Nepeňažný vklad do základného imania od 2018

Obsah
8.54 strany
NEPEŇAŽNÝ VKLAD DO ZÁKLADNÉHO IMANIA

Spracovali sme pracovný materiál k téme nepeňažného vkladu do základného imania. Materiál je členený na právne, účtovné a daňové súvislosti. Právne súvislosti sú len v minimálnom rozsahu potrebnom na vyvodenie účtovných a daňových súvislostí; podrobné právne posúdenie veci je potrebné realizovať s právnikom, a to aj s prihliadnutím na nižšie uvedené účtovné a daňové súvislosti. Tento manuál podáva základnú orientáciu v problematike v praxi je potrebné pracovať s úplným textom zákona.

1) Právne súvislosti 513/1991 Z.z.

Podľa §59 Obchodného zákonníka (OZ) je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby sa zakazujú.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej zmluve. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.

Predmetom vkladu môže byť aj časť podniku (odštepný závod lebo iný organizačný útvar podniku, napr. účtovné stredisko). Vkladaná časť podniku by mala mať všetky znaky podniku podľa §5 OZ – teda hmotné zložky (napr. zásoby), nehmotné zložky (napr. pohľadávky, resp. záväzky) a osobné zložky (zamestnanci).

Hodnota nepeňažného vkladu sa určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá záväzku na nepeňažný vklad.

2) Účtovné súvislosti

Účtovníctvo upravuje zákon č.431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Podľa §4 zákona o účtovníctve je Ministerstvo financií SR splnomocnené vydať záväzné postupy účtovania; tieto boli vydané Opatrením MF SR č.23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“).

Nepeňažný vklad nie je právnym dôvodom pre mimoriadnu účtovnú závierku. Mimoriadna

účtovná závierka sa vykonáva len z taxatívnych dôvodov uvedených v §16 zákona o účtovníctve.

Povinnosť inventarizácie majetku, záväzkov a vlastného imania je podľa §29 a §30 zákona o účtovníctve viazaná na účtovnú závierku. Pretože z dôvodu nepeňažného vkladu nie je povinnosť zostavovať účtovnú závierku, neexistuje ani povinnosť inventarizácie majetku, záväzkov a vlastného imania. Inventarizácia pri nepeňažnom vklade je dobrovoľnou vecou zmluvných strán, a môže slúžiť najmä ako podklad k špecifikácii nepeňažného vkladu (zápisnica o odovzdaní a prevzatí).

1. Účtovanie u vkladateľa

Účtovanie nepeňažného vkladu upravuje §27a Postupov účtovania. U vkladateľa sa hodnota vkladu zaúčtuje na ťarchu príslušného účtu 06x-Dlhodobý finančný majetok a v prospech

účtu 367-Záväzky z upísaných nesplatených cenných papierov a vkladov. Vklad konkrétneho majetku alebo záväzkov sa v účtovnej hodnote potom účtuje súvzťažne voči účtu 367.

Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladu sa účtuje podľa charakteru na ťarchu účtu 568-Ostatné finančné náklady alebo v prospech účtu 668-Ostatnéfinančné výnosy (568/367, príp. 367/668).

Vkladateľ v podstate premení svoj vkladaný majetok na obchodný podiel, a prípadný rozdiel skončí vo výsledku hospodárenia, teda nepeňažný vklad sa v účtovníctve vkladateľa zobrazí rámcovo na týchto účtoch:

č. MD/DAL opis účtovného prípadu
1. 06x/367 predpis nepeňažného vkladu
2. 367/112 vklad neodpisovaného majetku (napr. materiálu)
3a. 367/081 vklad odpisovaného majetku (napr. budovy)
3b. 081/021 vyradenie odpisovaného majetku (napr. budovy) z titulu vkladu
4a. 367/668 záporný rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou vkladu
4b. 568/367 kladný rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou vkladu

2. Účtovanie u prijímateľa vkladu

U prijímateľa vkladu sa uznaná hodnota nepeňažného vkladu zaúčtuje na ťarchu účtu 353 Pohľadávky za upísané vlastné imanie a v prospech účtu 419-Zmeny základného imania. Po zápise vkladu v obchodnom registri sa vklad preúčtuje z účtu 419 v prospech účtu 411 Základné imanie.

Prijatie nepeňažného vkladu konkrétneho majetku a záväzkov sa potom účtuje súvzťažne voči účtu 353 v ocenení reálnou hodnotou podľa §27 ods.2 zákona o účtovníctve (spravidla na báze znaleckého posudku). Ocenenie reálnou hodnotou ustanovuje §2 ods.1 pism. e) zákona o účtovníctve.

Ďalej sa v účtovníctve prijímateľa vkladu rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov a hodnotou uznanou na vklad spoločníka – účtuje podľa charakteru rozdielu ako goodwill alebo záporný goodwill na účet 015-Goodwill. Prijatie nepeňažného vkladu sa v účtovníctve prijímateľa zobrazí v obratoch rámcovo na týchto účtoch:

č. MD/DAL opis účtovného prípadu
1. 353/419 predpis vkladu do základného imania (ZI) – ešte nezapísaný
2. 419/411 zvýšenie ZI (na základe výpisu z obchodného registra)
3. 112/353 prírastok neodpisovaných aktív (napr. materiál)
4. 021/353 prírastok odpisovaných aktív (napr. budova)
5a. 015/353 goodwill – reálna hodnota je vyššia ako uznaná hodnota vkladu
5b. 353/015 záporný goodwill reálna hodnota je nižšia ako hodnota vkladu

 

Kapitálový fond z príspevkov

Od 1.1. 2018 treba od vkladu do základného imania odlišovať – príspevok do kapitálového fondu z príspevkov. Tento sa u poskytovateľa príspevku účtuje do ocenenia finančnej investície (06x/367) a u prijímateľa príspevku do vlastného imania (353/413) tak, ako to upravuje § 27a a § 27b postupov účtovania v znení Opatrenia č.MF/14776/2017-74. Toto oceňovacie pravidlo je aj v ustanovení §28 ods.5 novely zákona o účtovníctve (novela č.264/2017 Z.z.). Kapitálový fond z príspevkov upravuje §123 ods.2 a §217a Obchodného zákonníka.

3) Daňové súvislosti

3.1) Daň z príjmov právnických osôb 

a) Položky podmienené zaplatením

Daňovník, ktorý je prijímateľom nepeňažného vkladu testuje položky podmienené zaplatením ( §17 ods.13 ZDP), a to náklady podľa 595/2003 Z.z. 17/19 ZDP (napr. nájomné, marketingové a iné štúdie, sprostredkovanie, poradenské a právne služby, normy a certifikáty), prípadne výnosy podľa §17 ods.19 ZDP (marketingové a iné štúdie).

b) Nepeňažný vklad – špeciálny test

Na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade (§ 17/11 ZDP) sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách (vklad podniku) alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka (vklad individuálneho majetku), ak sa postupuje podľa § 17b zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP), alebo pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17d ZDP.

Upozornenie:

Podľa novely zákona o dani z príjmov č.344/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.1. 2018 sa pri nepeňažnom vklade aj pre daňové účely použije len ocenenie v reálnych hodnotách – s jednou výnimkou. Postup podľa §17d ods.1 až 6 ZDP (teda ocenenie v pôvodných cenách) sa výnimočne uplatní – ak prijímateľ nepeňažného vkladu sídli v členskom štáte EÚ alebo EHP, ak majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území SR a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách (§17d ods.7 , 8; §52zn ods.8). Pretože uvedená výnimka bude v praxi ojedinelá, uvádzame ďalej len rešerš pravidiel pre ocenenie v reálnych hodnotách.

A.Ocenenie nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách (§17b ZDP)

1) Pozícia vkladateľa

Vkladateľ nepeňažného vkladu výsledok hospodárenia (§17b ods.1 ZDP):

  1. neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve (vyššie uvedený účet 568 alebo 668), ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorázovo do základu dane a to, v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;
  2. upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve (vyššie uvedený účet 568 alebo 668) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu; ak počas tohto obdobia sa daňovník zrušuje alebo má vyhlásený konkurz alebo predá podiel alebo nadpolovičnú časť prijatého majetku je povinný celú zostávajúcu časť jednorázovo zahrnúť do základu dane);
  3. upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou účtovnou a zostatkovou cenou daňovou odpisovaného majetku, ako aj prípadný rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;
  4. zníži o sumu nedaňovej rezervy, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňový nákladom;
  5. zníži o rozdiel vytvorených účtovných opravných položiek a daňových opravných položiek; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku;
  6. zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k nákladu, o ktorú zvýšil základ dane podľa §17 ods.27 ZDP (záväzky zdaňované z dôvodu prekročenia časového testu 360 dní, 720 dní, 1 080 dní po lehote splatnosti).

2) Pozícia prijímateľa vkladu

Ocenenie a odpisy

Prijímateľ nepeňažného vkladu ocení individuálne vložený majetok v sume započítanej na vklad (§17b ods.3 pism. a) ZDP). Prijímateľ nepeňažného vkladu ocení vkladaný podnik alebo jeho časť – reálnou hodnotou (§17b ods.3 pism. b) ZDP).

Jedna možnosť odpisovania prijímateľ odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný z reálnej hodnoty alebo z hodnoty započítanej na vklad.

Druhá možnosť odpisovania – pokračovanie v odpisovaní z reálnej hodnoty alebo hodnoty započítanej na vklad, ak vkladateľ jednorázovo zahrnul oceňovací rozdiel (účet 568 alebo

668) do základu dane (§17b ods.4 ZDP).

Úpravy základu dane

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane (§17b ods.5 ZDP):

 

  1. rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ak ide o daňovo uznaný druh nákladu; zrušenie rezervy nadobudnutej vkladom sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom; na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa sa vzťahujú všeobecné pravidlá (§17 ods.23; §20 ZDP).
  2. goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe idúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne; ak počas tohto obdobia sa daňovník zrušuje alebo má vyhlásený konkurz alebo podnik predá alebo vloží formou nepeňažného vkladu – dodaní zostávajúci goodwill jednorázovo.

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový náklad ( §17b ods.6 ZDP):

  1. pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej nepeňažným vkladom v ocenení reálnou hodnotou najviac do výšky menovitej hodnoty – reálnu hodnotu bez príslušenstva, najviac však do výšky výnosov z jej postúpenia alebo do výšky podľa časového testu odo dňa nadobudnutia (20 % nad 360 dní, 50 % nad 720 dní, 100 % nad 1 080 dní).
  2. pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej nepeňažným vkladom v ocenení reálnou hodnotou najviac do výšky menovitej hodnoty – najviac do výšky podľa časového testu odo dňa nadobudnutia (20 % nad 360 dní, 50 % nad 720 dní, 100 % nad 1 080 dní).

Oznamovacia povinnosť prijímateľa vkladu

Ak počas najviac 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom – je prijímateľ vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi (§17b ods.7 ZDP). Táto povinnosť súvisí s režimom zdanenia oceňovacieho rozdielu u vkladateľa (§17b ods.1 pism. b) ZDP).

Nepeňažný vklad cez hranicu

Nepeňažný vklad cez hranicu je situácia, ak slovenský vkladateľ vkladá nepeňažný vklad do spoločnosti sú sídlom v zahraničí, a naopak. V prípade nepeňažného vkladu cez hranicu sa testujú špecifické pravidlá aj ohľadom stálej prevádzkarne a prípadného zdanenia pri odchode (§17b ods.8,9,10,13 ZDP).

B. Ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách (§17d ZDP)

Od 1. januára 2018 sa pri nepeňažnom vklade aj pre daňové účely použije len ocenenie v reálnych hodnotách – s jednou výnimkou (novela č.344/2017 Z.z.). Postup podľa §17d ods.1 až 6 ZDP (teda ocenenie v pôvodných cenách) sa výnimočne uplatní – ak prijímateľ nepeňažného vkladu sídli v členskom štáte EÚ alebo EHP, ak majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území SR a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách (§17d ods.7 , 8; §52zn ods.8 ZDP). Pretože uvedená výnimka bude v praxi ojedinelá, neuvádzame podrobnejšiu rešerš pravidiel pre ocenenie v pôvodných cenách.

Tiež upozorňujeme na riziko, že nepeňažný vklad v pôvodných cenách sa neuzná, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov transakcie neboli riadne obchodné dôvody

(napr. reštrukturalizácia alebo racionalizácia), ale zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti (§17d ods.13; §52zn ods.8 ZDP).

3.2) Daň z pridanej hodnoty

Podľa §10 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ZDPH) sa za dodanie tovaru a dodanie služby nepovažuje vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom dane podľa § 4 ods. 6 ZDPH.

Malo by ísť o samostatnú organizačnú zložku, ktorú definuje §7 Obchodného zákonníka. Samostatnou organizačnou zložkou sa rozumie odštepný závod alebo iný  organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona (odštepný závod alebo samostatné účtovné stredisko alebo samostatný organizačný útvar); odporúčame doložiť hlavnou knihou za toto účtovné stredisko a organizačnou smernicou.

Upozorňujeme, že vklad individuálneho majetku by bol predmetom DPH, ako aj vklad časti podniku, ktorá by nevyhovovala definícii. Podľa dostupných výkladov podnik ako aj časť podniku musí mať všetky tri zložky – hmotnú zložku (napr. majetok v triede 0 alebo 1), nehmotnú zložku (napr. pohľadávky alebo záväzky) a personálnu zložku (prechod zamestnancov).

3.3) Daň z nehnuteľností

Podľa §4 zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku – daň z nehnuteľností zahŕňa: daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Daňovníkom dane z nehnuteľností je vlastník nehnuteľnosti (§5 ods.1 pism. a); §9 ods.1; §13 ods.1). Správu dane z nehnuteľností vykonáva obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza (§ 99/1).

Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom (§18 ods.1). Daňová povinnosť k dani z nehnuteľností zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zaniklo vlastníctvo (§18 ods.1).

Na vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia – vlastníctvo podľa katastra nehnuteľností; na zmenu skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada (§18 ods.2).

3.4) Daň z motorových vozidiel

Podľa §3 zákona č.361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je daňovníkom dane z motorových vozidiel právnická osoba, ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v doklade (okrem iných špecifických prípadov).

Ak sú predmetom nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti aj motorové vozidlá, potom vkladateľovi zaniká daňová povinnosť a prijímateľovi vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené rozhodujúce skutočnosti (§8 ods.1).

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok (§9 ods.1). Pri vzniku a zániku daňovej povinnosti počas zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane v lehote na podanie daňového priznania (§10 ods.7). Lehota na podanie daňového priznania je do 31. januára nasledujúceho roka (§9 ods.2).

3.5) Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností

Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností sa v súčasnosti neuplatňuje. Vyplýva to z ustanovenia §18 zákona č.554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004 – t.j. zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa §17 ods.a citovaného zákona sa uskutočnil do konca roku 2004.

3.6) Daňová registrácia

Spoločnosť, ktorá má byť v pozícii prijímateľa vkladu podniku alebo jeho časti, je potrebné riadne a včas prihlásiť za platiteľa DPH, ako aj za daňovníka pre ostatné dane (napr. daň z príjmov PO, FO, daň z motorových vozidiel, daň z nehnuteľností).

Autor článku

  • Ing. Vladimír Pastierik
  • Vladimír Pastierik
    Moje príspevky sú špecifické tým, že často prepájajú daňové právo s účtovníctvom a čiastočne aj s priľahlým právom (napr. obchodný zákonník. Takýto autorský prístup je v praxi vítaný, lebo aj tam treba vec riešiť komplexne. Asi 20 rokov som pracoval v chemickom podniku v Novákoch. Daňovým poradcom SKDP som od roku 1993, audítorom SKAU od roku 1999 a súdnym znalcom v odbore účtovníctvo a daňovníctvo od roku 2006. Pracujem v audítorskej spoločnosti PKF Slovensko s.r.o. (PKF TAX s.r.o.). Popri tom som lektor a publicista.

11 komentárov

    • Vklad do vlastného imania – mimo základného imania
      Od roku 2018 bol zavedený – kapitálový fond z príspevkov (KFP) podľa § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka pre s.r.o., resp. podľa § 217a Obchodného zákonníka pre a.s. (novela č.264/2017 Z.z.).
      KFP sa bude účtovať na účte 413 (novela postupov účtovania Opatrenie MF SR č.MF/14776/2017-74 – FS č.18/2017).
      Daňový režim tohto KFP je upravený aj v zákone o dani z príjmov (novela č.264/2017 Z.z.).
      Zriadenie KFP a jeho použitie by teda malo byť regulované.
      Podľa Ústavy SR platí, že čo nie je zakázané – je dovolené. V uvedených novelách sme nezaznamenali zákaz vytvárať iné dobrovoľné fondy, preto sa v praxi zrejme budú stále vytvárať dobrovoľné obchodným zákonníkom neregulované vklady spoločníkov na účet 413, napr. v situácii, ak budú potrebovať operatívne vylepšiť vlastné imanie pri žiadosti o úver.

  1. Pán inžinier,
    toto je otázka o vklade peňazí spoločníkom do pokladne. Stretla som sa s názorom, že vklady spoločníka do pokladne, ak sa jedná o krátkodobé do 1 roka, je potrebné účtovať ako dotáciu pokladne cez účet 211/261 . Tvrdím, že pokladňu v hotovosti spoločník nemôže dotovať hotovosťou, môže poskytnúť pôžičku, ale bezhotovostne – 221/365 s riadne spísanou zmluvou, prípadne 221/479 ak sa jedná o dlhodobú pôžičku.
    Môžete, prosím, napísať Váš názor ? (vraj to nejaký lektor povedal na školení, ale sa nemôžem dopátrať, ktorý…)

    Ďakujem za odpoveď i Vaše fundované články

    • Vychádzajme z ústavnej zásady, že čo nie je zakázané, je dovolené.
      Spoločník môže svojej spoločnosti dať peniaze, kedy chce :-)
      Môže to byť formou bezúročnej pôžičky, ak pôžička nie je súčasťou podnikania (živnosti) – skutočnosť, že s.r.o. nemá nákladové úroky nebude daňový úrad rozporovať.
      Písomná zmluva je potrebná, len ak to vyžaduje obchodné právo.
      Pri narábaní s hotovosťou treba dodržať zákon o obmedzení platieb v hotovosti – teda najviac 5 tis. eur.

      • Múdra hlavička,
        (prepáčte to oslovenie, ale je namieste)…
        Takže také úplne jednoduché ? Nemusia sa písať zmluvy, lebo to pôžička nie je, ak mi bude chýbať v pokladni, dotujem ju spoločníkovými , nazbieram si cez peniaze na ceste po 4999,99 za rok aj 150000. Keď sa mu to do roka nevráti (100% dopredu viem, že nie :-)), napíšem zmluvu, preúčtujem z 261 na 365, resp. 479. Bolo by to fajn. Len či to tak môže byť a či je to nenapadnuteľné – toť dilema…

  2. Dobrý deň, pán inžinier,
    ak FO Slovák vloží nepeňažný vklad (svoj obchodný podiel v českej sro) do slovenskej s.r.o. (v tejto slovenskej je 100% spoločníkom) zaúčtujem v reálnej hodnote (znalecký posudok) MD 06x/D353 a po zápise do OR 353/D411 ? FO bude počas 7 rokov zdaňovať v SR rozdiel medzi reálnou hodnotou a historickou obstarávacou cenou vkladu (sumou, ktorú pôvodne splatil do ZI českej sro)? Ďakujem.

    • Môj príspevok je zameraný na právnickú osobu účtujúcu v podvojnom účtovníctve.
      Porozumel som, ze vo Vašej otázke ide o FO občana (nejde o obchodný podiel v rámci podnikania § 6).
      Nepeňažný vklad občana upravuje najmä § 8/2 ZDP.
      V zásade Vami uvádzané riešenie je správne – podrobnosti testujte v uvedenom ustanovení § 8/2 ZDP.

Pridaj komentár