Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena
len 1€ mesačne

Zákon o sociálnom poistení 2017

Obsah Poznámky Notifikácie
  • Zmeny
  • 220
461/2003 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2017
461
ZÁKON
z 30. októbra 2003
o sociálnom poistení
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet a pôsobnosť zákona
(1)
Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
(2)
Tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.1)
(3)
Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
§2 Rozsah sociálneho poistenia
Sociálne poistenie podľa tohto zákona je
a)
nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,
b)
dôchodkové poistenie, a to
1.
starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2.
invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c)
úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,
d)
garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu2a) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
e)
poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ POJMY
§3 Zárobková činnosť
(1)
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
a)
právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
b)
dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6)
(2)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
(3)
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
§4 Zamestnanec
(1)
Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem
a)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
c)
žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,7aaa)
d)
fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak
1.
bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
1a.
dlhodobo nezamestnaný občan7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
1b.
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako,
2.
suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
3.
jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b),
4.
voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
5.
jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
6.
odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a
e)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.1c)
(2)
Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu7aaa). Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj
a)
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5,
b)
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
c)
fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5 a
d)
fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu1c) počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, za ktoré jej patrí príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
(3)
Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.
(4)
Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
(5)
Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je 200 eur.
§5 Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
§6 Poistenec
(1)
Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(2)
Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5.
(3)
Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.23a)
(4)
Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.23a)
§7 Zamestnávateľ
(1)
Zamestnávateľ podľa tohto zákona je
a)
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt 24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25)
b)
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
c)
pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3
1.
fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako Slovenská republika alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo
2.
právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(2)
Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu.25a)
(3)
Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5.
(4)
Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa odseku 1 v právnom vzťahu s
a)
fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
b)
fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3,
c)
fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a odsekov 2 a 3, ak je poberateľom
1.
starobného dôchodku,
2.
invalidného dôchodku,
3.
výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
4.
invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
§8 Pracovný úraz a choroba z povolania
(1)
Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a)
zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,26)
b)
fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(2)
Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu,26a) zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a)
zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b)
fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(3)
Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
(4)
Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a)
výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b)
iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c)
činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5)
V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je
a)
úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b)
vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c)
účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d)
povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte28) alebo v priamej súvislosti s ňou.
(6)
V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(7)
Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.
§9 Nezaopatrené dieťa
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a)
do skončenia povinnej školskej dochádzky,29)
b)
po skončení povinnej školskej dochádzky,29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1.
sa sústavne pripravuje na povolanie,
2.
pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
(2)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
(3)
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a)
ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,30) alebo
b)
ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
§10 Sústavná príprava na povolanie
(1)
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky29) alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.31)
(2)
Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína
a)
žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,
b)
študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
(3)
Sústavná príprava na povolanie podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa končí
a)
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,32)
b)
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.33)
(4)
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a)
bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b)
od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c)
po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,32) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d)
od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(5)
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
§11 Všeobecný vymeriavací základ
(1)
Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.
(2)
Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.
(3)
Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3.
§12 Platobná neschopnosť zamestnávateľa
(1)
Zamestnávateľ je na účely tohto zákona platobne neschopný, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.
(2)
Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
(3)
Ak súd začne konkurzné konanie bez návrhu podľa osobitného predpisu,33a) považuje sa deň vydania uznesenia súdu o začatí konkurzného konania za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
TRETÍ DIEL
DÁVKY NEMOCENSKÉHO POISTENIA, DÔCHODKOVÉHO POISTENIA, ÚRAZOVÉHO POISTENIA, GARANČNÉHO POISTENIA A POISTENIA V NEZAMESTNANOSTI
§13
(1)
Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to
a)
nemocenské,
b)
ošetrovné,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské.
(2)
Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to
a)
zo starobného poistenia
1.
starobný dôchodok,
2.
predčasný starobný dôchodok,
3.
vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
4.
sirotský dôchodok,
5.
vyrovnávací príplatok,
b)
z invalidného poistenia
1.
invalidný dôchodok,
2.
vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
3.
sirotský dôchodok.
(3)
Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to
a)
úrazový príplatok,
b)
úrazová renta,
c)
jednorazové vyrovnanie,
d)
pozostalostná úrazová renta,
e)
jednorazové odškodnenie,
f)
pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g)
rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h)
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i)
náhrada nákladov spojených s liečením,
j)
náhrada nákladov spojených s pohrebom.
(4)
Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka garančného poistenia.
(5)
Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka v nezamestnanosti.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBNÝ ROZSAH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§14 Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1)
Povinne nemocensky poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt,25) ak nie je povinne nemocensky poistená a
a)
nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b)
nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
c)
je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.
§15 Osobný rozsah dôchodkového poistenia
(1)
Povinne dôchodkovo poistení sú
a)
zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) alebo b), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový vek”) a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
d)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až c), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti,
e)
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu35) a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu35a) v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmen a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie; do obdobia 12 rokov dôchodkového poistenia sa započítava aj obdobie dôchodkového poistenia získané z dôvodu uvedeného v písmene d),
f)
na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta priznaná podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.
g)
ohrozený svedok alebo chránený svedok podľa osobitného predpisu,35b) ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení podľa písmen a) až f), nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek,
h)
vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa osobitného predpisu,35c) ak nie je dôchodkovo poistený podľa písmen a) až g) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok.
(2)
Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. c) a d) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(3)
Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu.36)
(4)
Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25) a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.
(5)
Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 4 a po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.
Osobný rozsah úrazového poistenia
§16
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu,38) v štátnozamestnaneckom pomere,39) v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,39a) v služobnom pomere39b) okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.39c) Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu39d) pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce.
§17
(1)
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a)
žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní podľa osobitného predpisu7aa) a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi podľa osobitného predpisu, 7aaa)
b)
vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výcviku alebo pri plnení úloh denného režimu podľa osobitného predpisu,40)
c)
vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,1c)
d)
fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
e)
fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
f)
dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
g)
dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
(3)
Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
§18 Osobný rozsah garančného poistenia
(1)
Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu38) a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.39a)
(2)
Povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v odseku 1, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu.41a)
(3)
Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v odseku 1 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
§19 Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti
(1)
Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť
a)
fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,
b)
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt24) alebo povolenie na trvalý pobyt25) a
1.
je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2.
má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu uvedeného v § 26 ods. 4 prvej vete.
(3)
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na
a)
zamestnanca podľa osobitného predpisu42), na obvineného vo väzbe42a) a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody42b),
b)
fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.
PIATY DIEL
VZNIK A ZÁNIK SOCIÁLNEHO POISTENIA
§20 Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
(1)
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.
(3)
Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká
a)
priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
b)
dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) vzniká
a)
od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyšší ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, najskôr od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
odo dňa, keď prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, ak ide o fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) bode 1b.,
c)
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak nevzniklo podľa písmen a) alebo b).
(5)
Ak bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trval najviac 12 kalendárnych mesiacov, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a pomerná časť súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, vzniká povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.
§21 Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
(1)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
(3)
Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
(4)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku,
a)
v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,
b)
ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
(5)
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
§22 Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb
(1)
Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) až e) odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové poistenie. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa narodenia dieťaťa. Ak sa o dieťa uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) a d) v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb uvedených v § 15 ods. 2, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie podľa osobitného predpisu,35) alebo dňom, od ktorého podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie podľa osobitného predpisu35a) sa osobná asistencia má vykonávať v rozsahu menej ako 140 hodín mesačne alebo dňom zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia podľa § 15 ods. 1 písm. e).
(2)
Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. f) až h) odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.
§23 Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti
Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj
a)
odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3,
b)
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie; to neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa § 140.
§24 Vznik a zánik úrazového poistenia
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu uvedenú v § 16, a zaniká dňom, v ktorom nezamestnáva ani jednu takúto fyzickú osobu.
§25 Vznik a zánik garančného poistenia
Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
§26 Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
(1)
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom
a)
čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu44) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu6) okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
b)
je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu,45) ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
c)
má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d)
je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
e)
čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,45a) ak ide o ženu a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu,45a) a nemá nárok na materské, ak ide o muža.
(2)
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
(3)
Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.
(4)
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,45b36) ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia a v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy,35c) ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5)
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
ŠIESTY DIEL
SPÔSOBILOSŤ FYZICKEJ OSOBY V PRÁVNYCH VZŤAHOCH SOCIÁLNEHO POISTENIA
§27
(1)
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
(3)
Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.46)
(4)
Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis.47)
SIEDMY DIEL
PRÁVNE ÚKONY A POČÍTANIE LEHÔT
§28 Právne úkony
Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,47) ak tento zákon neustanovuje inak.
§29 Počítanie lehôt v sociálnom poistení
(1)
Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,48) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.
DRUHÁ HLAVA
NEMOCENSKÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ PODMIENKY NÁROKU NA NEMOCENSKÉ DÁVKY
§30 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a)
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b)
nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
§31 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1)
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a)
splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a
b)
zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
(2)
Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(3)
Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
§32 Ochranná lehota
(1)
Ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ochranná lehota
a)
poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako sedem dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
b)
poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov.
(3)
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako sedem dní.
(4)
Plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi
a)
vzniklo nemocenské poistenie,
b)
vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
DRUHÝ DIEL
NEMOCENSKÉ
Podmienky nároku na nemocenské
§33
(1)
Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
§34
(1)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
(3)
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúcho po dni zániku nemocenského poistenia.
(4)
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(5)
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.
(6)
Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
§35
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.
§36 Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za dni.
§37 Výška nemocenského
(1)
Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období
a)
od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a
b)
od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
§38 Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
TRETÍ DIEL
OŠETROVNÉ
§39 Podmienky nároku na ošetrovné
(1)
Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
a)
ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
b)
sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
1.
dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,50)
2.
predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) alebo
3.
fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
(2)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné, ak vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v odseku 1 písm. b) a v posledných dvoch rokoch pred vznikom tejto potreby bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(3)
Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
a)
vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b)
dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§40 Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za dni.
§41 Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
Vznik a zánik nároku na ošetrovné
§42
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
§43
(1)
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a)
sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51)
b)
má nárok na výplatu nemocenského,
c)
má nárok na výplatu materského.
(2)
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) alebo osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo o viac detí uvedených v § 39 ods. 1 písm. b) len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACIA DÁVKA
§44 Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1)
Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu podľa osobitného predpisu54) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(2)
Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu53) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3)
Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,
a)
zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,
b)
oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c)
preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
d)
oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Poskytovanie vyrovnávacej dávky
§45
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.
§46
(1)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
(2)
Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§47 Výška vyrovnávacej dávky
(1)
Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 56 ods. 1 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
(2)
Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu určeného podľa § 56 ods. 2 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
PIATY DIEL
MATERSKÉ
Podmienky nároku na materské
§48
(1)
Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
(2)
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(4)
Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
(5)
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)
Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(8)
Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.
(9)
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§49
(1)
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
(2)
Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a)
otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)
otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c)
manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d)
otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
e)
manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f)
fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§49a
Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu45b36) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.
§50
Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo pred skutočným dňom pôrodu.
§51
(1)
Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.
(2)
Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.
§52 Poskytovanie materského
(1)
Materské sa poskytuje za dni.
(2)
Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. To neplatí, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9.
§53 Výška materského
Výška materského je 7075 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH
§54 Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1)
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(2)
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3)
Ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky bolo kratšie ako 90 dní od vzniku tohto nemocenského poistenia, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, ak obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo najmenej 90 dní, okrem obdobia nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, dosiahnutého u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4)
Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnankyne, ktorá bola preradená na inú prácu v období, v ktorom obdobie nemocenského poistenia zamestnankyne, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo kratšie ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu.
(5)
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu,53) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(6)
Ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo
a)
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b)
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
c)
v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(7)
Ak nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo najmenej 26 týždňov a vzniklo
a)
v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
b)
v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(8)
Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
(9)
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije.
(10)
Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
§55 Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
(1)
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,52-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
§56 Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
(1)
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.
(2)
Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1.
§57 Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok
(1)
Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
a)
poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,
b)
zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie,
c)
dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5, alebo
d)
dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.
(2)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(3)
Ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(4)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.
(5)
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
SIEDMY DIEL
NÁROKY Z NEMOCENSKÉHO POISTENIA V OSOBITNÝCH PRÍPADOCH
§58 Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení
(1)
Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
(2)
Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
(3)
Úhrn denných vymeriavacích základov určených podľa odseku 2 nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 1,52-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
TRETIA HLAVA
DÔCHODKOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
§60 Obdobie dôchodkového poistenia
(1)
Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
(2)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)
(3)
Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.
(5)
Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.
(6)
Obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 prvej vety nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(7)
Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8)
To isté obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d).
(9)
Československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Československé obdobie dôchodkového poistenia sa započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok.
(10)
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
§61 Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.
§62 Osobný mzdový bod
(1)
Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
(3)
Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.
§63 Priemerný osobný mzdový bod
(1)
Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2)
Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3)
Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku
a)
2013 80 %,
b)
2014 76 %,
c)
2015 72 %,
d)
2016 68 %,
e)
2017 64 %,
f)
2018 a nasledujúcich rokoch 6068 %.
(4)
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku
a)
2013 17 %
b)
2014 18 %,
c)
2015 19 %,
d)
2016 20 %,
e)
2017 21 %,
f)
2018 a nasledujúcich rokoch 2220 %.
(5)
Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6)
Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
(7)
Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
(8)
Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.
(9)
Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
(10)
Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek 5 platí rovnako.
(11)
Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
§64 Dôchodková hodnota
(1)
Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.
(2)
Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.
(3)
Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.
(4)
Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.
(5)
Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(6)
Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
DRUHÝ DIEL
Podmienky nároku na starobný dôchodok
§65
(1)
Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
(2)
Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
(3)
Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.
(4)
Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j)
v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,
k)
v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(5)
Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,
j)
v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.
(6)
Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,
h)
v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,
i)
v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.
(7)
Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
g)
v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.
(8)
Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta
a)
v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,
b)
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,
c)
v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
d)
v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
e)
v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,
f)
v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.
(9)
Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.
(10)
Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.
§65a
(1)
Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.
(2)
Na účely určovania dôchodkového veku
a)
stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
b)
referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol,
c)
prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d)
druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e)
príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3)
Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4)
Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.
§66 Určenie sumy starobného dôchodku
(1)
Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(3)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(4)
Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
(5)
Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(6)
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení
a)
pred 1. septembrom 2012 zníži o 1/2 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
b)
od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 2/9 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
c)
od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
d)
od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 1/4 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
e)
od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
f)
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 5/18 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
g)
od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 7/24 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
h)
od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 zníži o 11/36 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
i)
od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zníži o 23/72 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
j)
po 31. decembri 2023 zníži o 1/3 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
(7)
Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené v § 140 ods. 1 až 4; na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 až 4 sa na hodnotu osobného mzdového bodu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok prevyšujúcu hodnotu 3 neprihliada.
(8)
Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.
(9)
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa odsekov 3 a 4 v kalendárnom roku len raz.
TRETÍ DIEL
PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
§67 Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
(1)
Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(2)
Poistenec, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok aj vtedy, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a)
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b)
chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c)
súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu1) je vyšší ako 1,2-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)
(3)
Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.
(4)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba alebo je fyzická osoba uvedená v § 4 ods. 1 písm. d).
(5)
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa jeho splátky splatnej po dni, v ktorom sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby alebo odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom fyzická osoba prestala byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d); nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne, ak fyzickej osobe, ktorá prestala byť fyzickou osobou podľa § 4 ods. 1 písm. d), vznikne povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 4.
(6)
Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol povinne dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia. Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku bol počas poberania predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) a nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu nezanikol podľa odseku 5 z dôvodu, že jeho právny vzťah, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zanikol pred najbližším výplatným termínom splátky predčasného starobného dôchodku nasledujúcim po vzniku tohto právneho vzťahu, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie, počas ktorého bol fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok odo dňa, ktorým prestane byť fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d).
§68 Určenie sumy predčasného starobného dôchodku
(1)
Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Ak poistenec bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba po priznaní predčasného starobného dôchodku, k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku nároku na jeho výplatu sa odo dňa zániku tohto dôchodkového poistenia pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku tohto dôchodkového poistenia. Na hodnotu osobného mzdového bodu podľa prvej vety prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.
(3)
Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zániku nároku na jeho výplatu vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(4)
Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) platí § 66 ods. 6 rovnako.
(5)
Pre všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok a posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 rovnako.
(6)
Suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 2 sa určí v kalendárnom roku len raz.
§69 Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
§69a
(1)
Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.
(2)
Ak poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nebol predčasný starobný dôchodok vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, suma starobného dôchodku podľa odseku 1, na ktorú mal poistenec nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, sa určí na žiadosť poistenca znovu. Suma starobného dôchodku podľa odseku 1 určená podľa § 68 ods. 2 a zvýšená podľa § 82 sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku; § 82 ods. 16 sa v tomto prípade neuplatní.
(3)
Nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorého suma bola určená podľa odseku 2, vznikne odo dňa podania žiadosti poistencom, najskôr dňom dovŕšenia dôchodkového veku.
ŠTVRTÝ DIEL
VYROVNÁVACÍ PRÍPLATOK
§69b
(1)
Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak
a)
získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,
b)
získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,
c)
ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky,
d)
uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1a) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1a) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1a) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1a)
e)
požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) a
f)
suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
(2)
Suma vyrovnávacieho príplatku sa ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa tohto zákona, sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, sumy starobného dôchodku alebo sumy predčasného starobného dôchodku vyplácaného na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1a) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1a) a sumy vyplácaného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Fiktívna suma starobného dôchodku sa určí ako suma starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9, ktorá sa neznižuje za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 66 ods. 6.
(4)
Ak sa vyrovnávací príplatok priznáva od neskoršieho dňa ako odo dňa, od ktorého je priznaný starobný dôchodok, zvyšuje sa fiktívna suma starobného dôchodku za obdobie odo dňa, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok, do dňa, od ktorého sa priznáva vyrovnávací príplatok; na zvyšovanie fiktívnej sumy starobného dôchodku sa vzťahujú ustanovenia o zvyšovaní starobného dôchodku rovnako.
(5)
Ak starobný dôchodok podľa tohto zákona alebo starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky je upravený z dôvodu súbehu s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z iného dôvodu ustanoveného zákonom, použije sa na určenie sumy vyrovnávacieho príplatku suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by k úprave sumy starobného dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.
(6)
Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia sumy vyrovnávacieho príplatku podľa odseku 2 prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa vyrovnávací príplatok priznáva.
§69c
(1)
Suma vyrovnávacieho príplatku sa novo určuje vždy k 31. januáru kalendárneho roka a prvýkrát sa novo určí k 31. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol vyrovnávací príplatok priznaný. Pri určení novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa prihliada na fiktívnu sumu starobného dôchodku určenú podľa § 69b ods. 3, zvýšenú za obdobie od priznania vyrovnávacieho príplatku do 31. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok v novo určenej sume sa vypláca od splátky starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku sa starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa novo určuje suma vyrovnávacieho príplatku.
(2)
Ak novo určená suma vyrovnávacieho príplatku nemá kladnú hodnotu, nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku zaniká od splátky starobného dôchodku podľa tohto zákona splatnej v apríli kalendárneho roka, v ktorom sa novo určila suma vyrovnávacieho príplatku, do splátky tohto dôchodku splatnej v marci nasledujúceho kalendárneho roka. Ak nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku zanikol podľa prvej vety v období troch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, nárok na vyrovnávací príplatok zaniká 31. januára posledného z týchto kalendárnych rokov.
(3)
Ak zanikol nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku z dôvodu zániku nároku na výplatu starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, nová suma vyrovnávacieho príplatku sa určí odo dňa opätovného vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku podľa tohto zákona alebo starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky. Starobný dôchodok priznaný podľa predpisov Českej republiky sa na účely určenia novej sumy vyrovnávacieho príplatku podľa prvej vety prepočítava na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou,56ab) ktorý je platný ku dňu, od ktorého sa určuje nová suma vyrovnávacieho príplatku.
§69d
Nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období, počas ktorého trvá nárok na výplatu starobného dôchodku podľa tohto zákona a starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky.
PIATY DIEL
INVALIDNÝ DÔCHODOK
§70 Podmienky nároku na invalidný dôchodok
(1)
Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2)
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§71 Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(1)
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a)
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b)
komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5)
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6)
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7)
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8)
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9)
Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10)
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
§72
(1)
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a)
do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b)
nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c)
nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d)
nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e)
nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f)
nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g)
nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
(2)
Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
(3)
Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
§73 Určenie sumy invalidného dôchodku
(1)
Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2)
Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(3)
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
(4)
Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(5)
Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
(6)
Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.
ŠIESTY DIEL
VDOVSKÝ DÔCHODOK A VDOVECKÝ DÔCHODOK
§74 Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok
(1)
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a)
ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,
b)
ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c)
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3)
Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a)
sa stará o nezaopatrené dieťa,
b)
je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c)
vychovala aspoň tri deti,
d)
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e)
dovŕšila dôchodkový vek.
(4)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5)
Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a)
uzatvorením manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(6)
Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.
§75 Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku
(1)
Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 60 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4)
Na určenie sumy vdovského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
(5)
Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 4 rovnako.
SIEDMY DIEL
SIROTSKÝ DÔCHODOK
§76 Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1)
Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3)
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.
(4)
Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
(5)
Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.
§77 Suma sirotského dôchodku
(1)
Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa smrti poistenca, ak zomrel pred dovŕšením dôchodkového veku, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok v deň smrti, určeného podľa § 68 ods. 2 a zvýšeného podľa § 82, ktorý sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých netrval nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorý nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, ak zomrel v deň dovŕšenia dôchodkového veku alebo neskôr, je 40 % starobného dôchodku podľa § 69a ods. 2.
(4)
Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(5)
Na určenie sumy sirotského dôchodku sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
ÔSMY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH
§78
(1)
Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené podľa druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
(2)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky
a)
bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,
b)
doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.
§78a
Na účely určenia sumy starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené dodatočne podľa § 142 ods. 3 považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti.
§79a
Suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
§80
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
§81 Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1)
Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
(2)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5)
Ak priznaním alebo vznikom nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.
(6)
Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby dosiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
(7)
Na účely odsekov 1 až 3, 5 a 6 sa zohľadňuje
a)
suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku,
b)
úhrn sumy vyrovnávacieho príplatku a sumy starobného dôchodku, na ktorých výplatu vznikol nárok.
§82 Zvyšovanie dôchodkových dávok
(1)
Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa
a)
do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku; na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku,
b)
od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(2)
Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.
(3)
Predčasný starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a predčasný starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku.
(4)
Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
(5)
Invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
(6)
Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku.
(7)
Sirotský dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a sirotský dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí
a)
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
b)
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
c)
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
d)
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku,
e)
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku.
(8)
Od 1. januára 2018 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa odseku 1 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.
(9)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý nie je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(10)
Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice, vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).
(11)
Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
(12)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví
a)
pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10,
b)
percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8.
(13)
Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši o pomernú časť pevnej sumy ustanovenej podľa odseku 12 písm. a), ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
(14)
Na zvýšenie dôchodkovej dávky od 1. januára 2018 je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(15)
Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
(16)
Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(17)
Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.
(18)
Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.
(19)
Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(20)
Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
§82a Prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie
(1)
Poistenec, ktorý sa stal úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie alebo orgánu Európskej únie56a) (ďalej len „úradník“), po skončení vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike môže požiadať o prevod svojich dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie alebo jej inštitúcie (ďalej len „dôchodkový systém Európskej únie“), ak nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôchodkového systému Slovenskej republiky. Dôchodkové práva podľa prvej vety sú finančná suma určená ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období dôchodkového poistenia a vymeriavacom základe. Prevodom dôchodkových práv zaniká nárok na zhodnotenie toho obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacieho základu v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktoré boli použité na určenie finančnej sumy podľa druhej vety.
(2)
Ak sa úradník po skončení služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktorý bol počas tejto služby alebo zamestnania zúčastnený v dôchodkovom systéme Európskej únie, stane poistencom v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a požiada o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie do dôchodkového systému Slovenskej republiky, prevedú sa tieto dôchodkové práva, ktoré sú finančnou sumou určenou ako poistno-matematický ekvivalent v závislosti na získanom období služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii, ktoré založili účasť v dôchodkom systéme Európskej únie, a na vymeriavacom základe za toto obdobie.
(3)
Prevod dôchodkových práv podľa odseku 1 sa vykoná na základe žiadosti a súhlasu úradníka s prevodom dôchodkových práv podľa odseku 1.
(4)
Obdobie služby alebo zamestnania v Európskej únii alebo v jej inštitúcii a obdobie získané v dôchodkovom systéme členského štátu Európskej únie, ktoré bolo zohľadnené na určenie sumy poistno-matematického ekvivalentu nároku na starobný dôchodok v dôchodkovom systéme Európskej únie, sa v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky považuje za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia podľa prvej vety nie je obdobie dôchodkového poistenia na určenie sumy dôchodku.
(5)
Obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy použité na určenie predpokladanej sumy starobného dôchodku a zohľadnené na určenie poistno-matematického ekvivalentu na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie sa považujú za nárok na dôchodok a na určenie jeho sumy v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky za obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy v rovnakom časovom období a v rovnakom rozsahu. Ak boli obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy podľa prvej vety zohľadnené pri určení poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie, tento poistno-matematický ekvivalent sa zníži o sumu, ktorá bola prevedená ako dôchodkové právo získané v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky do dôchodkového systému Európskej únie.
(6)
Suma starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(7)
Suma predčasného starobného dôchodku s prihliadnutím na dôchodkové práva získané v dôchodkovom systéme Európskej únie sa určí ako súčet sumy predčasného starobného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy určenej ako podiel poistno-matematického ekvivalentu získaného v dôchodkovom systéme Európskej únie a jednotkovej hodnoty odloženého starobného dôchodku určenej podľa osobitného predpisu56b) k rozhodujúcemu dňu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor.
(8)
Ak nárok na starobný dôchodok nevznikol z dôvodu smrti, suma invalidného dôchodku na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu sa určí ako súčet sumy invalidného dôchodku určenej podľa tohto zákona a sumy, o ktorú by sa zvýšila suma starobného dôchodku podľa odseku 6.
(9)
Rozhodujúci deň na účely odsekov 6 a 7 je deň doručenia žiadosti o prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie inštitúcii alebo orgánu Európskej únie alebo deň, v ktorom podľa osobitného predpisu56a) vzniklo právo na prevod dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie, ak žiadosť bola doručená pred týmto dňom.
§82b Zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku
(1)
Suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je
a)
136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo
b)
percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o
1.
dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,
2.
tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov.
(2)
Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) sa znižuje rovnako, ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; do obdobia účasti na starobnom dôchodkovom sporení sa započítava len obdobie podľa odseku 4.
(3)
Suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a)
poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b)
poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1a) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1a) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1a) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1a)
c)
suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného
1.
vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku,
2.
výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu,2)
3.
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1a) alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1a) ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku,
4.
pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia1a) a
5.
dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d)
poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
(4)
Obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a)
v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak,
b)
pred 1. januárom 1993,
c)
v cudzine alebo
d)
v kalendárnom roku,
1.
v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
2.
do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
(5)
Na účely zvýšenia sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku cudzina je iný členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskou konfederáciou, a štát príslušný podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚRAZOVÉ DÁVKY
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE POJMOV NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
§83 Poškodený
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
§84 Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok
(1)
Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania neobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia pracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.
(2)
Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.
(3)
Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom poškodený naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(4)
Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
(5)
Denný vymeriavací základ
a)
fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. b), dosiahnutých za obdobie od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo § 140,
b)
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, sa určí ako podiel súčtu príjmov zistených podľa § 138 ods. 8 písm. a), dosiahnutých za obdobie od vzniku právneho vzťahu na základe tejto dohody u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku pracovného úrazu alebo dňu zistenia choroby z povolania a počtu kalendárnych dní tohto obdobia okrem obdobia uvedeného v § 26 alebo § 140.
DRUHÝ DIEL
ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK
§85 Podmienky nároku na úrazový príplatok
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
§86 Poskytovanie úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
§87 Suma úrazového príplatku
Suma úrazového príplatku je
a)
55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
TRETÍ DIEL
ÚRAZOVÁ RENTA
§88 Podmienky nároku na úrazovú rentu
(1)
Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2)
Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(3)
Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
§89 Určenie sumy úrazovej renty
(1)
Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2)
Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3)
Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
(4)
Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
(5)
Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6)
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.
(7)
Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.
(8)
Úrazová renta sa
a)
do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
b)
od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(9)
Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
a)
podľa odseku 8 písm. a) o percento, ktoré sa určí
1.
v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy,
2.
v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy,
3.
v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy,
4.
v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy,
5.
v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy,
b)
podľa odseku 8 písm. b) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien.
(10)
Percento zvýšenia úrazovej renty sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie úrazovej renty vykonáva. Úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa priznania.
§89a Zánik nároku na úrazovú rentu
Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.
ŠTVRTÝ DIEL
JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE
§90 Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
a)
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %,
b)
mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %, alebo
c)
mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.
§91 Určenie sumy jednorazového vyrovnania
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
PIATY DIEL
POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA
§92 Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu
(1)
Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2)
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.
(3)
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
(4)
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.
§93 Suma pozostalostnej úrazovej renty
(1)
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
(2)
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
(3)
Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 ods. 8 a 9 rovnako.
ŠIESTY DIEL
JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE
§94
(1)
Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2)
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura.
(3)
Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 46 485,40 eura.
(4)
Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia úrazovej renty podľa § 89 ods. 8 a 9.
SIEDMY DIEL
PRACOVNÁ REHABILITÁCIA A REHABILITAČNÉ
§95 Pracovná rehabilitácia
(1)
Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
(3)
Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
(4)
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)
(5)
Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.
(6)
Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.
§96 Rehabilitačné
(1)
Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.
(2)
Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,
a)
v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b)
za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
c)
počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3)
Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4)
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.
ÔSMY DIEL
REKVALIFIKÁCIA A REKVALIFIKAČNÉ
§97 Rekvalifikácia
(1)
Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2)
Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3)
Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.
(4)
Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.
(5)
Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
§98 Rekvalifikačné
(1)
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
(2)
Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.
DEVIATY DIEL
NÁHRADA ZA BOLESŤ A NÁHRADA ZA SŤAŽENIE SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA
§99
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a)
DESIATY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S LIEČENÍM
§100
(1)
Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
(2)
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 23 242,70 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
JEDENÁSTY DIEL
NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM
§101
(1)
Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
(2)
Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a)
náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b)
náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c)
cintorínske poplatky,
d)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e)
náklady na úpravu hrobu.
(3)
Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
(4)
Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu
a)
jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 99,60 eura pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a
b)
cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
(5)
Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti uvedené v odseku 4 je najviac 2 324,40 eura. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
PIATA HLAVA
DÁVKA GARANČNÉHO POISTENIA
§102 Podmienky nároku na dávku garančného poistenia
(1)
Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a)
nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b)
nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c)
nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d)
nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e)
nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f)
nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g)
nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h)
nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i)
nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j)
nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k)
nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,51)
l)
súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
(2)
Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
§103 Výška dávky garančného poistenia
(1)
Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
(2)
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(3)
Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
§103a Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore
(1)
Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt24) alebo povolením na trvalý pobyt25) na území Slovenskej republiky a s bydliskom na území najmenej jedného iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(2)
V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
ŠIESTA HLAVA
DÁVKA V NEZAMESTNANOSTI
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
§104
(1)
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a)
bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky a
b)
nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
(3)
Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, splnila podmienky podľa odseku 1, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4)
U fyzických osôb uvedených v odseku 3 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(5)
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.
(6)
Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.
(7)
Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
§104a
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.45a)
§105
(1)
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
(2)
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
(3)
Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
(4)
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.
§106
Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých
a)
má nárok na výplatu nemocenského,
b)
má nárok na výplatu ošetrovného,
c)
má nárok na výplatu materského,
d)
sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.45b36)
§107 Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
§108 Výška dávky v nezamestnanosti
(1)
Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2)
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.
(4)
Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, ak získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti; ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa odseku 3 druhej vety.
(5)
Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa odseku 3 tretej vety.
(6)
Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(7)
Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 6 je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
SIEDMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O NEMOCENSKÝCH DÁVKACH, DÔCHODKOVÝCH DÁVKACH, ÚRAZOVÝCH DÁVKACH, DÁVKE GARANČNÉHO POISTENIA A O DÁVKE V NEZAMESTNANOSTI
§109 Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu
(1)
Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
(2)
Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
§110 Zánik nároku na nemocenské dávky a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky
(1)
Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.
(2)
Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.62)
§111 Obmedzenie sumy dávky
(1)
Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
(2)
Ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu61) sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu63) a osobitný predpis64) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu61) zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
§112 Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1)
Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a)
priznala v nižšej sume, ako patrí,
b)
vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c)
odoprela neprávom alebo
d)
priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2)
Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
(3)
Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(4)
Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
(5)
Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
(6)
Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
(7)
Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(8)
Výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni.
(9)
Ak sa priznáva dávka spätne aj za obdobie, za ktoré bola vyplatená skôr priznaná iná dávka, na ktorú zanikol nárok alebo zanikol nárok na jej výplatu pre priznanie neskôr priznanej dávky, zúčtuje sa za toto obdobie neskôr priznaná dávka s vyplatenou skôr priznanou inou dávkou, a ak suma vyplatenej skôr priznanej inej dávky
a)
je nižšia ako suma neskôr priznanej dávky, poukáže sa poberateľovi dávky suma rovnajúca sa rozdielu medzi sumou neskôr priznanej dávky a sumou vyplatenej skôr priznanej inej dávky,
b)
dosahuje alebo prevyšuje sumu neskôr priznanej dávky, poukazuje sa poberateľovi dávky suma neskôr priznanej dávky od splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke, znížená o rozdiel sumy vyplatenej skôr priznanej inej dávky a sumy neskôr priznanej dávky od jej priznania do jej splátky splatnej v mesiaci, v ktorom sa rozhodlo o neskôr priznanej dávke; takto znížená suma neskôr priznanej dávky nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(10)
Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku z dôvodu vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni vzniku tohto dôchodkového poistenia so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok. Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), zúčtujú sa sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie odo dňa splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po dni, od ktorého je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej výplatu vznikne nárok.
(11)
Ak sa zistí, že poistencovi sa vyplatil dôchodok uvedený v § 82b ods. 3 písm. c) druhom bode až piatom bode aj za obdobie, za ktoré bol vyplatený starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku v sume zvýšenej na sumu minimálneho dôchodku, poberateľovi dávky sa odo dňa zníženia poukazuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku znížená o sumu vyplatenú navyše; takto znížená suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku nesmie byť v úhrne s inými dávkami a dôchodkami starobného dôchodkového sporenia nižšia ako suma, ktorú nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
§113 Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky
(1)
Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
(2)
Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
§114 Premlčanie nároku na výplatu dávky
(1)
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
(2)
Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
§115 Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi
Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, a
a)
ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, poukáže
1.
na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2.
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel medzi sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi,
b)
ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, poukáže
1.
na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
2.
poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti dôchodok, úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.
§116 Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok
(1)
Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
(2)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
(3)
Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, štátom, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskou konfederáciou, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.
(4)
Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. 2.
(5)
Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.
(6)
Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške nároku, najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu56) platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku, za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise,65) najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.
(7)
Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 alebo v osobitnom predpise65) v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky nároku, najviac do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa osobitného predpisu.66)
(8)
Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
§116a Zaokrúhľovanie výsledkov jednotlivých matematických úkonov na určenie sumy dávky
Na účely určenia sumy dávky sa výsledky jednotlivých matematických úkonov vypočítavajú najviac na osem desatinných miest bez zaokrúhľovania, ak tento zákon neustanovuje inak.
§117 Poukazovanie dávok a poberateľ dávky
(1)
Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.67) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.
(2)
Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni.
(3)
Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.
(4)
Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.
(5)
Osobitný príjemca je
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo
b)
fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.
(6)
Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.
(7)
Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm. a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.
(8)
Fyzickej osobe vo výkone väzby42a) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody42b) sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(9)
Vyrovnávací príplatok sa vypláca spolu so starobným dôchodkom podľa tohto zákona.
§118 Prechod nároku na dávku
(1)
Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(2)
Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(3)
Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.
(4)
Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
(5)
Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.
§119 Postúpenie nároku na dávku
Nárok na dávku nemožno postúpiť.

DRUHÁ ČASŤ

PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VÝKON A ORGANIZÁCIA SOCIÁLNEHO POISTENIA
§120 Výkon sociálneho poistenia
(1)
Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2)
Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
(3)
Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
(4)
Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
DRUHÝ DIEL
ORGÁNY SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§121 Orgány Sociálnej poisťovne
Orgány Sociálnej poisťovne sú
a)
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ"),
b)
Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),
c)
riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).
§122 Generálny riaditeľ
(1)
Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.
(2)
Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda.
(3)
Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
(4)
Generálny riaditeľ
a)
zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,
b)
prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,
c)
predkladá
1.
vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,
2.
vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu dosúčasne 15.s augustanávrhom kalendárnehorozpočtu rokaverejnej správy, akktorý vládapredkladá neurčíMinisterstvo neskoršífinancií termínSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) vláde, a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
3.
vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
4.
vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jeho vymenovania, po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení tohto návrhu národnou radou,
5.
dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,
d)
schvaľuje
1.
pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak,
2.
návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu,60a)
e)
schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade
1.
štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2.
zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3.
zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4.
zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,
f)
schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68)
1.
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady,
2.
výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady,
3.
výzvy na rokovanie,
g)
rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al a 293am,
h)
vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie”) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade.
(5)
Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,69) má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis,69a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Ak generálnemu riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky patrí generálnemu riaditeľovi mesačne mzda v sume minimálnej mzdy. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.
(7)
Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.1)
(8)
Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9)
Funkcia generálneho riaditeľa zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,
b)
vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
odvolaním,
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e)
rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydanom v konaní podľa osobitného predpisu69b) alebo
f)
dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa osobitného predpisu.69)
(10)
Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak
a)
si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom,
b)
nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.
(11)
Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 9 alebo vláda odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov uvedených v odseku 10, do vymenovania generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti podľa odseku 3.
(12)
Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo odvolania generálneho riaditeľa.
(13)
Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.
(14)
Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.
§123 Dozorná rada
(1)
Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
(2)
Dozorná rada
a)
vypracúva stanoviská
1.
k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich dvoch rokov,
2.
k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3.
k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b)
schvaľuje
1.
výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2.
rokovací poriadok dozornej rady,
3.
pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie,
4.
podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej len „hlavný kontrolór”),
5.
priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
c)
prerokúva
1.
návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2.
návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3.
návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4.
návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,
5.
návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d)
ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
e)
kontroluje
1.
hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,
2.
dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f)
vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
g)
predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,
h)
volí a odvoláva hlavného kontrolóra.
(3)
Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,
b)
z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c)
z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov Ministerstvaministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) navrhnutých vládou,
d)
z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.
(4)
Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.
(5)
Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(6)
Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7)
Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(8)
Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje národná rada.
(9)
Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10)
Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
(11)
Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za dva kalendárne mesiace.
(12)
Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.
(13)
Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.
(14)
Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(15)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16)
Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(17)
Členstvo v dozornej rade zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,
b)
vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
odvolaním alebo
d)
smrťou.
(18)
Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak
a)
sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,
b)
začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku 9,
c)
si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19)
Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).
(20)
Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne
§124
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.
§125
Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.
§126
(1)
Ústredie riadi generálny riaditeľ.
(2)
Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.
§127 Riaditeľ pobočky
(1)
Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
(2)
Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(3)
Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.
DRUHÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
POISTNÉ NA SOCIÁLNE POISTENIE
§128 Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do rezervného fondu solidarity
(1)
Poistné na nemocenské poistenie platí
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2)
Poistné na starobné poistenie platí
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e)
štát,
f)
Sociálna poisťovňa.
(3)
Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
zamestnanec,
b)
zamestnávateľ,
c)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e)
štát.
(4)
Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.
(5)
Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e), g) a h) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.
(6)
Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií.
(7)
Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.
(8)
Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(9)
Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.
(10)
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a)
zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
b)
zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
c)
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(11)
Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a)
zamestnávateľ,
b)
povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
c)
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d)
štát.
§129 Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity
(1)
Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací základ“).
(2)
Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
§130 Sadzba poistného na nemocenské poistenie
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
a)
zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu,
d)
dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
§131 Sadzba poistného na starobné poistenie
(1)
Sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre
a)
zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 18 % z vymeriavacieho základu,
e)
štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5 18 % z vymeriavacieho základu,
f)
Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, 18 % z vymeriavacieho základu.
(2)
Sadzba poistného na starobné poistenie je pre
a)
zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) 4 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 10 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 9,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 9,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 9,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 9 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 8,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v roku 2022 8,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v roku 2023 8,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 8 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa jej starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1) a Sociálnu poisťovňu za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí do 31. júla 2006 nedovŕšili dôchodkový vek alebo im nebol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu1) a nevypláca sa im starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,1)
1.
od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 14 % z vymeriavacieho základu,
2.
v roku 2017 13,75 % z vymeriavacieho základu,
3.
v roku 2018 13,50 % z vymeriavacieho základu,
4.
v roku 2019 13,25 % z vymeriavacieho základu,
5.
v roku 2020 13 % z vymeriavacieho základu,
6.
v roku 2021 12,75 % z vymeriavacieho základu,
7.
v roku 2022 12,50 % z vymeriavacieho základu,
8.
v roku 2023 12,25 % z vymeriavacieho základu,
9.
v roku 2024 a nasledujúcich rokoch 12 % z vymeriavacieho základu.
§132 Sadzba poistného na invalidné poistenie
Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre
a)
zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,
c)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,
e)
štát 6 % z vymeriavacieho základu.
§133 Sadzba poistného na úrazové poistenie
(1)
Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do
prvej nebezpečnostnej triedy 0,3 % z vymeriavacieho základu,
druhej nebezpečnostnej triedy 0,5 % z vymeriavacieho základu,
tretej nebezpečnostnej triedy 0,7 % z vymeriavacieho základu,
štvrtej nebezpečnostnej triedy 0,9 % z vymeriavacieho základu,
piatej nebezpečnostnej triedy 1,1 % z vymeriavacieho základu,
šiestej nebezpečnostnej triedy 1,3 % z vymeriavacieho základu,
siedmej nebezpečnostnej triedy 1,5 % z vymeriavacieho základu,
ôsmej nebezpečnostnej triedy 1,7 % z vymeriavacieho základu,
deviatej nebezpečnostnej triedy 1,9 % z vymeriavacieho základu,
desiatej nebezpečnostnej triedy 2,1 % z vymeriavacieho základu.
(2)
Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.70)
(3)
Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických ukazovateľov počtu
a)
pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
b)
smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
c)
chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
d)
závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
e)
zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.
(4)
Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
(5)
Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.
(6)
Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov.
(7)
Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca na zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.
(8)
Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho prevažujúcou ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.
(9)
Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
§134 Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie
(1)
K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie (ďalej len „prirážka“) alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej len „zľava“) v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej porovnaním s priemerným bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
(2)
Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.
(3)
Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele
a)
o počte
1.
pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
2.
smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
3.
chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
4.
závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
b)
o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte na jedného zamestnanca.
(4)
Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len na pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku orgánmi na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce, orgánmi štátnej banskej správy a ďalšími príslušnými dozornými orgánmi podľa osobitných predpisov71) zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.
(5)
Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % prirážka sa neuloží,
nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 % k poistnému,
nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 % k poistnému,
nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 % k poistnému,
nad 200 % uloží sa prirážka 4 % k poistnému.
(6)
Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % zľava sa neposkytuje,
nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0,5 % z poistného,
nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,
nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.
(7)
Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 5 a 6 hodnotia osobitne.
(8)
Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí výsledná percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorá bude pre zamestnávateľa platná v období kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava určila.
(9)
Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
§135 Sadzba poistného na garančné poistenie
Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho základu.
§136 Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre
a)
zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,
b)
zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,
c)
dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu.
§137 Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre
a)
zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,
b)
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,
c)
dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,
d)
štát 2 % z vymeriavacieho základu.
§138 Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.
(2)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(3)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.
(4)
Vymeriavací základ poistenca, ktorý je
a)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
b)
súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma,
c)
súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma,
d)
dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.
(5)
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(6)
Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac
a)
na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 57-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
b)
na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 57-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(7)
Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 57-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.
(8)
Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj
a)
príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak tento príjem nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
b)
príjem z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) okrem príjmu vyplateného v období uvedenom v § 26 ods. 1 a 3 a príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,7) alebo ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje; vymeriavacím základom je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
(9)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac v kalendárnom roku 57-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
(10)
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.
(11)
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.
(12)
Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ uvedený v odsekoch 5 až 7, 9 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
(13)
Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
(14)
Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. e), g) a h), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
(15)
Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, je mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty.
(16)
Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 je najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.
(17)
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§139 Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa § 139b ods. 2. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. b), je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b)
v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.
§139a Vymeriavací základ z príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi
Ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.
§139b
(1)
Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) po zániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2)
Ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 2 prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu5) počas trvania dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(3)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) je súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 vyplateného po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
§139c
(1)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je priemerný mesačný príjem z tohto právneho vzťahu, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(2)
Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na platenie poistného na dôchodkové poistenie je rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
(3)
Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako.
§140 Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
(1)
Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
a)
v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b)
od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
(2)
Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
(3)
Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.50)
(4)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.
(5)
Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.
(6)
Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
§141 Odvod poistného
(1)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(3)
Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 5 ministerstvo.
(4)
Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní previesť Sociálnej poisťovni, ak o to Sociálna poisťovňa požiada, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu2) vo výške poistného zodpovedajúcej poistnému na
a)
dôchodkové poistenie za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2)
b)
poistenie v nezamestnanosti za celé obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu.2)
§142 Platenie poistného
(1)
Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
(2)
Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.
(3)
Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a)
mala prerušené poistenie podľa § 26,
b)
bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d),
c)
bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
d)
sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
(4)
Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.
(5)
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu touto osobou. Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
(6)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom,
b)
poštovou poukážkou alebo
c)
v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
(7)
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.
(8)
Variabilný symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa.
(9)
Špecifický symbol je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
§143 Splatnosť poistného
(1)
Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa
a)
druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo
b)
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).
(2)
Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak
a)
pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2,
b)
pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.
§144 Predpísanie poistného
(1)
Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
(2)
Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
§145 Vrátenie poistného
(1)
Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a)
zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b)
doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.
(2)
Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od
a)
zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b)
doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.
(3)
Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(4)
Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.
§146 Povolenie splátok dlžných súm poistného
(1)
Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.
(2)
V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úrok vo výške trojnásobku ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, použije sa ročná úroková sadzba 10 %.
(3)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne.
(4)
Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
§147 Premlčanie poistného
(1)
Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).
(3)
Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
DRUHÝ DIEL
POHĽADÁVKY
§148 Pohľadávky
(1)
Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľaa § 239 ana penále podľa § 240 (ďalej len „pohľadávka") vymáhasa Sociálnavymáhajú poisťovňa
a)
Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,
a
b)
podľa osobitného predpisu.,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,
1.
bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo
2.
ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).
(2)
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3)
Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
(4)
Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v § 179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok voči fyzickej osobe alebo voči právnickej osobe, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, na inú právnickú osobu najskôr dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná. Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.82) Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.
§149 Postúpenie pohľadávky
(1)
Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.
(2)
Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,
a)
ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a
b)
ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul jeden rok; to neplatí, ak ide o pohľadávku fyzickej osoby alebo právnickej osoby, na ktorej majetok je vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.
(3)
Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 146 ods. 3 a § 237a ods. 2.
(4)
O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s právnickou osobou podľa odseku 1 písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník.
(5)
Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(6)
Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v odseku 5 uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.
(7)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na právnickú osobu podľa odseku 1 uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.
(8)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a)
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(9)
Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na právnickú osobu podľa odseku 1 vzniká
a)
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 splniť záväzok voči právnickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b)
právo právnickej osoby podľa odseku 1 vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v odseku 5 v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c)
právo právnickej osoby podľa odseku 1 vymáhať postúpenú pohľadávku.
(10)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis83) nepoužije.
§150 Odpísanie pohľadávky
(1)
Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej
a)
je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,
b)
je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v § 149 ods. 5 vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c)
sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutiaexekúcia podľa osobitného predpisu,81)
d)
vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo
e)
nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.
(2)
O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa fyzickej osobe alebo právnickej osobe uvedenej v § 149 ods. 5 nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.
(3)
Ak fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba uvedená v § 149 ods. 5 nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
§151
(1)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj vtedy, keď na základe právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka zanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť.
(2)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného
a)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,
b)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,
c)
uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo
d)
uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,
e)
uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu,
f)
uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
g)
rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, ktoré nemožno z dôvodu uplynutia času vykonať,
h)
rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
(3)
Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením dávky garančného poistenia podľa § 116 ods. 7.
(4)
Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.
(5)
Ustanovenie § 150 ods. 2 platí rovnako.
TRETÍ DIEL
§152a
Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1) odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1) platia § 144 až 151 rovnako.
TRETIA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ PRI VÝKONE SOCIÁLNEHO POISTENIA
§153 Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
(1)
Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a)
nemocenského poistenia,
b)
dôchodkového poistenia,
c)
úrazového poistenia.
(2)
Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a)
posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b)
dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3)
Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a)
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b)
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
(4)
Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a)
posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b)
posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c)
kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d)
posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
(5)
Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
(6)
Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného
a)
v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b)
na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7)
Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
(8)
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
(9)
Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.
§154 Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu
(1)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a)
odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b)
diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c)
potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d)
potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.
(2)
Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3)
Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä
a)
predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c)
umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d)
predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e)
doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f)
prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní,
g)
prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h)
prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.
(4)
Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a)
poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b)
poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c)
fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d)
zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(5)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
§155 Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
(1)
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
(2)
Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä
a)
v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b)
informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c)
uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d)
oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e)
preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet
a)
posudkového lekára,
b)
ošetrujúceho lekára,
c)
zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor,
d)
inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(4)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
(5)
Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
§156 Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia
(1)
Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú
a)
vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
vystavenie potvrdenia o potrebe osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti,
c)
vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
d)
vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
e)
vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
f)
vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
g)
zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h)
vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,
i)
vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2)
Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.88)
(3)
Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRENIE SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
§157 Hospodárenie Sociálnej poisťovne
(1)
Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu.89)
(2)
Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky podľa § 148 ods. 1.
(3)
Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods. 1 a pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.1)
(4)
V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc. Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom1) alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.
(5)
Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.
§158 Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a)
základný fond nemocenského poistenia,
b)
základný fond starobného poistenia,
c)
základný fond invalidného poistenia,
d)
základný fond úrazového poistenia,
e)
základný fond garančného poistenia,
f)
základný fond poistenia v nezamestnanosti,
g)
rezervný fond solidarity,
h)
správny fond.
§159 Príjmy Sociálnej poisťovne
Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a)
poistné a 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
b)
poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,90)
c)
suma podľa osobitného predpisu90a) prevedená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za sporiteľa, ktorému zaniklo právne postavenie sporiteľa podľa osobitného predpisu,90b)
d)
suma dôchodkových práv získaných v dôchodkovom systéme Európskej únie prevedená na účet Sociálnej poisťovne z účtu dôchodkového systému Európskej únie,
e)
pokuty a penále,
f)
odplata za postúpenú pohľadávku,
g)
úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú sadzbu dane (ďalej len „úrok“),
h)
poplatok za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
i)
dary,
j)
ostatné príjmy.
§160 Výdavky Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne sú
a)
úhrada dávok sociálneho poistenia,
b)
poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,91)
c)
finančná suma zodpovedajúca dôchodkovým právam úradníka podľa § 82a ods. 1,
d)
úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
§161 Základný fond nemocenského poistenia
(1)
Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.
(2)
Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a)
z poistného na nemocenské poistenie,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z nemocenského poistenia,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f)
z ostatných príjmov.
§162 Základný fond starobného poistenia
(1)
Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu
a)
starobného dôchodku,
b)
predčasného starobného dôchodku,
c)
vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
(2)
Základný fond starobného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na starobné poistenie; poistné na starobné poistenie je aj finančná suma podľa § 159 písm. c) a d),
b)
z poistného na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 79,13 % sumy prevedeného poistného,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku zo starobného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§163 Základný fond invalidného poistenia
(1)
Základný fond invalidného poistenia je určený na
a)
výplatu invalidného dôchodku,
b)
výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Základný fond invalidného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na invalidné poistenie,
b)
z poistného na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4, a to vo výške 20,87 % sumy prevedeného poistného,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z invalidného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§164 Základný fond úrazového poistenia
(1)
Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok, úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.1)
(2)
Základný fond úrazového poistenia sa tvorí
a)
z poistného na úrazové poistenie,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
c)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z úrazového poistenia,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
f)
z ostatných príjmov.
§165 Základný fond garančného poistenia
(1)
Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu podľa osobitného predpisu2a) a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ podľa osobitného predpisu1) zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.
(2)
Základný fond garančného poistenia sa tvorí
a)
z poistného na garančné poistenie,
b)
z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej sume,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenú pohľadávku z garančného poistenia,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného poistenia,
h)
z ostatných príjmov.
§166 Základný fond poistenia v nezamestnanosti
(1)
Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti.
(2)
Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí
a)
z poistného na poistenie v nezamestnanosti,
b)
z poistného na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu2) prevedeného podľa § 141 ods. 4,
c)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a z penále,
d)
z odplaty za postúpenie pohľadávky z poistenia v nezamestnanosti,
e)
z úrokov,
f)
z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,
g)
z ostatných príjmov.
§167 Rezervný fond solidarity
(1)
Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu.91a) Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa prechádzajúcej vety.
(2)
Rezervný fond solidarity sa tvorí
a)
z poistného do rezervného fondu solidarity,
b)
z pokuty, ak tento zákon neustanovuje inak, a penále,
c)
z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na penále,
d)
z úrokov,
e)
z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,
f)
z ostatných príjmov.
§167a Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
(1)
Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) v Štátnej pokladnici.
(2)
Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) a penále podľa osobitného predpisu91b) Sociálnou poisťovňou na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.1)
(3)
Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) a z penále podľa § 241a.
§168 Správny fond
(1)
Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia1) v rozsahu upravenom týmto zákonom a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
(2)
Správny fond sa tvorí
a)
najviac vo výške 2,4 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a z poistného do rezervného fondu solidarity a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na poistnom do rezervného fondu solidarity,
b)
z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c)
vo výške 0,25 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1a)
d)
z finančných prostriedkov poskytnutých na krytie výdavkov súvisiacich so zavedením eura v Slovenskej republike,
e)
z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,
f)
z úrokov na účte správneho fondu,
g)
z poriadkových pokút podľa § 202,
h)
z poplatku za vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu,1)
i)
z pokuty uloženej za porušenie povinností ustanovených v § 228 ods. 1, § 231 ods. 1 písm. a), písm. b) prvom bode, písm. f) a písm. m),
j)
z ostatných príjmov.
(3)
Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a)
náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
b)
splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych dávok,
c)
zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v § 156,
d)
trovy konania podľa § 203,
e)
odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,91c)
f)
penále podľa § 241a a pokuta podľa § 248,
g)
náklady na vydanie akceptačného listu podľa osobitného predpisu.1)
(4)
Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 10 dní od schválenia účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok národnou radou do rezervného fondu solidarity.
§168a
(1)
Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na invalidné dôchodky podľa § 70 ods. 2, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku a na vyrovnávací príplatok.
(2)
Finančné prostriedky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
§168b
Finančné prostriedky na úhradu poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. g) sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").
§168c
Prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa poukazujú finančné prostriedky na úhradu
a)
poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. h),
b)
nákladov na dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c),
c)
nákladov na starobné poistenie, ktoré platí Sociálna poisťovňa za poberateľa úrazovej renty, na ktorú vznikol nárok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 písm. b) a c).
§169 Účtovníctvo
Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.92)
Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
§170
(1)
Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a na výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1) vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
(2)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok. Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho poistenia členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, Švajčiarskej konfederácie a štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
(3)
Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.
(4)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu na účely plnenia jeho úloh údaje, vrátane osobných údajov,92aa) zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých osôb.
(5)
Sociálna poisťovňa poskytuje údaje zo svojho informačného systému štatistickému úradu pre potreby štátnej štatistiky a štatistík Európskej únie.
(6)
Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia a o výkone starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,1) a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie1) a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.
(7)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu financií údaje zo svojho informačného systému naúdaje analytickévrátane účelyosobných údajov92aa) bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, spôsobom a tona tak,účel abyustanovený fyzickéosobitným osoby a právnické osoby nemohli byť identifikovanépredpisom. 92aaa)
(8)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti ministerstvu vnútra údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzickej osoby potrebné na overenie plnenia povinností žiadateľa o azyl a osoby, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana podľa osobitného predpisu,92ab) a na overenie údajov potrebných na preukázanie splnenia podmienok ustanovených osobitným predpisom92aba) na uznanie odbornej praxe potrebnej na získanie živnostenského oprávnenia.
(9)
Sociálna poisťovňa poskytuje na základe žiadosti subjektom, do ktorých pôsobnosti patrí riadenie a kontrola prostriedkov poskytovaných z fondov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ochrana finančných záujmov Európskej únie, údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb, na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov.92ac)
(10)
Sociálna poisťovňa poskytuje ministerstvu školstva na základe údajov92a) z centrálneho registra študentov vysokých škôl štatistické údaje zo svojho informačného systému.
(11)
Sociálna poisťovňa môže poskytovať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) elektronicky údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu fyzických osôb a právnických osôb potrebné na overovanie údajov na účely exekučného konania92b) podľa § 233 ods. 15.
(12)
Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické a organizačné podmienky.
(13)
Sociálna poisťovňa uloží výročnú správu za príslušný kalendárny rok do verejnej časti registra účtovných závierok92c) najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.
(14)
Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov93) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
(15)
Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.
(16)
Sociálna poisťovňa oznamuje elektronicky na základe dohody podľa osobitných predpisov93aa) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na účely
a)
výpočtu limitu spoluúčasti údaje podľa osobitného predpisu,93ab)
b)
vykonania ročného zúčtovania poistného údaje podľa osobitného predpisu.93ac)
(17)
Sociálna poisťovňa poskytuje zdravotným poisťovniam na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia bez súhlasu dotknutých osôb.93ad)
§171
(1)
Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.
(2)
Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,
b)
obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo,
c)
sumu pohľadávky.

TRETIA ČASŤ | KONANIE VO VECIACH SOCIÁLNEHO POISTENIA

§172 Konanie
(1)
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
(2)
V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
(3)
Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a)
konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),
b)
iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).
(4)
Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(5)
Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Účastníci konania
§173
(1)
Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len „účastník konania“).
(2)
Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas celého konania.
(3)
Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
§174
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zastupovanie
§175
(1)
Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu.
(2)
Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.
§176
(1)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
(2)
Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
(3)
Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.
§177 Príslušnosť
Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne.
§178 Vecná príslušnosť pobočky
(1)
Do pôsobnosti pobočky patrí
a)
rozhodovať v prvom stupni
1.
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2.
o nemocenských dávkach,
3.
o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
4.
o dávke garančného poistenia,
5.
o dávke v nezamestnanosti,
6.
o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
7.
o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
8.
o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1)
9.
o uložení pokuty a penále,
10.
o povolení splátok dlžných súm dávok, poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále,
11.
o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,
12.
o odpustení zmeškania lehoty,
13.
o náhradách trov konania,
14.
o prerušení konania a o zastavení konania,
15.
o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
16.
o uložení poriadkovej pokuty,
17.
o ustanovení osobitného príjemcu,
18.
o ustanovení opatrovníka,
19.
o predbežnom opatrení,
20.
vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,1a) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu,
b)
vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
c)
spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti,
d)
prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,94) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu1) má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
e)
vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,
f)
vyberať a vymáhať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále a vymáhať pohľadávky a pohľadávky na príspevkudávkach podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,11a) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) druhého bodu až piateho bodu,
g)
hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,
h)
uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
i)
vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia.
(2)
Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§179 Vecná príslušnosť ústredia
(1)
Do pôsobnosti ústredia patrí
a)
rozhodovať v prvom stupni
1.
o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,95a) o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,
2.
o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,
3.
o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v písmene a) v prvom bode,
4.
o náhradách trov konania,
5.
o prerušení konania a o zastavení konania,
6.
o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,
7.
o ustanovení osobitného príjemcu,
8.
o uložení poriadkovej pokuty,
9.
o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále, ak ich suma presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom a dlžných súm dávok,
10.
o odpustení zmeškania lehoty,
11.
o ustanovení opatrovníka,
12.
o predbežnom opatrení,
13.
o priznaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách poskytovaný podľa osobitného predpisu,93a)
14.
o príspevku športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu,95aa) a o povinnosti poberateľa príspevku vrátiť príspevok alebo jeho časť vyplatený neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.
15.
vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa prvého bodu, pokute a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa prvého bodu,
b)
rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky,
c)
riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,
d)
hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,89)
e)
vyplácať dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu, príspevok športovému reprezentantovi podľa osobitného predpisu,95aa) príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu95a) a plniť ďalšie úlohy vo veciach príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu,95a)
f)
uplatňovať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie1) podľa osobitných predpisov,81) ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú generálnym riaditeľom,
g)
vymáhať pohľadávky na dávkach a príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu, príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu, pokute a na náhradách škody podľa
§ 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa písmena a) prvého bodu, príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách podľa písmena a) trinásteho bodu a príspevku športovému reprezentantovi podľa písmena a) štrnásteho bodu,
h)
prijímať žiadosť o starobný dôchodok a žiadosť o predčasný starobný dôchodok podľa osobitného predpisu,94) ak sporiteľ podľa osobitného predpisu1) nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
hi)
určovať dôchodkový vek poistenca, ktorý je sporiteľom podľa osobitného predpisu1) na účely starobného dôchodkového sporenia,95b)
ij)
spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 184 ods. 10 písm. a),
jk)
vykonávať lekársku posudkovú činnosť,
kl)
plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,
lm)
uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,
mn)
vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia,
no)
vykonávať prevod dôchodkových práv vo vzťahu k dôchodkovému systému Európskej únie,
op)
vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.
(2)
Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.
§180 Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje
a)
miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b)
sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,
c)
miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.
(3)
Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
(4)
Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta uskutočniť konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.
(5)
Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.
Vylúčenie zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
§181
(1)
Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.
§182
(1)
Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.
(2)
Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.
(3)
Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
§183
(1)
O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený, rozhoduje
a)
riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a
b)
generálny riaditeľ, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.
(2)
Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.
Začatie konania
§184
(1)
Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
(2)
Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.
(3)
Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(4)
Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.
(5)
Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
(6)
Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.
(7)
Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
(8)
Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
(9)
Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10)
Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva
a)
v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
b)
v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
(11)
Fyzická osoba, ktorá je obvinená vo väzbe42a) alebo odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody,42b) žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.
§185
(1)
Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
(2)
Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.
(3)
Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.
(4)
Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
§186 Podanie
(1)
Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu,96) ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada.
(2)
Fyzická osoba alebo právnická osoba môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(3)
Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.
(4)
Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.
(5)
Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie podania.
§187 Postúpenie
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania.
§188 Ústne pojednávanie
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
(2)
Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.
(3)
Ústne pojednávanie je neverejné.
§189 Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.
(3)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu podpísať.
§190 Nazeranie do spisov
(1)
Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná umožniť nazeranie do spisov komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
(4)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.
Lehoty
§191
(1)
Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§192
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.
§193 Prerušenie konania
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.
(4)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(5)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§194 Zastavenie konania
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak
a)
účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b)
odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo
c)
prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
(2)
Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
(3)
Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.
(4)
Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
§195 Podklad rozhodnutia
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2)
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
§196 Dokazovanie
(1)
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.
(3)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
(4)
Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
(5)
Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.
(6)
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(7)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
§197 Čestné vyhlásenie
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.
(2)
Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3)
V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
§198 Predbežné otázky
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania
§199
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2)
V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa na predvolanie.
§200
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§201
(1)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.
(2)
Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.
(3)
Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.
§202
Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú pokutu až do 16,50 eura.
§203 Trovy konania
(1)
Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania, ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.
(2)
Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku 1, sú
a)
náhrada cestovných výdavkov,
b)
náhrada výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada ušlého zárobku.
(3)
Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.
(4)
Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník konania, uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby, ktorým tento zákon ukladá povinnosti, sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálnej poisťovni bezplatne.
(5)
Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.20)
§204 Náhrada cestovných výdavkov
(1)
Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.
(2)
Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.
(3)
Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestovného mu nepatrí.
(4)
Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol účastníkovi konania poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného predpisu.97)
§205 Náhrada výdavkov za ubytovanie
(1)
Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 33,20 eura na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy § 94 ods. 4 platí rovnako.
(2)
Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
§206 Stravné
Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu.98)
§207 Náhrada ušlého zárobku
(1)
Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.
(2)
Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je
a)
vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského poistenia,
b)
vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas, v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového poistenia.
§208
Nároky na náhrady podľa § 204 až 207 sa uplatňujú písomnou žiadosťou do šiestich mesiacov odo dňa, v ktorom sa účastník konania na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo odo dňa, v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu. Ak účastník konania si neuplatní nároky na náhrady podľa § 204 až 207 v lehote a spôsobom podľa prvej vety, nárok na tieto náhrady sa premlčí. Náhrady podľa § 204 až 207 sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom.
Rozhodnutie
§209
(1)
Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
(5)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.
(6)
V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(7)
Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
§210
(1)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
(2)
Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
§211
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
§212 Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
(2)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(3)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a)
o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b)
o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c)
o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále,
d)
o prerušení konania,
e)
o zastavení konania.
(4)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6)
Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.
(7)
Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
(8)
Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
(9)
Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(10)
Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom.
(11)
Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.
(12)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
(13)
Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.
(14)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.
(15)
Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať. Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.
(16)
Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.
§213 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
Odvolacie konanie
§214
(1)
Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) pokuty a penále.
§215
(1)
Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.
(2)
Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(3)
Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi konania.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
(5)
Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu
a)
o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,
b)
vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode.
(7)
Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.
(8)
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.
(9)
Ak účastník konania vo veciach uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode pred uplynutím lehoty na podanie odvolania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, začína plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.
§216
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.
§217
(1)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
(2)
Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
§218
(1)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.
(4)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
Obnova konania
§221
(1)
Nedávkové konanie pred organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v nedávkovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodla inak,
c)
nesprávnym postupom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa účastníkovi nedávkového konania odňala možnosť zúčastniť sa na tomto konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
d)
rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
(2)
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi obnovu nedávkového konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
§222
(1)
Obnovu nedávkového konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá vo veci rozhodla v poslednom stupni.
(2)
V návrhu na obnovu nedávkového konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(3)
Návrh sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne uvedenej v odseku 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne obnovu nedávkového konania nariadiť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(4)
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.
(5)
Proti rozhodnutiu o obnove nedávkového konania možno podať odvolanie. Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, ak sa napadnuté rozhodnutie nevykonalo.
§223
(1)
Nové konanie vo veci uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorej rozhodnutia sa dôvod obnovy nedávkového konania týka; ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční organizačná zložka Sociálnej poisťovne prvého stupňa.
(2)
Ak sa dôvod obnovy nedávkového konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove nedávkového konania s novým rozhodnutím vo veci.
(3)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
(4)
Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
Osobitný spôsob vymáhania pohľadávok
§224
(1)
PrávoplatnéExekučný rozhodnutietitul Sociálnejpodľa poisťovne§ 225b je vykonateľnéza podmienok ustanovených týmto zákonom vykonateľný podľa osobitnýchosobitného predpisovpredpisu.81)
(2)
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční výkonvymáhanie rozhodnutiapohľadávky zrážkami z dôchodkovej dávky. RozhodnutieVymáhanie opohľadávky povinnostizrážkami z dávky možno uskutočniť len z dávky toho istého druhu sociálneho poistenia, z ktorého vznikla povinnosť vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(3)
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o povinnosti vrátiť príplatok za štátnu službu k dôchodku, príspevok účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách, príspevok športovému reprezentantovi alebo ich časť vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, Sociálna poisťovňa uskutoční vymáhanie pohľadávky zrážkami z dôchodkovej dávky.
(4)
Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť začatie výkonuvymáhania rozhodnutiapohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekuodsekov 2 a 3 účastníkovi konania, ktorého sa výkontoto rozhodnutiavymáhanie týka.
(5)
Pri vymáhaní pohľadávky zrážkami z dávky podľa odsekov 2 a 3 sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.81)
§225 Zrážky z dávok
(1)
Dohoda o zrážkach z dávokdávky sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na príspevok na výživu a na úhradu preplatkupríspevku na dávkevýživu, a to najviac do sumy, ktorú možno postihnúť výkonomexekúciou rozhodnutia.podľa
osobitného
(2)
Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok sa vzťahujú osobitné predpisypredpisu.10081)

ŠTVRTÁ ČASŤ | KONANIE VO VECIACH VYMÁHANIA POHĽADÁVOK

§225a Základné ustanovenia
(1)
Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.
(2)
Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.
(3)
Sociálna poisťovňa je povinná
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,
b)
vymáhať pohľadávky len podľa tohto zákona a spôsobmi, ktoré tento zákon ustanovuje.
§225b Exekučný titul
Exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
§225c Začatie konania vo veciach vymáhania pohľadávok
(1)
Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.
(2)
Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje
a)
názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,
b)
číslo a dátum vydania rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba,
d)
označenie exekučného titulu,
e)
sumu pohľadávky,
f)
meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(3)
Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.
§225d Odloženie vymáhania pohľadávok
(1)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, ak účastníkovi konania boli povolené splátky pohľadávok.
(2)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok z vlastného podnetu, ak sa preverujú skutočnosti rozhodujúce na zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok.
(3)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže odložiť vymáhanie pohľadávok na žiadosť účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, ak sa účastník konania bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladné vymáhanie pohľadávok mohlo mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí účastník konania preukázať.
(4)
Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne odloží vymáhanie pohľadávok, účinky úkonov, ktoré vykonala, zostávajú zachované, ak v rozhodnutí o odložení vymáhania pohľadávok nie je určené inak.
(5)
Proti rozhodnutiu o odložení vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky.
§225e Zastavenie konania vo veciach vymáhania pohľadávok
(1)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne zastaví konanie vo veciach vymáhania pohľadávok, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
právo vymáhať pohľadávku je premlčané a účastník konania vzniesol námietku premlčania alebo právo na vymáhanie pohľadávky zaniklo,
d)
pohľadávka bola uspokojená,
e)
nemožno uplatniť ani jeden zo spôsobov vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona,
f)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok pokračovať.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§225f Doručovanie rozhodnutia o odložení vymáhania pohľadávok a o zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok
Rozhodnutie vydané podľa § 225d a 225e sa doručuje do vlastných rúk účastníkovi konania a osobám podľa jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok.
§225g Spôsoby vymáhania pohľadávok
(1)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky
a)
zrážkami zo mzdy a z iného príjmu (ďalej len „zrážky zo mzdy“),
b)
prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „prikázanie pohľadávky“),
c)
zrážkami z dávok, ktoré účastníkovi konania vypláca Sociálna poisťovňa.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vymáha pohľadávky spôsobom, ktorý si určí; príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže vymáhať pohľadávky u jedného účastníka konania aj niekoľkými spôsobmi súčasne.
Vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy
§225h
(1)
Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy podliehajú mzda, plat, služobný príjem alebo odmena z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a iný príjem, ak nie sú týmto zákonom z vymáhania pohľadávok vylúčené. Iným príjmom sa rozumie
a)
príjem, ktorý nahrádza mzdu, plat, služobný príjem alebo odmenu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
b)
príjem vyplácaný podľa osobitných predpisov.100aa)
(2)
Ak sa v ustanoveniach o vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia na osobu, voči ktorej má účastník konania nárok na príjem podľa odseku 1.
(3)
Vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy nepodliehajú:
a)
suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu službu100ab) alebo jej časť, ak účastník konania platí úhradu za poskytnutú sociálnu službu100ab) alebo jej časť,
b)
suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za sociálnu službu,100ac) ak účastník konania platí úhradu za sociálnu službu,
c)
pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,100ad)
d)
peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu,100ae)
e)
štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov,100af)
f)
príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu,100ag)
g)
opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru podľa osobitného predpisu,100ah)
h)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(4)
Pri vymáhaní pohľadávok zrážkami zo mzdy sa zrážka môže vykonať najviac v rozsahu sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu.81)
§225i
(1)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
(2)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu podľa odseku 1 vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy.
(3)
Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a)
názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b)
číslo a dátum vydania príkazu na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,
c)
označenie platiteľa mzdy,
d)
označenie exekučného titulu,
e)
meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
f)
sumu pohľadávky,
g)
meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(4)
Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.
(5)
Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a)
názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b)
označenie exekučného titulu,
c)
meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
d)
sumu pohľadávky,
e)
výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy,
f)
upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,
g)
informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,
h)
číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
i)
variabilný symbol a špecifický symbol,
j)
poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom,
k)
meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(6)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie zamietlo, vydá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.
(7)
Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje
a)
názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala,
b)
číslo a dátum vydania exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy,
c)
označenie platiteľa mzdy,
d)
meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou,
e)
sumu pohľadávky,
f)
číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,
g)
variabilný symbol a špecifický symbol,
h)
informáciu, že exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy,
i)
poučenie o tom, že proti exekučnému príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy nie je prípustné odvolanie,
j)
meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(8)
Exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy je právoplatný dňom jeho vydania a odvolanie voči nemu nie je prípustné.
(9)
Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy účastníkovi konania a platiteľovi mzdy.
(10)
Platiteľ mzdy je povinný po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy
a)
poukázať na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, sumy zrazené zo mzdy účastníka konania,
b)
zrážať zo mzdy účastníka konania sumy na úhradu pohľadávky a poukazovať ich na účet príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne s uvedením variabilného symbolu a špecifického symbolu, ktorý je uvedený v exekučnom príkaze na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy.
(11)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonať zrážky zo mzdy nad rozsah sumy, ktorú možno postihnúť exekúciou podľa osobitného predpisu,81) len ak s tým účastník konania súhlasí.
(12)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť podľa odseku 10, môže mu príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť pokutu podľa § 239.
(13)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po uspokojení vymáhanej pohľadávky.
(14)
Ak sa po doručení exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávky zrážkami zo mzdy zmení platiteľ mzdy, vzťahuje sa tento exekučný príkaz aj na mzdu účastníka konania u nového platiteľa mzdy.
(15)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od účastníka konania alebo doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, alebo dňom, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí novému platiteľovi mzdy do vlastných rúk pôvodný exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne poučí nového platiteľa mzdy o povinnostiach pri vykonávaní vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a uvedie zostatok pohľadávky.
(16)
Ak účastník konania uzatvorí nový pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť platiteľovi mzdy písomné potvrdenie o tom, či je proti nemu vedené konanie vo veciach vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy.
(17)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy účastníka konania, pretože účastník konania v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(18)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy vykonať účastníkovi konania aj z časti mzdy. Platiteľ mzdy poukáže sumy zrazené podľa prvej vety príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý bola mzda zúčtovaná na výplatu.
(19)
Ak sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy doručí platiteľovi mzdy po tom, ako bola časť mesačnej mzdy účastníkovi konania vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby účastník konania mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(20)
Ak sa preddavok na mzde vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na mzde na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku na mzde sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky. Mzda účastníka konania za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa poukáže rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali účastníkovi konania zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa z preddavkov na mzde príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne už poukázali.
(21)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, zrážky sa vypočítajú za každý kalendárny mesiac osobitne.
(22)
Ak účastník konania poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa exekučný príkaz na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak účastník konania má popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(23)
Ak príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikazuje vykonať vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem účastníka konania nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne potom určí, akú časť základnej sumy je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
(24)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa účastníkovi konania vykonávajú zrážky.
Vymáhanie pohľadávok prikázaním pohľadávky
§225j
(1)
Vymáhaniu pohľadávok prikázaním pohľadávky podliehajú peňažné prostriedky na účte klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorý je účastníkom konania, možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte po