územie EÚ je jednotným colným územím. Predpokladám, že tovar dovezený z Číny na územie EÚ bol prepustený slovinskými colnými orgánmi do colného režimu voľný obeh s oslobodením od slovinskej DPH na základe ustanovenia slovinského zákona o DPH, ktoré zodpovedá § 48 ods. 3 slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov:

§ 48 ods. 3 zákona o DPH:

„(3) Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a,
b) identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí,
c) dôkaz, že dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu o preprave tovaru alebo prepravný doklad.“

To znamená, že po dovoze tovaru nasleduje premiestnenie tovaru zo Slovinska na Slovensko, ktoré je podľa slovinského zákona o DPH považované za dodanie tovaru a je oslobodené od DPH podľa ustanovenia slovinského zákona o DPH, ktoré zodpovedá ustanoveniu § 43 ods. 4 slovenského zákona o DPH:

§ 43 ods. 4 zákona o DPH:

„(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.“

Predpokladám, že Váš zástupca v Slovinsku plní všetky povinnosti týkajúce sa DPH, ktoré platia v Slovinsku v súvislosti s dovozom tovaru a jeho premiestnením zo Slovinska na Slovensko (napr. podanie súhrnného výkazu a daňového priznania).

Odpoveď na Vaše otázky sa týka hodnoty, z ktorej sa odvádza DPH a uplatňuje odpočet DPH. Uplatní sa viacero ustanovení zákona o DPH.

Na Slovensku sa uskutoční nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ (zo Slovinska), pri ktorom sa vznik daňovej povinnosti určí podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH:

§ 20 ods. 1 zákona o DPH:

„(1) Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).“

O premiestnení tovaru zo Slovinska na Slovensko by ste si mali vyhotoviť internú faktúru, v ktorej uvediete primerane náležitosti faktúry podľa § 74 zákona o DPH, teda okrem dodávateľa a odberateľa (obaja sú tá istá spoločnosť – dovozca tovaru) aj základ dane. Základ dane sa určí podľa § 23 ods. 2 zákona o DPH a na prepočet cudzej meny sa uplatní § 26 ods. 1 zákona o DPH.

§ 23 ods. 2 zákona o DPH:

„(2) Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6.“

§ 22 ods. 6 zákona o DPH:

„(6) Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.“

Do základu dane by sa teda malo okrem sumy fakturovanej dodávateľom započítať napr. aj clo, prepravné náklady zo Slovinska na Slovensko, prípadne iné náklady súvisiace s nadobudnutím tovaru.

Na prepočet cudzej meny na eurá sa primerane uplatní § 26 ods. 1 zákona o DPH:

§ 26 ods. 1 zákona o DPH:

„(1) Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.“

Na prepočet USD na eurá sa teda použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Deň vzniku daňovej povinnosti sa určí podľa § 21 zákona o DPH (vyššie uvedené), čo by bol deň vyhotovenia internej faktúry o premiestnení tovaru zo Slovinska na Slovensko.

Zo základu dane sa vypočíta daň v eurách a táto suma dane bude použitá aj na odpočítanie dane podľa podmienok § 49 až 51 zákona o DPH. K odpočítaniu dane bude prináležať interný doklad o premiestnení tovaru zo Slovinska na Slovensko (faktúra na účely zákona o DPH).

Nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ (premiestnenie tovaru po dovoze) je potrebné uviesť aj v časti B.1. kontrolného výkazu. K tejto problematike sa Finančné riaditeľstvo SR vyjadrilo takto:

Otázka
Slovenský platiteľ dane doviezol z tretieho štátu do iného členského štátu tovar a v tomto členskom štáte sa dal zastúpiť daňovým zástupcom. Následne si platiteľ dane z toho členského štátu premiestňuje tovar do tuzemska. Na doklade o premiestnení tovaru je ako dodávateľ a zároveň odberateľ uvedený slovenský platiteľ dane. Aké IČ DPH je potrebné uviesť v časti B.1. kontrolného výkazu?
Ak tam platiteľ dane uvedie svoje IČ DPH pridelené v SK, nedôjde v systéme k chybe, ktorá znemožní odoslať kontrolný výkaz?
Ak by na faktúre bolo uvedené aj IČ DPH pre daň daňového zástupcu, ktoré má pridelené v krajine dovozu, nemá sa toto číslo uviesť do kontrolného výkazu?

Odpoveď
Systém za chybnú transakciu označí takú transakcia, v ktorej je ako odberateľ a dodávateľ uvedený ten istý subjekt. Vzhľadom na uvedené odporúčame platiteľovi dane uviesť v prípade premiestnenia tovaru z členského štátu dovozu do tuzemska, kedy sa v členskom štáte dovozu dal zastupovať daňovým zástupcom, v kolónke „identifikačné číslo pre daň dodávateľa“ v časti B.1. kontrolného výkazu údaj „0“.

Keďže podľa vzoru KV sa v časti B.1. má uvádzať identifikačné číslo pre daň dodávateľa, nie je možné v príslušnej kolónke uvádzať IČ DPH daňového zástupcu, ktorý v inom členskom štáte zastupuje platiteľa dane pri dovoze tovaru a za platiteľa dane podá v členskom štáte dovozu daňové priznanie a súhrnný výkaz. Ak by aj daňový zástupca vyhotovil faktúru podľa pravidiel platných v členskom štáte dovozu, v tejto by nefiguroval ako dodávateľ tovaru slovenskému platiteľovi dane.

Z poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu v časti B.1. vyplýva, že v kolónke „identifikačné číslo pre daň dodávateľa“ sa uvádza IČ DPH dodávateľa uvedené na faktúre. Ak na faktúre nie je uvedené, odberateľ kolónku nevyplní. Keďže pri premiestnení tovaru z iného členského štátu do tuzemska je tovar vo vlastníctve platiteľa dane a v rámci tohto zdaniteľného obchodu platiteľ dane nekupuje tovar od iného dodávateľa, za vhodné sa javí vykazovať v uvedenej kolónke príslušného stĺpca v časti B.1. kontrolného výkazu údaj „0“ aj v prípade, ak by z faktúry bolo zrejmé IČ DPH daňového zástupcu. Dôvodom je skutočnosť, že daňový zástupca nie je dodávateľom tohto tovaru pre slovenského platiteľa dane.

Pre oblasť účtovníctva platí § 2 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov:

§ 2 Deň uskutočnenia účtovného prípadu

(1) Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, platby záväzku, inkasa pohľadávky, započítania pohľadávky, postúpenia pohľadávky, prevzatia dlhu, poskytnutia a prijatia preddavku, úhrady úveru alebo pôžičky poskytnutím nového úveru alebo pôžičky, zistenia manka na majetku a záväzkoch, schodku, prebytku majetku, škody na majetku, vkladu do obchodnej spoločnosti a družstva, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.
(2) Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností3) a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.
(3) Pri príspevku do kapitálového fondu z príspevkov3a) je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň splatenia príspevku; deň splatenia pri nepeňažnom príspevku je deň prevzatia príspevku obchodnou spoločnosťou a u akcionára alebo spoločníka je to deň odovzdania príspevku obchodnej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto ustanovenia v danom prípade odporúčam obrátiť sa na osobu, ktorá sa venuje účtovníctvu (napr. p. Ácsová).

zrejme je to v poriadku. Tovar sa v čase predaja nachádzal na území SR, teda v tuzemsku, a preto je miesto dodania v SR – tovar podlieha slovenskej DPH. Následne je prepustený do colného režimu voľný obeh a opäť sa zdaní pri dovoze tovaru. Podľa môjho názoru to nie je žiaden problém.