím 12 po sobě jdoucích měsíců přede dnem, kdy se stala plátcem, a

b) je ke dni, kdy se tato osoba stala plátcem, součástí jejího obchodního majetku.

(2) Osoba povinná k dani má nárok na odpočet daně rovněž u přijatého zdanitelného plnění, pokud

a) toto plnění pořídila v období zahrnujícím 60 po sobě jdoucích měsíců přede dnem, kdy se stala plátcem,

b) toto plnění se stalo součástí dlouhodobého majetku, který byl uveden do stavu způsobilého k užívání v období 12 po sobě jdoucích měsíců přede dnem, kdy se stala plátcem, a to před uvedením tohoto dlouhodobého majetku do stavu způsobilého k užívání a

c) tento dlouhodobý majetek je ke dni, kdy se stala plátcem, součástí jejího obchodního majetku.

(3) Osoba povinná k dani má nárok na odpočet daně rovněž u přijatého zdanitelného plnění, které není ke dni, kdy se stala plátcem, součástí jejího obchodního majetku, pokud v období zahrnujícím 6 po sobě jdoucích měsíců přede dnem, kdy se stala plátcem, toto plnění přijala a použila jej k vývozu zboží, který je osvobozen od daně.

(4) Osoba povinná k dani má nárok na odpočet daně rovněž u přijatého zdanitelného plnění, pokud

a) toto plnění pořídila přede dnem, kdy se stala plátcem,

b) toto plnění není ke dni, kdy se stala plátcem, součástí jejího obchodního majetku a

c) měla by u tohoto plnění nárok na vrácení daně podle § 82a nebo 83, který nemohla uplatnit, neboť pro podání žádosti o vrácení daně nesplnila podmínku minimální délky období pro uplatnění vrácení daně.

(5) Nárok na odpočet daně podle odstavců 1 až 4 se uplatní způsobem, v rozsahu a za podmínek stanovených v § 72 až 78d. Pro výpočet částky nároku na odpočet daně u dlouhodobého majetku se přiměřeně použije § 78d odst. 2.

(6) Nárok na odpočet daně podle odstavců 1 až 4 lze uplatnit za zdaňovací období, do něhož spadá den, kdy se osoba povinná k dani stala plátcem.

(7) Plátce nemá nárok na odpočet daně u přijatého zdanitelného plnění podle odstavců 1 až 4, pokud mu z tohoto plnění vznikl nárok na vrácení částky podle § 79d nebo nárok na vrácení daně.

spoločnosť sme nakoniec zaregistrovali ako platcu DPH v CZ ku dňu 27.08.2022. Zálohu za drevnú hmotu sme ale uhradili ešte pred registráciou k DPH a to 15.08.2022 k čomu nám vystavili aj daňový doklad k prijatej zálohe. Ako máme postupovať pri tejto transakcií. Máme si túto DPH žiadať späť v prvom daňovom priznaní DPH za obdobie 08/2022, alebo máme ísť cez režim VAT refund? Prípadne ako by sme boli postupovali v obdobnom prípade na Slovensku.